Černobyľská modlitba

| Téma čísla | 13. 3. 2017

Radia nevychádzať a ak už, tak sa zahaliť, vlasy skryť, často umývať. Jahody nejesť! Mlieko nepiť! Kto má známosti, zoženie si jódové tabletky a experimentuje s prevenciou, jód vraj pomáha. Kto známosti nemá, nakúpi aspoň vodku a opije sa, to vraj pomáha ešte lepšie.

Sú knihy a knihy. Niektoré pobavia, rozptýlia, po niektorých ostane človeku veselo, sladko, po niektorých mäkko, inokedy v duši blen. Sú také, ktoré vnímavého čitateľa nútia podstúpiť neľahké dobrodružstvo myslenia. Sú také, po ktorých neostane nič.

Už o mesiac sa na pultoch slovenských kníhkupectiev začne predávať slovenský preklad knihy bieloruskej nositeľky Nobelovej ceny za literatúru za rok 2015 Svetlany Alexijevič Černobyľská modlitba. Rozsahom neveľké literárne dielo, no hĺbkou svedectva a myšlienok, ktorými sprevádza dôsledky najväčšej jadrovej katastrofy v dejinách ľudstva, je unikátne. Čítam a cítim, že v mojom pohľade na svet už nič nebude ako prv. A to som si myslela, že o Černobyle už viem všetko. Alebo skoro všetko. Som absolventka Bieloruskej štátnej univerzity z roku 1987.

Silvia Šalatová, máj 1986 – v Minsku kvitnú púpavy a v Černobyle zabíja mierový atóm. Foto: archív Silvie Šalatovej

Silvia Šalatová, máj 1986 – v Minsku kvitnú púpavy a v Černobyle zabíja mierový atóm. Foto: archív Silvie Šalatovej

V osemdesiatom šiestom bola krásna slnečná jar. Aj v Minsku. Čas ako stvorený na lásku. Na randenie po minských parkoch. Na májové veselice, pikniky. Ale ako pokojne randiť, keď ktosi pustil fámu, že niekde blízko vybuchla elektráreň a treba sa skrývať? Pred čím? Veď nič nevidno, nepočuť, necítiť. A je tak pekne… Radia nevychádzať a ak už, tak sa zahaliť, vlasy skryť, často umývať. Jahody nejesť! Mlieko nepiť! Fámy… Z vidieka prichádzajú ešte absurdnejšie informácie: Ľudia zakrývajú studne igelitom, zháňajú jód, utekajú, sťahujú malé deti do Leningradu, do Rigy, ďaleko na sever. Panika. Fámy… Švédi zaznamenali zvýšenú radiáciu, nad Minskom je rádioaktívny mrak. Fámy? Nikto nič spoľahlivé nevie. Namiesto prednášky premietajú študentom populárno-vedecký film o jadrovej elektrárni. Kto má známosti, zoženie si jódové tabletky a experimentuje s prevenciou, jód vraj pomáha. Kto známosti nemá, nakúpi aspoň vodku a opije sa, to vraj pomáha ešte lepšie. Fámy… Vonku je tak pekne a niekde blízko zabíja mierový atóm.

Na návšteve v detskom domove pod Minskom, 26. apríl 1986. Nikto ani netušil, že hrozba je tak blízko. Foto: archív Silvie Šalatovej

Na návšteve v detskom domove pod Minskom, 26. apríl 1986. Nikto ani netušil, že hrozba je tak blízko. Foto: archív Silvie Šalatovej

O Černobyle sa už toho popísalo i natočilo veľa. Desať rokov po katastrofe položili Svetlane Alexijevič otázku, prečo ona sama zatiaľ nepísala o tom, ako to práve Bielorusi schytali najviac, ako celé roky po katastrofe dodnes žije každý štvrtý Bielorus na zamorenej pôde, hoci Bielorusko žiadnu jadrovú elektráreň na svojom území nemá. Veď o katastrofách ľudia radi čítajú. Nehody a tragédie idú na odbyt. Vie vôbec svet, že nejaké Bielorusko existuje? Biela Rus. Čierna byľ. Bieloruský Černobyľ. Slovná hračka s príchuťou byliny horkej ako blen.

Hovoriť a písať o Černobyle je pre tých, ktorí ho okúsili na vlastnej koži, veľmi ťažké. Už ľahšie sa hovorí o vojne, o blokáde v Leningrade, ľahšie sa chápe vojnové utrpenie i oslavuje veľké víťazstvo. Tomu ľudia rozumejú. A toto bol dovtedy pre nich prah hrôzy. Nič hroznejšie než vojna sa už nemohlo stať. Prežili sme blokádu! Vyhrali sme vojnu! Nad Reichstagom viala červená zástava! Zabíjanie vo vojne je strašné, ale pomalé rádioaktívne zabíjanie mierovým atómom desí o to viac, že z pohľadu ľudského života je nekonečné v čase i priestore.

Denis Reznik, Pripiať – opustené „mesto duchov“ zopár kilometrov od jadrovej elektrárne Černobyľ. Zdroj: pixabay.com

Denis Reznik, Pripiať – opustené „mesto duchov“ zopár kilometrov od jadrovej elektrárne Černobyľ. Zdroj: pixabay.com

Černobyľská modlitba je kniha monológov i dialógov s ľuďmi, ktorí sa otvorene priznávajú k tomu, že sa ocitli zoči-voči niečomu, čo nikto pred nimi nezažil. Nenachádzali slová pre nové pocity a márne hľadali pocity pre nové slová. Neboli knihy ani filmy, z ktorých by sa dalo poučiť. Vo vtedajších vznešených cieľoch a bombastických ideách sa strácal bezbranný „malý život“. A práve ten obyčajný, drobný svet prináša autorka vo svojej knihe. Rozhovory so starými ľuďmi, ktorí sa aj napriek zákazom vrátili do svojich opustených dedín, aby tam zmierení s prírodou dožili. Tápanie filozofa o tom, ako si čas zahryzol do vlastného chvosta. Spomienky jadrového fyzika, bijúceho na poplach, ktorému nikto neveril. Strach dedinskej učiteľky, ktorej deti pred očami na laviciach zaspávali. Zúfalé manželky, matky, leukémia… A vonku bolo tak krásne…

Denis Reznik, Pripiať. Zdroj: pixabay.com

Denis Reznik, Pripiať. Zdroj: pixabay.com

Rozkladám po koberci staré, tridsaťročné spomienky na svoje študentské časy. Toto som fotila práve v deň, keď vybuchol Černobyľ. Prvý máj v Minsku, toto týždeň potom, toto mesiac predtým. Tu máme „subotnik“, kopeme metro, to bolo rok pred Černobyľom, tu sa kúpeme v Čiernom mori, tam sme ťažko zháňali nocľah, všade boli ubytované černobyľské deti. Toto je moja spolubývajúca, ktorá bola v to černobyľské leto tehotná. Nedopadlo to dobre. Všetko sa akosi týka Černobyľu, akoby sa život rozdelil na čas pred ním a po ňom.

Černobyľská modlitba nie je hrubá knižka. Ale je v nej všetko. Filozofia, morálka, literatúra, fyzika, ekonómia, medicína, politika, chémia, ale hlavne – a to je najdôležitejšie – je v nej človek a príroda. Už viem, že Nobelova cena je v dobrých rukách.

Silvia Šalatová

Košičanka Silvia Šalatová (1964) je prekladateľka a tlmočníčka ruštiny a nemeckého jazyka. Vyštudovala Bieloruskú štátnu univerzitu v Minsku, potom sa vrátila na Slovensko a úspešne absolvovala aj Prešovskú univerzitu. Podpísala sa pod preklad kníh: Dvojité priezvisko – Dina Rubina, Všetci mocní Kremľa – Michail Zygar, Černobyľská modlitba – Svetlana Alexijevič.


Tags: , , , , ,

Prečítajte si aj:









pošli na vybrali.sme.sk

Komentáre ku článku: Černobyľská modlitba

Zatiaľ neboli pridané žiadne komentáre.






KRUK Košice T-Systems