Vyše sto dní stopovali, kým natočili vzácne zábery rysov

| Téma čísla | 30. 1. 2017

Slovenská produkcia Arolla Film natočila ďalší prírodný dokument, ktorý má ambíciu dostať sa na National Geographic. Filmári tentokrát zašli do tatranských oblakov a strávili tam tri roky, aby sme z pohodlia domova videli šantiť malé kamzíčatá, medvede pasúce sa na čučoriedkach, líšky, ako vyhrabávajú spod lavíny zasypané kamzíky, a dokonca celú rodinu rysov na love! O vzácnych záberoch a zážitkoch z natáčania filmu Život v oblakoch hovorí režisér, scenárista a aktívny ochranár Erik Baláž.

Kamzíky nad tatranskými oblakmi.

Kamzíky nad tatranskými oblakmi.

Pod hlavičkou Arolla Film vyšli už štyri dokumenty, ktorými poukazujete nielen na krásy našej prírody, ale aj na potrebu ju chrániť. Prečo ste tentokrát zašli až „do tatranských oblakov“?
Hory sú veľmi dôležité pre celú krajinu. Súčasne sa v nich zachovalo najviac divokých zákutí. Rozhodli sme sa v Tatrách natočiť naraz až tri filmy a logicky sme to urobili podľa prostredí. Život v oblakoch je o tých najvyšších polohách. Ďalší diel Nesmrteľný les sa bude odohrávať nižšie a film o rieke Belá doplní mozaiku prostredí. Zachytíme tak komplexnejší pohľad na tatranský ekosystém.

V akej nadmorskej výške ste nakrúcali Život v oblakoch?
Od 1500 až do vyše 2400 metrov nad morom.

Podmienky boli zrejme náročné.
Nebolo to jednoduché, najmä v zime bolo ťažké brodiť sa v hlbokom snehu, a občas som sa obával, či chalanov neohrozia lavíny. Jedna spadla len kúsok od Karola Kaliského. Stalo sa aj to, že šli celý deň v hlbokom snehu s ťažkou technikou na hrebeň Belianskych Tatier, kde chceli prespať v jaskyni. Výstup bol ale taký náročný, že nahor nestihli vyjsť za svetla a tú jaskyňu po tme nevedeli nájsť. Trochu podchladení ju nakoniec objavili.

Filmovanie v Belianskych Tatrách.

Filmovanie v Belianskych Tatrách.

Ako dlho ste film točili?
Tri roky, lebo za jednu sezónu sa to nedá zvládnuť. Napríklad nafilmovať rysy sa nám podarilo až tretiu zimu, keď sme o ich pohybe a správaní mali dostatok informácií.

Nafilmovali ste celú rysiu rodinu, čo je veľký úspech, keďže rysy sú plaché a je vzácnosť vidieť vôbec jedného. Ako sa vám to podarilo?
Bolo to vďaka takmer sto dňom stopovania. Vedeli sme, že hľadáme rysicu s mláďatami, ktorá by ulovila kamzíka. Ak totiž kamzíka uloví samec, často sa tam dlho nezdrží a príde až o niekoľko dní, obyčajne v noci. Samica ale potrebuje viac potravy pre mláďatá, takže ak niečo uloví, zostane dlhšie. Problém však je, že samice s mláďatami len zriedka vychádzajú nad hranicu lesa. Nájsť vhodnú príležitosť tak môže trvať roky. Hoci sme čakali, že rysy budú loviť kamzíky tam, kde je ich najviac, čiže na skalách, nebolo to tak. Neradi lovia v strmom teréne, kde by sa mohli zraniť alebo dokonca zabiť. Preto na kamzíky číhajú tam, kde je najmenšie riziko zranenia. Museli sme tomu prispôsobiť našu taktiku filmovania. Tie zábery sa nakoniec podarili Karolovi Kaliskému. Myslím si, že aj pre neho je to jeden z vrcholných zážitkov, hoci v teréne trávi od malička neskutočne veľa času. Rys je nielen vzácny, ale aj takmer neviditeľný, keďže je dobre maskovaný a pohybuje sa najmä v noci.

Po vyše 100 dňoch stopovania sa podarilo natočiť rysy v kosodrevine.

Po vyše 100 dňoch stopovania sa podarilo natočiť rysy v kosodrevine.

V dokumente nechýbajú aj zábery vlkov, ako je to s ich populáciou v Tatrách?
S vlkmi je to stále dosť zlé, aj napriek čiastočnej ochrane v národnom parku. Keď svorka vyjde za jej hranice, je prenasledovaná a lovená, a preto aj veľmi slabá. V zime tak tvoria svorku často iba dva až štyri vlky. Pritom by ich malo byť aspoň sedem, niekedy aj pätnásť. Počet svoriek je ale stabilný, v Tatrách ich je asi šesť.

Lov vlkov čelí silnej kritike slovenských ochranárov a vy ste na poukázanie tejto témy publikovali v roku 2015 úspešný dokument Vlčie hory. Zmenilo sa odvtedy niečo?
Pravidlá sa trochu menia, najmä sa sprísnila kontrola lovu a každý ulovený vlk musí byť na mieste prehliadnutý Štátnou ochranou prírody SR. Čiastočne sa tým obmedzuje lov mimo zákonom stanovenú dobu. V minulosti bolo možné zastreliť vlka mimo zákonnú dobu, no prihlásili ho v „správnom čase“. Ale ako som povedal, stále to nie je ideálne.

Hlavnou postavou filmu nie je vlk, ale kamzík. Ako vnímate toto zviera?
Pre mňa je kamzík symbolom doby ľadovej. Za posledné dva milióny rokov bolo mnoho ľadových dôb. Vtedy les ustúpil z veľkej časti územia a v otvorenej krajine žili severské druhy zvierat, ale aj kamzíky, svište a podobne. Doby ľadové trvali dlhšie ako teplé medziľadové obdobia. V jednom z nich sa nachádzame teraz. V tých teplejších obdobiach v údoliach vyrástol les a kamzíky prežívali vysoko v horách. Tak sa to stalo už mnohokrát a je dôležité, aby sme tento príbeh neprerušili my ľudia. Neboli sme už ďaleko od toho, aby kamzík úplne vyhynul. Bolo by to nielen smutné, ale Tatry by prišli o jediného veľkého bylinožravca žijúceho vo vysokohorskom prostredí, čo by určite ovplyvnilo celý ekosystém.

Hlavnými „hrdinami“ filmu Život v oblakoch sú kamzíky.

Hlavnými „hrdinami“ filmu Život v oblakoch sú kamzíky.

Kvôli čomu by v dnešnej dobe mohol kamzík vyhynúť?
Šanca, že kamzíky vyhynú z prirodzených príčin je veľmi malá. Za posledných sto rokov ich ale takmer dvakrát vyhubil človek. Bol to teda priamy vplyv lovu, respektíve pytliačenia. Naposledy to bolo v divokých 90. rokoch, keď kamzíky nik nestrážil a pytliaci mali voľné ruky. Teraz je situácia iná, ale ťažko povedať, čo prinesie budúcnosť.

Aká je ich súčasná populácia v Tatrách?
Sčítavania nie sú úplne presné, pretože je ťažko nájsť všetky jedince, no na jar ich je určite viac ako 1500.

V snímke je množstvo úchvatných záberov. Napríklad, ako samci bojujú o samicu pretekmi v šprinte, alebo ako sa malé kamzíčatá hrajú na skalách. Ako je možné, že si nepolámu nohy a že dokážu žiť v takom extrémnom prostredí?
Mnohé si naozaj polámu nohy. A tie, žiaľ, neprežijú. Tak sa to deje tisícročia, a práve preto sa kamzíky vo svojich schopnostiach stále zdokonaľujú. Vďaka tomu dnes vyzerajú, ako keby na nich gravitácia vôbec nepôsobila.

V extrémnom prostredí prežijú len najsilnejšie kamzíky.

V extrémnom prostredí prežijú len najsilnejšie kamzíky.

Čiže si trénujú schopnosti, ako skákať po skalách, aby si čo najmenej ublížili? Ako sa to zviera dokáže naučiť?
Má to dve roviny. Jednu evolučnú v tom zmysle, že príroda vyberá jedince s lepšími schopnosťami skákať po skalách, keďže je to ich prirodzené prostredie. Tie, čo neuspeli, jednoducho neprežili a ich potomkovia tu dnes nie sú. Sú tu ale potomkovia tých najlepších „atlétov“. Druhá rovina je v tom, že mladé kamzíčatá sa musia čo najskôr naučiť pohybovať v extrémnom teréne, aby unikli šelmám. Učia sa to rovnako, ako keď sa deti učia chodiť a neskôr behať, len oveľa rýchlejšie, pretože ich svet je ďaleko nebezpečnejší.

Predchádzajúci dokument Vlčie hory sa teší celosvetovému záujmu a vysielajú ho na National Georgaphic. Dostane sa na tento televízny kanál aj Život v oblakoch?
To ešte nevieme povedať. Film odovzdáme nemeckej spoločnosti, ktorá nám ho pomohla vyprodukovať a ona ho dá nemeckej štátnej televízii a tiež distribučnej spoločnosti. Tá sa ho pokúsi predať do zvyšku sveta. Uvidíme, aký bude záujem.

Hlasom vašich dokumentov bol Marián Geišberg, tentokrát počujeme Mila Kráľa. Chceli ste zmenu?
Povedali sme si, že vyskúšame niečo iné aj napriek tomu, že sme boli spokojní. Mám pocit, že i tentokrát je to dobré.

„Ako na Noemovej arche plávajúcej časom, prežívajú v Tatrách kamzíky spolu s ďalšími obyvateľmi arktickej prírody už viac ako desaťtisíc rokov. V tomto vysokohorskom prostredí, ktoré je polovicu roka pokryté snehom, je človek dodnes len príležitostným hosťom.“ Toto je krátka ukážka, z inak veľmi pekného, komentára v dokumente. Kto ho písal?
Autorom komentára som ja, sú tam ale aj zásahy textového editora Petra Balka.

Erik, vy ste aktívnym ochranárom prírody a angažujete sa aj v jej rozumnej propagácii. Ako navštevovať chránené územia bez toho, aby sme im škodili?
Ideálne je ísť do istých oblastí so sprievodom. Odborníci sa v teréne vyznajú, môžu ľuďom ukázať zaujímavé miesta, a zároveň aj to, ako sa v prírode správať, kde chodiť, a naopak, kde nie. Dôležité je aj to, aby ľudia do prírody chodili pešo, tak ju výraznejšie nepoškodia a súčasne môžu priniesť do regiónu nejaký príjem. Ochrana prírody preto nemusí byť pre miestnych ľudí záťažou, ale prínosom. Ja sprevádzam len občas, nemám na to veľa času, ale spolupracujem napríklad so spoločnosťou Carpatica. Venuje sa takémuto druhu turizmu a dokonca časťou z poplatku prispieva na ochranu prírody.

Tvorcami Života v oblakoch sú Erik Baláž, Karol Kaliský, Adam Baštek a Jozef Fiala. Dokument mal premiéru v Liptovskom Mikuláši 9. decembra 2016. V Košiciach ho môžete vidieť 28. februára v Kine Úsmev. Premietanie bude spojené s diskusiou s tvorcami.

Ďakujem za rozhovor.

Gabriela Krestián Kuchárová
Foto: Karol Kaliský


Tags: , , , , ,

Prečítajte si aj:









pošli na vybrali.sme.sk

Komentáre ku článku: Vyše sto dní stopovali, kým natočili vzácne zábery rysov

Zatiaľ neboli pridané žiadne komentáre.





Time limit is exhausted. Please reload the CAPTCHA.

KRUK Košice T-Systems