V roku 1925 by zatvorenie barov o 22:00 neprešlo. Kapely v nich vyhrávali do tretej rána!

| Zaujímavosti | 7. 11. 2016

Prohibícia na tvrdý alkohol, kamzíky na tanieri a zákazníci tancujúci do neskorej noci. Aj tak to vyzeralo v košických reštauráciách, baroch a kaviarňach v medzivojnovom období. 

foto1

Obálka knihy Košické dostaveníčka.

Dana Kušnírová, Peter Anna a Viktor Luby spísali publikáciu s názvom Košické dostaveníčka. Odhaľuje zaujímavosti z prostredia košických pohostinstiev v rokoch 1918 – 1948. Autori prezrádzajú niečo z jej obsahu.

Kedy sa začali otvárať prvé košické reštaurácie?
P: Prvé písomné zmienky dokazujúce existenciu hostincov sú z konca 15. storočia. Kaviarne začali fungovať od polovice 18. storočia, hotely v priebehu 19. storočia a bary či kabarety začiatkom 20. rokov 20. storočia.

V tom medzivojnovom období platila prohibícia. Našli ste o tom nejaké zmienky?
D: Áno, prohibícia nezasiahla len USA, ale aj Česko-Slovensko, silnejšie v prvých rokoch po vzniku republiky. Jedným z ustanovení ministra Vavra Šrobára bol tzv. pohárikový zákon.  Nedovoľoval popíjanie v pohárikoch a  tvrdý alkohol sa v pohostinstvách nepodával. Mohol sa len čapovať do fliaš v špeciálne zriadených výčapoch a odtiaľ si ich zákazníci brávali domov. Na hospodárenie to malo negatívny vplyv a z archívnych materiálov vieme, že sa majitelia podnikov neustále sťažovali.
P: Prohibícia bola zameraná hlavne na tvrdý alkohol a dotkla sa skôr Slovenska ako Česka. Na báloch a večierkoch sa po vojne podávalo len víno a pivo. Nóbl podniky ako Slávia či Schalkház mali v ponuke aj koňak a likéry. Ale vodky a rumy v iných podnikoch by ste nedostali.

Reštaurácie v  medzivojnovom období ponúkali pokrmy z dnes chránených kamzíkov a  tetrovov. Obľúbené boli aj české údeniny. Polievka nebola záležitosťou iba obeda, servírovala sa aj po polnoci. Z tekutín sa pili najmä košické a  české pivá či „hegyaljaňské“ (tokajské) vína.

foto2

Plagát poukazuje na negatívny vplyv alkoholu v rámci kampane.

Aktuálne sa v Starom meste hovorí o tom, aby sa pohostinstvá zatvorili už o 22:00. Do koľkej boli otvorené podniky v minulosti?
D: Keď sa pozrieme do medzivojnového obdobia, bary zvykli byť otvorené aj do piatej rána.  V nočných hodinách tam hrávali kapely, vystupovali artisti či tanečníci. Aj návštevníci divadiel a košických kín mali vo zvyku zájsť si po predstavení na kávu a pohárik do lokálov, a keďže to bolo až po desiatej, zdržali sa dlhšie.

Aké zvláštnosti z publikácie by ste spomenuli?
P: Zaujímavosťou je napríklad to, že ženy mali veľký problém sa zamestnať v pohostinstve. Našli sme dokonca odpis z schôdze, kde žiadali, aby sa prijal zákon na ochranu žien zamestnaných v pohostinstve.
D: Veľmi často sa v baroch hrali kartové hry. Bez povolenia boli zakázané. Majitelia podnikov sa však vynašli. Na vchodové dvere umiestňovali zvončeky, ktoré ich varovali pred policajnými kontrolami. Každý deň mali kaviarne či reštaurácie koncerty, obľúbené boli kapely cigánskych primášov. Prvé zmienky o vystúpení džezových kapiel v Košiciach sú z 20. rokov. Zaujímavé je aj to, že takmer všetky hotely, viaceré kaviarne a reštaurácie sa v medzivojnovom období nachádzali na Mlynskej, prezývanej tiež „výstavná ulica“. Predstavovala spojenie mesta so železničnou stanicou a k nám prichádzajúcimi návštevníkmi.  
P: Na mieste dnešnej kaviarne Schalkház bol kedysi hotel Schmiedl. Spolu s hotelom Palace na rohu Mlynskej a Štefanikovej ho dali postaviť Schmiedlovci, najvýznamnejšia košická hotelierska rodina v tom čase.  Aj úspešná športovkyňa tenistka Anna Karolína Schmiedlová pochádza z tohto významného rodu.

foto3

Pohľad na Mlynskú ulicu. Na ľavo hotel Európa, vpravo prízemný hotel Metropol.

Prečo ste sa rozhodli spracovať túto tému?
P: Často chodievame do kaviarní či reštaurácií, a tak nám napadlo, že by sme ich radi spoznali viac. Skôr nás zaujímajú dejiny každodennosti ako politické či technické, preto sme sa toho chopili.
D: Téma o histórii reštaurácií je všeobecne unikátna, nakoľko je stále nepreskúmanou oblasťou aj v iných mestách na Slovensku. Informácie sme čerpali z dobovej tlače, archívnych fondov, ale aj z máp a turistických sprievodcov z daného obdobia. Pomohli nám  zbierky zákonov a štatútov mesta. Knihu plánujeme vydať v priebehu novembra a jej slávnostná prezentácia bude 7. decembra v Hostinci v Levočskom dome.

Ďakujem za rozhovor.

Názov knihy je odvodený od slova dostaveníčko – dostaviť sa. Autori na neho častokrát narazili pri skúmaní materiálov. Napríklad v  reklame Dostaveníčko česko-slovenskej inteligencie, alebo Príďte do dostaveníčka…

Lucia Korečková
Foto: archív autorov


Tags: , , , , ,

Prečítajte si aj:









pošli na vybrali.sme.sk

Komentáre ku článku: V roku 1925 by zatvorenie barov o 22:00 neprešlo. Kapely v nich vyhrávali do tretej rána!

Zatiaľ neboli pridané žiadne komentáre.





Time limit is exhausted. Please reload the CAPTCHA.

KRUK Košice T-Systems