„Rómovia nedostávajú dávky len za to, že majú deti, dostanú ich, až keď deti chodia do školy.“

| Téma čísla | 10. 10. 2016

Spišský Hrhov je pozitívnym príkladom spolunažívania väčšiny a rómskej menšiny. Rómovia v dedine pracujú, nebudujú čierne stavby a ich deti chodia do školy. Okrem toho revitalizujú okolie a podieľajú sa na rozkvete obce. Ako to všetko starosta docielil? Zaviedol teplú vodu, založil obecný podnik a vytvoril vlastný systém benefitov a sankcií. Viac sa dočítate v rozhovore s Vladimírom Ledeckým, starostom Spišského Hrhova.

starosta-1

Foto: archív Spišský Hrhov

Spišský Hrhov dávajú médiá, rôzne inštitúcie, ale aj Svetová banka za príklad spolunažívania väčšiny s menšinou. Prečo?
V prvom rade našich Rómov berieme ako normálnych ľudí. Keď niečo robíme pre ostatných, robíme to aj pre nich. No tou najdôležitejšou vecou bolo založenie obecnej firmy. Vytvorili sme ju pred 15 rokmi nie preto, aby spravovala obecný majetok a produkovala zisk, ale vytvárala a udržiavala pracovné miesta. Vymysleli sme cez ňu množstvo lokálnych projektov a vyriešili veci, čo nás trápili. Napríklad program Teplá voda. Pomohli sme obyvateľom zaviesť do domov teplú vodu a vybudovať kúpeľne. Pred 15 rokmi sme mali jednu – dve studne pre rómsku osadu, dnes má každý kúpeľňu s teplou vodou. Obecná firma projekt síce zrealizovala, ale Rómovia za to museli zaplatiť. Zamestnali sme ich a z výplat postupne splácajú dlh. Vytvorili sme vlastný sebestačný systém a nepotrebovali žiadne granty. Postupne sme rómskym obyvateľom pomohli zbúrať nevhodné príbytky a postavili nové. To sa odrazilo aj v škole, deti už nesmrdia, učitelia k ním pristupujú inak a dosahujú také výsledky, že máme aj vysokoškolákov. Všetko musí ísť prirodzene. Rómovia vycítia, či to robíte len preto, že máte peniaze, alebo preto, že im pomáhate zmeniť život. Tento model sa dá aplikovať aj v iných obciach a mestách. Problém je v tom, že starostovia a primátori nevnímajú, že to majú riešiť oni. Pomoc očakávajú od Európskej únie, vlády alebo rómskeho splnomocnenca a naši politici ich v tom ešte podporujú. Stále hovoria, ako tento problém budú riešiť z európskych peňazí a nič sa nakoniec nedeje. No ak sami založíte obecnú firmu, zavediete teplú vodu a odstránite bariéry, vyriešite množstvo problémov. Nehovorím, že teplá voda je riešením všetkého, ale je veľkým hnacím motorom a motiváciou.

starosta-5

Ekocentrum v areáli školy postavila obecná firma. Foto: Martin Krestián

Vedeli ste, že…
Tomáš Baťa bol dve volebné obdobia primátorom v terajšom Zlíne. Ľudia ho volili práve preto, že vytvoril fabriku, školu a nové pracovné miesta.

Ale určite to nefunguje len tak, že príde starosta do rómskej osady a povie: „Teraz vám zavedieme teplú vodu a vy budete pracovať“.
Určite nie. Na všetko je potrebný plán a čas. Trvalo nám roky, kým sa systém ujal, ale obecná firma bol dôležitý začiatok. Samospráva môže riešiť všetko, čo zákonom nie je zakázané. Nie je to tak, že starosta má robiť v prvom rade cestu či kanál. Mal by sa  najprv opýtať ľudí, čo ich trápi a riešiť to. Ak ich sužuje nezamestnanosť, vytvorí obecnú firmu. Ak im chýba kultúrne vyžitie, organizuje festivaly. Ak chce náš obyvateľ založiť detské futbalové mužstvo, tak mu v tom finančne pomôžem, ale starať sa o to bude sám. Je jednoduché všetko kritizovať z diaľky, no ťažšie niečo vytvárať, organizovať. Dôležité je, zapájať ľudí. Vtedy sami prichádzajú na to, že ich kritika bola častokrát neoprávnená a že veci sa nerobia tak ľahko, ako si mysleli. Začali inak uvažovať a medzi sebou komunikovať.

„Ak založíte obecnú firmu, zavediete teplú vodu a odstránite bariéry, vyriešite množstvo problémov. Nehovorím, že teplá voda je riešením všetkého, ale je veľkým hnacím motorom a motiváciou.“

Nejaký starosta si teraz možno vezme príklad a založí obecnú firmu. Ale chcú Rómovia vôbec pracovať?
Samozrejme, že tí, čo majú sociálne dávky vyššie ako by mali plat, nebudú chcieť pracovať. Naša sociálna pracovníčka im dokonca dopredu vypočítava o koľko peňazí prídu, keď sa zamestnajú. Nasilu ich teda neprinútime, ale vieme vytvoriť ďalšie podmienky a benefity. Kto chce v obci dostať bývanie, alebo zaviesť teplú vodu, musí byť istý čas zamestnaný. Štát má síce vlastný systém sankcií a benefitov, no Rómovia ho často rôznymi spôsobmi obchádzajú. My sme si vytvorili vlastný a oni zistili, že sa v ňom oplatí fungovať. No na všetko je potrebná neformálna a individuálna komunikácia. Raz za mnou pracovníci prišli, aby som zamestnal aj ich ženy, lebo inak sa im viac vyplatí poberať sociálne dávky. Tak sme vymysleli sušenie ovocia, čajov a byliniek. Príjem do domácnosti bol hneď atraktívnejší.

Spomenuli ste, že keď chcú bývanie, musia byť zamestnaní. No niektorí Rómovia sa nepýtajú a zakladajú čierne stavby.
Aj my sme ich tu niekoľko mali, preto sme sa snažili Rómov motivovať. Ku každej rodine sme pristupovali individuálne. Jeden obyvateľ bol šikovný tesár. Šli sme za ním, že žije nevhodne, je to nelegálne a môžeme mu príbytok zbúrať. Namiesto toho sme mu ponúkli pozemok a pomoc pri novej stavbe. Musel sa preto zamestnať v obecnej firme a dlh mu strhávame z platu. Ak jednu splátku nezaplatí, dom mu vezmeme. Spoločne sme tak projektovali a vybudovali drevodom a na základe projektu postavili v obci ďalších osem. Rómovia sa motivujú aj sami medzi sebou. Trvalo to síce roky, ale väčšina pracuje, ovplyvňuje aj tých ostatných. Ako náhle sa majú Rómovia dobre, tak si dávajú pozor, aby im úroveň neznížili iní Rómovia. Tí naši si chránia svoje územie a dokonca si vyberajú partnerov z „lukratívnejších“ oblastí. Čiže aktuálne neevidujeme žiadnu čiernu stavbu.

starosta-3

Obecná firma stavia Rómom drevodomy. Splácajú ich z výplat. Ak nemajú prácu, musia sa zamestnať v obecnej firme. Foto: Martin Krestián

A keby predsa len vznikla?
Poviem to inak. Asi pred tromi rokmi našli policajti našich Rómov, ako kradnú železo z mostu. Rómovia im vraveli, nech si s nimi robia čo chcú, len nech to nepovedia starostovi. Čiže náš systém je silne motivačný, chcú v ňom byť a nepôjdu proti starostovi. Veď som osobitý príjemca sociálnych dávok, prideľujem byty, dávam im robotu, obecnú vodu, a to všetko používam ako motiváciu. Ak dieťa nepríde do školy a Róm chce sociálne dávky, musí prísť s papierom za učiteľkou, potom za riaditeľom a potom za mnou. Ak ho takto často „šikanujeme“, tak radšej dáva pozor na to, aby dieťa do školy šlo. Je jednoduchšie ho tam vypraviť, ako zakaždým podstúpiť tento celý kolotoč. Čiže u nás Rómovia nedostávajú dávky len za to, že majú deti, dostanú ich, až keď deti chodia do školy. V Spišskom Hrhove už nie je ani jedno dieťa, čo nechodí do školy. A rovnaký systém bráni vzniku nových čiernych stavieb.

„Zistili sme, že plynárňam platíme 30 tisíc eur ročne. Tak sme začali prerábať obecné budovy na biopalivá a tie palivá sami vyrábame. Vytvárame tak pracovné miesta a šetríme náklady za kúrenie.“

Má o tento systém či vaše rady záujem slovenská vláda?
Vždy, keď nastúpi nový minister, verejne nás spomína, poprípade príde do Hrhova. Čiže s politikmi komunikujeme, ale veci sa nehýbu tak, ako by mali. Napríklad sociálne podniky Viery Tomanovej. Keď ich zakladala, organizovala po Slovensku rôzne výjazdy, na ktorých som rečnil aj ja. Zdôrazňoval som, že podnik musí riešiť samospráva, aby sa peniaze tak ľahko nespreneverili a nemal by hneď na úvod dostať vysoký kapitál. A zrazu sme videli sociálne podniky, ktoré spravovali podnikatelia, nie samospráva a dostali milióny eur. Bolo jasné, že to nebude fungovať. Teraz konečne vláda podporuje obecné podniky a zakladajú ich obce a s malým vkladom.

Ďakujem za rozhovor. 

starosta-2

Vladimír Ledecký (1969) pracoval v rôznych krajinách ako elektrikár, potom vyštudoval sociálnu prácu a získal doktorát zo sociálneho podnikania. Ako 30 ročný sa stal jedným z najmladších starostov a vytvoril okolo seba rovnako mladý poslanecký tím. S malými obmenami tak fungujú približne 18 rokov.

Gabriela Krestián Kuchárová


Tags: , , , ,

Prečítajte si aj:









pošli na vybrali.sme.sk

Komentáre ku článku: „Rómovia nedostávajú dávky len za to, že majú deti, dostanú ich, až keď deti chodia do školy.“

Zatiaľ neboli pridané žiadne komentáre.





Time limit is exhausted. Please reload the CAPTCHA.

KRUK Košice T-Systems