Zmerajte si lásku

| Stĺpček | 22. 7. 2016

Láska sa vraj nedá zmerať, no aj tak máme tendenciu určovať jej veľkosť. S istotou vieme povedať, že jeden z páru miluje vždy viac. Ja zvyknem merať lásku podľa toho, čo kto pre mňa urobí a ako je schopný sa obetovať. Kde som nadobudla tento egoistický pocit milovania?

Gabika

Od narodenia si zvykáme na bezlimitnú lásku osoby, ktorá nám dáva nárok myslieť si, že sme jediní na svete. Môžeme mať zlé dni, štvorku v žiackej knižke, na stene plagát ´N Sync, krivý nos a možno aj nohy, stále ju máme po boku a ona nás takých miluje. Nemusíme vyliezť z postele, keď nás bolí brucho, robiť si raňajky, párovať ponožky, ísť skoro ráno venčiť psa, lebo jej láska je taká veľká, že to urobí za nás. Kedy nastane zlom a túto osobu strácame? Kedy prestávame byť egoistické a milované deti svojich rodičov a ocitáme sa opustení vo svete samostatnosti? Keď sa aj my staneme rodičmi? Čo ale s tým hluchým obdobím, keď ešte nie sme rodičia, ale už ani „deti“? Hľadáme obetavú materinskú lásku v manželovi, najlepšej kamarátke či milencovi?

Ak mám zlé dni, ráno ma bolí brucho alebo mám vlčí hlad a manžel je v práci, keď treba stihnúť uzávierku, stáť pol hodiny v sociálnej poisťovni a potom navariť, zvyknem si poplakať, že mi chýba mamka. Chytá ma panický stav úzkosti, že už nikdy nebudem tak veľmi milovaná, aby to niekto urobil za mňa. Je na čase prevziať štafetu a bezhraničnú lásku rozdávať, namiesto toho, aby som ju chcela brať? Je na čase prestať lásku merať?

Gabika
Ilustrácia: Ľudka Žoldáková


Tags: , ,

Prečítajte si aj:









pošli na vybrali.sme.sk

Komentáre ku článku: Zmerajte si lásku

Zatiaľ neboli pridané žiadne komentáre.





Time limit is exhausted. Please reload the CAPTCHA.

KRUK Košice T-Systems