Boli sme tu

Na streche paneláka pri dreveniciach

| Kultúra | 16. 5. 2016

Košice mali čosi výnimočné, nadčasové, spájajúce tri veci: tradíciu – umenie – polemiky o verejnom priestore. Mali Pamätník ľudovej architektúry, známy ako drevenice na furčianskom paneláku. Mali site-spacific kúsok od Tomáša Džadoňa. Takmer tri roky. No začiatkom mája sa originálne dielo demontovalo a vrátilo naspäť do dedín. Taký bol hlas ľudu.

OLYMPUS DIGITAL CAMERA

Lebo sa im smiali

Myšlienka umeleckého diela bola jasná, obraz pochopiteľný. Trinásťposchodový panelák slúžil ako „podstavec“ pre zrubové stodoly. Súhrou rozličných budov tak vnikol Pamätník ľudovej architektúry. Reakcie zvonku i tie domáce boli od začiatku veľmi pozitívne. Aj po hlasovaní v auguste 2015 bolo viac obyvateľov paneláka za ponechanie pamätníka, ako za deinštaláciu, no počet hlasov nestačil. Vo veľkej miere sa však ozývali i prudké názory, ktoré nemali pre umenie pochopenie alebo dali na malomeštiacke reči druhých. „To čo máte na tej streche?“ pýtali sa výsmešne obyvateľov paneláka. Tomáš Džadoň to komentuje protiotázkou: „Nie je to len prezlečená závisť? Alebo iným spôsobom povedaná pochvala? Na druhej strane si treba uvedomiť, že mnohí ľudia boli asi prvýkrát kontaktovaní s niečím, čo sa považuje za súčasné umenie. O to väčšie riziko, ale aj zábava to bola.“

OLYMPUS DIGITAL CAMERA

Umelec Tomáš Džadoň poslednýkrát sprevádzal záujemcov po streche Pamätníka ľudovej architektúry.

 

OLYMPUS DIGITAL CAMERA

Redakcia Zajtrajších novín, zľava Lusi, Lucka a Gabika.

Džadoňova ambícia, aby sa stal pamätník permanentným dielom, že by sa dohoda vždy po nejakom čase obnovila, sa nenaplnila. Na druhej strane sa podarilo nemožné, a to, presvedčiť ľudí, aby na svoju strechu prijali tri veľké drevenice. V konečnom dôsledku v umelcovi najviac rezonuje téma verejného priestoru: „Pre mňa osobne bol najzaujímavejší konflikt verejného a osobného. Na jednej strane obyvatelia daného paneláka získali prostriedky do fondu opráv. Na druhej strane sa vytvoril tlak, keď verejnosť a médiá komentovali, či má, alebo nemá pamätník ostať na ich streche. Strecha je súkromné vlastníctvo, ale výhľad už je niečo verejné. Čiže obyvatelia paneláka mali obrovskú moc, pretože ovplyvnili výhľad tisícky susedov,“ uzatvára Tomáš Džadoň.

Pamätník ľudovej architektúry už vo svojej fyzickej podobe neexistuje, no v spomienkach a v mnohých lokálnych i zahraničných mediálnych výstupoch nevybledne.

Lucia Radzová
Foto: autorka

OLYMPUS DIGITAL CAMERA

Výhľad z PĽA.

 


Tags: , , ,

Prečítajte si aj:









pošli na vybrali.sme.sk

Komentáre ku článku: Boli sme tu

Zatiaľ neboli pridané žiadne komentáre.





Time limit is exhausted. Please reload the CAPTCHA.

KRUK Košice T-Systems