Košice sú galéria otvorená 24/7

| Rozhovory, Téma čísla | 8. 2. 2016

Na začiatku musel chodiť od dverí k dverám a prosiť ľudí, aby mu dovolili umiestniť na fasádu ich bloku umelecké dielo. Dnes súkromníci a mestské podniky prosia jeho, aby si vybral práve ich steny. Umelec Viktor Feher (1983) vychoval košický muralizmus od plienok a so svojou prácou ani zďaleka neskončil. Dôkazom je napríklad Otvorená mestská galéria, vďaka ktorej sa môžete interaktívne prejsť popri každom oficiálnom pouličnom umení. Porozprával nám o všeličom – o rešpekte, o zatepľovaní alebo o džungli, safari, orangutanovi, no najviac nás zaujal výrok, čo zaznel hneď na začiatku. Nedokážem počúvať kamošov, ktorí sa notoricky sťažujú, že sa tu nič nedá.

Viktor Feher vychoval košický muralizmus od plienok. Dnes je nie len hrdým otcom desiatok malieb, ale aj dvojmesačného syna. Foto: Ondrej Szöllös

Našim čitateľom nie ste neznámy. Písali sme o vás napríklad v novembri 2013 po vašej návšteve Kolumbie. Čo všetko sa odvtedy zmenilo?

V rovnakom roku, v akom sme my oslavovali titul EHMK, získalo mesto Barranquilla v Kolumbii titul Amerického hlavného mesta kultúry a mňa tam pozvali na prezentáciu projektu Street Art Communication (SAC). Zároveň som mal možnosť lektorovať muralistický workshop na miestnej fakulte umení. Po tej biede, ktorú som tam videl, mi dnes prídu naše bežné problémy trošku zbytočné. Odvtedy nedokážem počúvať kamošov, ktorí sa notoricky sťažujú, že sa tu nič nedá. Po návrate domov som si uvedomil, že sa titulom EHMK 2013 nič neskončilo. Žiaden vrchol, ani záver som nepociťoval. Práve naopak. Celý ten proces, od 2008, keď sme titul získali a keď som založil SAC, bol ako chodenie po štvornožky, štádium polročného dieťaťa. Ešte stále sme museli vyrásť. A tak som ďalej študoval, cestoval, získaval kontakty a veci sa pomaly posúvali vpred. Presťahovali sme sa do nových priestorov zrekonštruovanej Tabačky Kulturfabrik. Z festivalu SAC sme sa rozhodli prejsť na celoročný formát a tento projekt nazvali Otvorená mestská galéria (OMG). Založili sme medzinárodnú sieť street artových organizácií. V súčasnosti som tiež rezidentom v rámci projektu Creativity for business v Košičanom dobre známej Rybe, kde sa venujem konceptu nového moderného bistra s predajňou čerstvých rýb a morských plodov. No a zo súkromia prezradím, že sa nám teraz v decembri narodil syn August, z čoho mám najväčšiu radosť. Pri tejto príležitosti som minulý rok predal svoj byt a kúpil dom na vidieku, kde budeme časom chovať kozu, kačky a sliepky.

 Získali ste aj titul Študentská osobnosť roka 2015 v kategórii umenie. Ako táto súťaž funguje?

Je to národná súťaž študentov 1., 2. a 3. stupňa vysokoškolského štúdia. Organizuje ju Junior Chamber International po celom svete. V rámci Slovenska môže každá fakulta navrhnúť jedného kandidáta, ktorého prihlási. Jednotlivé nominácie posudzujú garanti podujatia – Slovenská akadémia vied s podporou Slovenskej rektorskej konferencie. Úprimne, nevedel som, že takéto ocenenie existuje. Prekvapilo ma, keď som sa dozvedel, že ma nominovali, pretože moje výkony v škole určite neboli ukážkové. Ale vyhral som to. Som rád, že komisia hodnotila nielen môj akademický výkon, ale hlavne moje aktivity popri škole.

Jedna z najnovších malieb vznikla na nádvorí Tabačky. Jej autorom je Čech Tron. Foto: OMG

Čo vám titul dal?

Som za tento titul vďačný, vážim si ho. Ale to, že ho mám, pre mňa neznamená, že som niečo dosiahol. Trošku ma to ale uistilo v tom, že ak človek študuje nie preto, lebo to chcú jeho rodičia, či kvôli titulu, ale preto, že ho to napĺňa, sem-tam to môže priniesť aj takéto príjemné prekvapenia.

Košickí študenti získavajú tento titul každoročne. Čím to podľa vás je?

Sme Košičania, máme zmysel pre humor a ten nám pomáha byť úspešnými. Asi.

„Čo dvere, to iný príbeh a názor. Pripadal som si ako jehovista s brožúrkou.“

Poďme k Street Art Communication. Za posledných niekoľko mesiacov sa Košice opäť vymaľovali. Ako vyberáte autorov a nové miesta na maľby?

V minulosti ovplyvňoval výber hlavne fakt, že o maľby veľký záujem nebol. Preto sme častokrát hľadali plochu, na ktorú sme vedeli jednoducho získať povolenie. Dnes je situácia iná. Súkromníci, majitelia budov alebo mestské časti nás oslovujú so záujmom o maľbu na ich objekt. Nie každá ponuka je ideálna, pri výbere rozhoduje napríklad formát steny alebo miesto. Veľa ľudí si myslí, že naša činnosť je výlučne dekoračná, že len skrášľujeme škaredé fasády. Ťažko sa vysvetľuje, že ide o autorské umelecké diela. Dialóg medzi umelcom a majiteľom je kľúčový. Aj jedna aj druhá strana sa musí navzájom rešpektovať. Nemám rád umelcov, ktorým ide len o ďalšiu fotku do portfólia, ale ani majiteľov stien, ktorí sa nás snažia presvedčiť, že vedia, čo je, a čo nie je umenie.

Najväčšie dielo, ktoré Viktor namaľoval, zdobí fasádu bloku v meste Graz. Spoluautorom muralu s názvom Pohľad (Gaze) je Roman Juhás. Foto: Roman Juhás

Ako vzniká samotné dielo?

Pri príprave návrhu je dôležité, aby autor pracoval nielen so stenou ako plátnom, ale s celkovým priestorom, v ktorom bude jeho dielo osadené, jeho koloritom a ľuďmi, ktorí v ňom žijú. Priznávam, nie vždy sa nám to podarilo. V súčasnosti ale zhŕňam poznatky o tom, akým spôsobom by mali byť vyberané plochy, aké kritéria by mali spĺňať, ako by mala prebiehať realizácia, výber umelcov. Nie je to vôbec jednoduché. Snažím sa svoje skúsenosti z posledných rokov pretaviť do niečoho, čo možno raz pomôže priestoru, v ktorom žijeme a bude to aplikovateľné aj v iných mestách. V budúcnosti by som sa chcel zamerať predovšetkým na betónové sídliská, ktoré sú svojím spôsobom jedinečné, ale esteticky veľmi nevkusné a chladné miesto na bývanie. Fenomén zatepľovania spôsobil, že sa z nich stali nekoncepčne riešené farebné safari. O tom, akej farby bude blok, rozhodujú majitelia a nie odborníci. Je to zapeklitá situácia.

Ktoré maľby sú v Košiciach najnovšie a aký je ich príbeh?

Jeden z projektov, ktorý realizujeme od roku 2014, je zameraný na revitalizáciu zastávok v Mlynskom náhone v centre mesta. Odvtedy sa nám podarilo zastávky a priestor okolo nich vyčistiť, zohnali sme prostriedky na to, aby sme mohli minulý rok prizvať Alexeya Luku z Moskvy, ktorý v priebehu jedného týždňa vymaľoval obidve zastávky pri Kunsthalle. Snažíme sa tento priestor udržiavať a zháňame ďalšie financie, aby sme v tom mohli pokračovať. Ďalšie muralistické dielo vzniklo minulý rok na dvore Tabačky Kulturfabrik. Autorom je známa pražská graffiti legenda Tron.

Spomínali ste projekt Otvorená mestská galéria, ktorej súčasťou je aj interaktívna webová mapa so všetkými muralistickými dielami. Prečo vznikla?

Chceme z Košíc vytvoriť galériu pouličného umenia. Jedinečnú, takú, čo je prístupná každému, bez vstupného, 24/7/365 a má celoročnú dramaturgiu, ktorej súčasťou je prezentácia súčasného muralizmu, prednášky, workshopy, výstavy. Zábavnú časť budú tvoriť občasné večerné podujatia so živými vystúpeniami na rôznych miestach v meste. Súčasťou programu sú aj pravidelné prehliadky, individuálne alebo skupinové, pešo, autom, na bicykloch, autobusom. Pri nich sa divák môže dozvedieť všetko o muralizme, street arte, graffiti a tiež rôzne zákulisné informácie. Ak sa záujemca rozhodne absolvovať prehliadku sám, alebo len tak náhodou natrafí na jedno z diel, všetky potrebné informácie nájde na našej webstránke sacsac.org.

Ktoré dielo zo všetkých košických je vám najbližšie?

Jednoznačne je to dielo, ktoré vzniklo na Vodnej ulici od známej ukrajinskej dvojice Interesni Kazki. Celý príbeh okolo toho je pre mňa veľmi silná spomienka. Nikdy nezabudnem na kriminálnu políciu u mňa doma, vypočúvanie a obvinenie vo veci poškodenia národnej kultúrnej pamiatky. Na telefonát z Ministerstva kultúry, že mi držia palce, aby to dobre dopadlo. Na obrovský záujem zo strany verejnosti a vedenia mesta. Na demonštráciu, ktorá sa udiala v deň, keď dielo začali zatierať. Myslím si, že to bol moment, keď si Košičania prvýkrát naozaj uvedomili, aký má pre nich muralistické dielo význam a čo je naším poslaním v tomto meste. A my zase našu zodpovednosť voči nim. Smutné je, že dôvod prečo dielo nakoniec zaniklo, bol zlý technický stav fasády. Na tú novú zase použili omietku, na ktorú nie je možné maľovať. Tiež často spomínam na situáciu okolo steny na Masarykovej ulici pri Inšpektoráte práce. Dielo Monopoly na ňu namaľovali poľskí umelci Tone & Chazme. Majiteľ budovy privítal našu iniciatívu s nadšením. Od prvých stretnutí bol veľmi otvorený a nápomocný. Na vlastné náklady fasádu predpripravil, ošetril časti, kde opadávala omietka. Bola to moja prvá skúsenosť, pri ktorej som cítil, že aj tí na druhej strane chápu význam a hodnotu muralistického diela. Že nás neberú ako deti, ktoré mu chcú pomaľovať fasádu sprejom. Konkrétne dielo, ktoré tam vzniklo, patrí tiež medzi moje najobľúbenejšie. Dodnes má veľké ohlasy u nás aj vo svete.

Sám ste autorom. Zdobí niektorú fasádu aj vaše dielo?

Veľmi málo. Popri organizovaní a iných povinnostiach dosť zanedbávam vlastnú tvorbu. Košičania možno budú poznať maľbu v Spoločenskom pavilóne, ktorú som navrhol ja a realizoval spolu s ďalšími kolegami. Ale veľmi by som sa s tým nechválil. Bolo to pred viac ako šiestimi rokmi. Dnes by som to riešil úplne inak. Stále mám v pláne pripraviť nový návrh a ponúknuť ho majiteľovi. Minulý rok sme spolu s Romanom Juhásom namaľovali 30 metrov vysoký mural v Grazi. To bola zatiaľ najväčšia maľba, akú som kedy robil. Rozhodne sa s tým nechystám prestať, niekedy mám skôr pocit, že by som mal skončiť s organizovaním a začať sa venovať výhradne vlastnej tvorbe.

The Healer pri Spoločenskom pavilóne vznikol v roku 2013. Autormi muralu sú BEZT & PENER (PL). Foto: Palko Matia

Často navštevujete rôzne zahraničné festivaly, rezidencie. Ako sa darí pouličnému umeniu vo svete?

Sú mestá, ktoré projekty podobné tomu nášmu dotujú z mestského rozpočtu. Na druhej strane sú aj organizácie, čo fungujú čiste punkovo, pretože v krajine nefunguje žiaden grantový systém alebo nechcú byť jeho súčasťou. Na Ukrajine organizuje festival skupinka ľudí, koná sa každý rok na inom mieste. Maľujú opustené budovy, spia v stanoch a každý večer sedia pri ohni, pijú, spievajú a tancujú. Minulý rok, aj napriek situácii, ktorá tam bola a stále je, prišli umelci z Poľska, Talianska, Nemecka, Nového Zélandu. V Stavangeri chodí na otvorenie festivalu ministerka kultúry. Niektoré organizácie tvoria ľudia z mestského zastupiteľstva, iné zas partia bývalých grafiťákov a tie ďalšie amatéri, ktorí sa v téme vôbec neorientujú. Rozdiel je tiež v tom, ako reaguje okolie. Maľovali sme v osade Angi Mlyn v Michalovciach, kde nás nosili na rukách. Ale tiež som niekoľkokrát absolvoval aj proces vybavovania povolenia na namaľovanie fasády obytného domu, kde som chodil od dverí k dverám a snažil som sa ľudí presvedčiť o mojom zámere. Čo dvere, to iný príbeh a názor. Pripadal som si ako jehovista s brožúrkou.

SAC postupne skrášľuje zastávky v Mlynskom náhone. Tú poslednú pomaľoval Alexey Luka z Ruska. Foto: OMG

Podporujete aj vznik malých pouličných umeleckých diel, ako sú nápisy od Santiaga a ďalších jemu podobných?

SAC je občianske združenie, ktoré sa snaží do Košíc prinášať to najlepšie zo svetového muralizmu. Muralizmus ako taký je len jedna z foriem pouličného umenia, v súčasnosti veľmi obľúbená, oficiálna a teda legálna, keďže na realizáciu diela je potrebné vybaviť financie, techniku a niekoľko rôznych povolení. Jeden z dôvodov, prečo to robíme, je aj snaha inšpirovať a motivovať mladých začínajúcich pouličných umelcov. Ukázať im, kam sa dajú hranice posúvať. V tomto smere môžem povedať áno, podporujeme. V žiadnom prípade ale nechceme priamo zasahovať do toho, čo sa na ulici deje. Pouličné umenie vzniklo aj ako reakcia na inštitucionálne umenie, vychádza z voľnosti a slobody prejavu a bohužiaľ, s tým je spojená aj ilegálna činnosť. Nesnažím sa ju obhajovať, je to proste fakt. To, že sme pred rokom na zastávky v Mlynskom náhone napísali prosbu o zdržanlivosť miestnych estetérov a oni to naozaj dodržali, je len dôkaz toho, že rešpektujú, čo robíme. Ak by tomu tak nebolo, naše maľby by boli dávno zničené. Ulica je džungľa. A Santiago je orangutan.

Čo SAC chystá v najbližších mesiacoch a ako môže ku skrášleniu Košíc maľbami prispieť obyčajný občan?

V týchto chvíľach pripravujeme program, zháňame financie, plochy a vyberáme umelcov. Klasika, ako každý rok v zime. Ak má niekto k dispozícii vhodný objekt, alebo peniaze nazvyš, ideálne aj aj, nech sa nám určite ozve.

Ďakujem za rozhovor.

Veronika Samková


Tags: , , , , ,

Prečítajte si aj:









pošli na vybrali.sme.sk

Komentáre ku článku: Košice sú galéria otvorená 24/7

Zatiaľ neboli pridané žiadne komentáre.





Time limit is exhausted. Please reload the CAPTCHA.

KRUK Košice T-Systems