Dokonalé portréty, abstraktné sochy, neuveriteľná bižutéria z roku 1983

| Pozvánky, Umenie | 8. 2. 2016

SOCHÁRKY. To sú ženy, čo tvorili od predvojnového obdobia až do 80. rokov 20. storočia. Prvé vyštudované. Venovali sa deťom, starali o domácnosť a popritom tvarovali hlinu do moderných keramických sošiek a farebných glazúr, v ateliéri pracovali na prvých portrétoch, sekali do kameňa a v 50. rokoch vyšli do terénu, zvárali. Našim výnimočným sochárkam, aj tým neznámym, sa venuje Východoslovenská galéria. Výstava trvá do 21. mája.

Kedysi, a možno aj dnes, sa sochárstvo pripisovalo najmä mužom. No od konca 20. rokov tu pôsobili echt vyštudované sochárky. Konečne sa tak mohli uplatniť . Na mnohé sa aj tak zabudlo, sochy ležali na policiach v depozitári, až prišla kurátorka zbierok moderného a súčasného umenia Vladimíra Büngerová s nápadom, prakticky a historicky ukázať diela talentovaných žien: „Jeden český kunsthistorik pekne napísal, že ženy nepredčili mužov, lebo sa museli venovať aj rodine, ale to neznamená, že v umení vôbec neexistovali. Inšpirovala ma štúdia Ženy s dlátom v ruke od teoretičky umenia Márie Oriškovej. Práve ona niektoré umelkyne spomenula teoreticky a ja som si to chcela prejsť historicky. Ukázať autorky, ktoré sú akoby na okraji, hoci sa nachádzajú aj v zbierkach. Cieľom výstavy je predstaviť ich prínos, materiál, s akým pracovali a kedy do sochárstva nastúpili.”

socha 3 - kópia

Diela Marie Bartuszovej zo zbierky VSG. Foto: Stefan Schmidt

Dobrý portrét je gro sochárskeho kumštu

Výstava sa koná v spolupráci so Slovenskou národnou galériou, je to vlastne repríza minuloročnej výstavy v Bratislave, s istými obmenami a doplneniami. Vladimíra Büngerová ju považuje za zázrak, pretože preniesť niektoré sochy je finančne aj technicky náročné. No podarilo sa. Diela 16 autoriek (žijúce sú len dve) nie sú biografie, sú vytvorené v tematických cykloch. „Hneď na úvod je to portrét, hlava, žena, ale aj muž. Tomuto komornému sochárskemu žánru sa venovali ženy na začiatku, v ateliéri a tým sa dostávali k prvým zákazkám. Dnes už tento klasický žáner vo výstavných sieňach veľmi nevidieť. Pritom urobiť dobrý portrét je gro sochárskeho kumštu, dokonca málo súčasných sochárov ho vie urobiť. V Košiciach sa verejnosti prvýkrát predstavuje portrétová sochárka Vlasta Prachatická. Bola to spolužiačka Jána Mathého a jej portrét som objavila v jeho košickom ateliéri, a tak som sa o nej vôbec dozvedela,” opisuje prvý cyklus výstavy Vladimíra Büngerová. „Druhá miestnosť je venovaná téme – žena, matka, rodina. Tam sa objavujú aj litografie pramatky sochárok, a ňou je nemecká sochárka a grafička Käthe Kollwitz. Potom Klára Pataki či Jarmila Podzimková-Mráčková.

Prvá absolventka Akadémie výtvarných umení v Prahe je Alžbeta Čereyová. Na výstave si pozrite jej jediné zachované dielo.

„Ďalej pokračujeme aj materiálom, nielen námetom. Ženy skôr používali keramiku, lebo bola dostupnejšia, modelovanejšia ako napríklad kameň. Na výstave teda nie sú len veľké diela, ale aj keramické sošky. Ženy strávili veľa času v domácnosti, dekorovali ju, zariaďovali interiér, mali pre to cit, a to sa prejavilo aj v umení. Návštevníci tak vidia zaujímavé spracovanie sveta zvierat od Júlie Horovej-Kováčikovej. Keramikárka Jolana Kirczová dokonca chcela študovať sochárstvo, ale umrela skôr, ako sa jej to podarilo. Ďalším, ale už moderným sochárskym materiálom je oceľ. Autorky, ktoré s ňou pracovali, boli prvé absolventky Vysokej školy výtvarných umení v Bratislave (dovtedy sa študovalo na Akadémii výtvarných umení v Prahe). Tu nachádzame Alinu Ferdinandy a Ernu Masarovičovú, ale aj českú sochárku Věru Janouškovú. Venovala sa síce zváraniu, ale používala pri tom nájdené smaltové predmety,” dopĺňa kurátorka.

Peter Gáll

Dagmar Rosůlková s maskou Fráza. AVU SNG, Bratislava.

Naša hrdosť Mária Bartuszová

Posledná zadná miestnosť je defilé výstavy. Hlavnou témou je žena a príroda, organické tvary, téma rastu a klíčenia. Táto časť obsahuje predovšetkým diela VSG v Košiciach, pretože vlastní mimoriadnu zbierku výbornej, aj v zahraničí renomovanej Márie Bartuszovej, no spoznáte aj prácu Evy Kmentovej a opäť Kláry Pataki.

Súčasťou výstavy Sochárky je aj sprievodný program. Rozhovory so súčasnými umelkyňami o výstave, prednášky o Márii Bartuszovej, programy pre deti, seniorov, školy. Pre viac info klikajte na vsg.sk.

Repríza výstavy celkovo obsiahla veľmi zaujímavé autorky, mnohé aj technicky priekopnícke. Nie sú to okázalé a známe veci, ale určite patrili k dôležitým osobnostiam moderného umenia do 80. rokov minulého storočia. Potom sa otvorili hranice a autorky sa začali venovať iným disciplínam ako objekt či inštalácia.

Gabriela Krestián Kuchárová 

Vladimíra Büngerová pozýva na komentované prehliadky 1. marca a 21. mája:

„Pochopiť umenie a niektoré diela môže byť pre návštevníkov, najmä laickú verejnosť, komplikované. Preto je dôležité, aby ľudia dostali komentár a pre mňa je zasa dôležité počuť ich reakcie. Výstavy robíme pre ľudí, aby ich zaujímali, aby sa pýtali a dali nám spätnú väzbu, čiže na komentovaných prehliadkach je to ideálna možnosť. V Slovenskej národnej galérii máme pedagogické oddelenie, ktoré spolupracuje aj na tejto košickej výstave a Sochárky tak budú ozvučené. Návštevníci si cez slúchadlá vypočujú texty o piatich autorkách, ktoré lepšie spoznajú. Je to akoby sprievod, dopovedanie výstavy, osobitné príbehy, poézia Aliny Ferdinandy, dobový článok o Jolane Kircovej z roku 1936, jeden z posledných textov Evy Kmentovej pred smrťou či text Ester Martinčekovej Šimerovej o Júlii Horovej.”

 

socha 2 - kópia

Věra Janušková, Anjel, 1994 – 1995, zbierka Turčianskej galérie, Martin. Foto: Stefan Schmidt


Tags: , , , , , , ,

Prečítajte si aj:









pošli na vybrali.sme.sk

Komentáre ku článku: Dokonalé portréty, abstraktné sochy, neuveriteľná bižutéria z roku 1983

Zatiaľ neboli pridané žiadne komentáre.





Time limit is exhausted. Please reload the CAPTCHA.

KRUK Košice T-Systems