Dvesto možností pomáhať

| Rozhovory, Téma čísla | 25. 1. 2016

Prvé plagáty vylepili na sklá autobusov začiatkom januára. O dva dni už mali v databáze štyridsať dobrovoľníkov z Košíc a okolia. Spôsobila to dobrá kampaň, altruistické novoročné predsavzatia, alebo sú ľudia naozaj takí pomáhaniachtiví? Miroslava Langerová (33), spoluzakladateľka Dobrovoľníckeho centra Košického kraja, si myslí, že je to mix všetkého. Zároveň však poukazuje na problém. Ľudia chcú pomáhať, ale nemajú kde.

Prečo potrebujú Košice dobrovoľnícke centrum? Možností, ako pomôcť, je predsa v našom kraji dosť.

Áno, organizácií, ktoré pracujú prevažne na princípe dobrovoľníctva je v našom kraji vyše dvesto. Všetky sme oslovili začiatkom augusta, keď sa centrum po dlhšej pauze a organizačných zmenách plnohodnotne obnovilo. Je smutné, že zatiaľ nám svoju ponuku dobrovoľníckych aktivít poslalo len šestnásť z nich. A možností je pritom naozaj veľa! Preto je jedným z našich hlavných cieľov zozbierať ich a vytvoriť obrovskú databázu, kde budú môcť dobrovoľníci nájsť všetky ponuky. Zároveň má centrum slúžiť aj ako koordinátor týchto aktivít. Hľadáme ľudí, čo majú záujem pomáhať a na základe ich možností a schopností pre nich nájdeme vhodnú činnosť.

Ako sa vám zatiaľ darí?

Pripravili sme workshopy na pätnástich stredných školách, vynovili priestory, zorganizovali deň otvorených dverí a 10. januára spustili reklamnú kampaň so superhrdinskými plagátmi a výzvou pre všetkých dobrovoľníkov. Za dva dni sa nám prihlásilo 40 ľudí, obyčajne sú to vysokoškoláci od 19 do 24 rokov. Je to úžasné číslo. Motivuje nás ďalej hľadať, oslovovať, snažiť sa.

Bez názvu

Prečo ste si vybrali práve superhrdinov?

Cieľom dobrovoľníckej činnosti je podľa nás to, aby sa ten, kto ju vykonáva, cítil ako superhrdina. Nie hneď po prvom dni, no tento pocit by mal prísť. Mal by vedieť, že jeho práca, i keď nie je platená, má zmysel, pomáha ostatným, a tak trochu mení svet k lepšiemu. Nemusí to byť pritom šialene prospešná vec. Stačí, ak príde do organizácie lepiť obálky. Veľkú úlohu zohráva „zamestnávateľ“, ktorý by mal dobrovoľníka motivovať, oceniť, povedať mu, že bez jeho pomoci by tie obálky neodišli, a preto je jeho práca veľmi potrebná. Zároveň sme chceli donútiť ľudí zamyslieť sa. Jeden z našich plagátov hovorí o tom, že nemusíš byť zelený, aby si mohol byť superhrdina. Ten sa nám páči pre rôzne interpretácie, ako sa dá pochopiť. Môže to byť napríklad narážka na to, že netreba byť zástanca bio stravy a eko dopravy, aby si sa mohol zapojiť do rôznych environmentálnych aktivít.

Cieľom kampane teda je poukázať na to, že dobrovoľníkom môže byť každý.

Áno, dobrovoľníctvo nemá obmedzenia. Samozrejme, závisí to od druhu činnosti a od toho, ako sa k nemu človek postaví. Dôležité je vyselektovať to a priradiť správneho dobrovoľníka k správnej činnosti. A práve tu prichádza na scénu dobrovoľnícke centrum. Často nestačí len zaklopať na nejaké dvere a povedať: „Chcem vám pomáhať.“  Malé organizácie obyčajne nemajú vytvorené podmienky na prípravu takýchto činností, ani človeka, ktorý by sa novým ľuďom venoval. My na jednej strane vypočujeme dobrovoľníka, zistíme, na čo by sa mohol najviac hodiť a vyberieme preňho tú správnu aktivitu. Na druhej strane oslovíme organizácie a pomôžeme im s koordináciou, harmonogramom a komunikáciou. Ide teda o takú smerovaciu stanicu, kde si každý nájde to, čo potrebuje.

„Cieľom dobrovoľníckej činnosti je podľa nás to, aby sa ten, kto ju vykonáva, cítil ako superhrdina.“

Ak som stredoškolák a mám sa rozhodnúť medzi platenou brigádou v butiku a dobrovoľníckou prácou v detskom domove, prečo by som mal uprednostniť tú druhú?

Na to sa, žiaľ, aj keď preferujem dobrovoľníctvo, nedá jednoznačne odpovedať. Človeka môže posunúť jedno aj druhé a rovnako môže získať zlú skúsenosť pri brigáde i pri dobrovoľníctve. Zásadným rozdielom je však fakt, že dobrovoľníctvo, práve preto, že je neplatené, je závislé od vedúceho, koordinátora. Ten by mal mať na človeka iný pohľad, a to je úplne prvá a zásadná vec. Mal by dobrovoľníka motivovať priateľskou konverzáciou, príjemnou atmosférou, možnosťou vzdelávania sa. Šéf berie brigádnika ako plateného človeka, čo príde, odrobí a odíde. Dobrovoľníka si naopak organizácie vážia a sú zaňho vďačné, čo by sa malo odzrkadľovať aj v ich prístupe. Stáva sa nám, že dobrovoľníci sú po dvoch, troch zlých skúsenostiach demotivovaní. Nemal sa im kto venovať, nik ich nepochválil… Organizácie s týmto prístupom z našej databázy vyradzujeme, chceme posielať ľudí tam, kde si budú ich prácu vážiť. Chceme, aby sa cítili ako súčasť kolektívu.

 Dobrovoľnícka práca je aj o manuálnej zručnosti. Získané skúsenosti sa potom zídu v každej domácnosti.

Dobrovoľnícka práca je aj o manuálnej zručnosti. Získané skúsenosti sa potom zídu v každej domácnosti.

Každá pracovná skúsenosť je ale cenným riadkom do životopisu. Ako je to s dobrovoľníctvom?

Pri hľadaní práce podľa mňa viac ako riadky, zavážia prvý dojem a schopnosť kandidáta komunikovať. To si človek môže rozvinúť práve vďaka dobrovoľníctvu. Vie o sebe viac povedať, všíma si svoje dobré stránky a je schopný sebareflexie. Má obrovskú výhodu a na zamestnávateľa úplne inak pôsobí. Ďalšou veľkou výhodou je budovanie si vlastnej siete kontaktov. Ak niekto už na strednej škole „dobrovoľničí“ a pokračuje aj na vysokej, za deväť rokov získa obrovské množstvo skúseností, priateľov. Pri zakladaní centra nás veľmi inšpiroval maďarský systém dobrovoľníctva. Tam sú napríklad študenti vysokých škôl za dobrovoľnú činnosť odmeňovaní kreditmi a potom nemusia absolvovať niektoré predmety. Po škole sa im zase roky odpracované vrámci dobrovoľníctva počítajú k odpracovaným do dôchodku. Ľudí to veľmi motivuje. Dúfajme, že raz sa niečo také presadí aj u nás.

Aké zaujímavé organizácie z vašej databázy momentálne hľadajú dobrovoľníkov?

Ozvala sa nám skupina proti plagiátorstvu. Jej členovia sa snažia motivovať ľudí, aby si písali záverečné práce sami, nie si ich nechali písať inými. Potrebujú ľudí, čo budú túto myšlienku šíriť ďalej. Aj to je vítaná dobrovoľnícka činnosť. No a zaujímavá je napríklad aj iniciatíva košickej mamičky Janky, ktorá hľadá kreatívne mamičky na materskej dovolenke, čo svojim deťom často rozprávajú vlastné rozprávky. Janka ich chce zozbierať a zverejniť.

Ďakujem za rozhovor.

Veronika Samková
Foto: archív DCKK

DCKK 1

Medzi vedúcimi detských táborov sa často objavujú práve dobrovoľníci. Okrem zodpovednosti a trpezlivosti si tu pestujú aj kreativitu pri vymýšľaní hier.

DCKK


Tags: , , , ,

Prečítajte si aj:









pošli na vybrali.sme.sk

Komentáre ku článku: Dvesto možností pomáhať

Zatiaľ neboli pridané žiadne komentáre.





Time limit is exhausted. Please reload the CAPTCHA.

KRUK Košice T-Systems