Miša Chmelíčková vás teleportuje do sveta z čiernej pásky

| Rozhovory | 1. 10. 2015

Michaelu Chmelíčkovú môžete poznať z Bielej noci 2014. Mnohí ste sa totiž stali hosťami jej Hotela Planéta 220 v Auparku. Spomeňte si na nábytok, ktorý vyrobila čiernou lepiacou páskou na stenách a vytvorila tak ilúziu 3D priestoru. Určite ste sa pri ňom veľa fotografovali. Fotiť s jej inštaláciou sa budete tiež tento rok, konkrétne v Kasárňach/Kulturparku a prezradíme, že to pôjde do výšok. Miša okrem toho už niekoľko mesiacov pracuje aj na identite Bielej noci a tvorí vizuály plné originálnych kresieb. Fascinuje ju jednoduchosť a dokonalosť geometrických tvarov a hoci nie je fanúšikom sci-fi žánru, mimoplanetárny motív jej tvorbu vystihuje. Viac prezrádza samotná Miša Chmelíčková (1985).

Minulý rok ste na Bielu noc pripravili interaktívny fotoprojekt spôsobom tape drawingu. Čiernou izolačnou páskou ste na stenu nakreslili predmety a objekty. Inštalácia bola jedna z najnavštevovanejších a ľudia sa pri nej aj najviac fotografovali. Zaregistrovali ste tento záujem?

Mám radosť, že inštalácia bola taká navštevovaná. Jej cieľom bolo hlavne pobaviť diváka a jeho interakcia bola dôležitou súčasťou celého projektu. Zámerom bolo vytvoriť fotografickú kolekciu hostí Hotela na Planéte 220 (tak sa inštalácia volala). Predmety, objekty a 2D „miestnosti“ priam vyzývali k tomu, aby sa ľudia do nich naaranžovali a ocitli sa tak v iluzívnom svete môjho hotela. Každému, kto sa dal nafotiť, zostala spomienka v podobe fotografie na tento neobyčajný pobyt. Podarilo sa to aj vďaka košickému fotografovi Petrovi Vargovi, pretože s ľuďmi perfektne pracoval.

Tape drawing je forma umenia, ktorá môže poukázať na pominuteľnosť a nejasné zajtrajšky. Obraz, čo sa vytvorí na stene izolačnou páskou, je len dočasná ilúzia. Využívate túto myšlienku vo svojich dielach?

Pominuteľnosť je síce základná vlastnosť pásky, ktorú pre seba využívam, ale ja na nič nepoukazujem. Chcem sa len zabávať. Pôvodne som pásku začala používať ako dekoráciu pre pop-up shop. Ten bol flexibilný, často sa premiestňoval, a taká flexibilná musela byť aj jeho identita. Tam to celé vzniklo. Páska mi umožnila dekorovať rôzne steny, vytvoriť atmosféru, no po skončení akcie som sa zbalila a pásku odlepila. Pominuteľnosť v tejto súvislosti je lákavá. Dielo vznikne len na určitý čas, a to musíte vidieť!

Tape drawing Miša prvýkrát použila v pop-up shopoch. Foto: archív umelkyne

Tape drawing Miša prvýkrát použila v pop-up shopoch. Foto: archív umelkyne

Pop-up shopy sú dočasné dizajnové obchodíky a práve vy ste ich zaviedli na Slovensku. Ako to vtedy bolo?

Vždy som snívala mať obchod s dizajnom (ešte v čase, keď ich nebolo toľko veľa) a na chvíľu sa mi to aj podarilo. V mojej diplomovej práci na Vysokej škole výtvarných umení som riešila identitu pop-up obchodu s názvom Designshop 220. Založila som ho spolu s dvoma kamarátmi, Matúšom Lelovským a Karolom Kolčárom. Predávali sme dizajn slovenských autorov – šperky, tričká, printy… Identita obchodu bola veľmi dôležitá, pretože sme potrebovali vytvoriť atmosféru, pri ktorej sa dobre nakupuje a vytvárali sme „lovebrand“. Izolačná páska sa dala ľahko nainštalovať aj zbaliť a keďže sme boli pop-up shop, teda niekde sme sa objavili, potom zmizli a objavili sa zasa inde, bolo to ideálne riešenie. Designshop po dvoch rokoch zanikol, ale pásková technika je so mnou doteraz.

A doteraz vyvoláva obdiv a radosť, pretože tie obrazy na stenách sú hravé, pôsobia detsky, až má človek chuť ich objavovať, sadnúť si na gauč a otvoriť tie „nakreslené“ dvere. Ako by ste sama opísali svoju tvorbu?

Základom je jednoduchosť. Páska nedovoľuje zachádzanie do detailov, som limitovaná hrúbkou linky. Aj vďaka tomuto faktoru sú kresby také hravé. Postupne sa to stalo aj akousi mojou „značkou“ a linky sa objavujú v mojej dizajnérskej tvorbe aj mimo stien. Milujem štylizáciu a jednoduchosť, to má pre mňa oveľa väčšiu silu ako verné a detailné napodobňovanie skutočnosti. Snažím sa tiež, aby moje interaktívne inštalácie neboli iba formálne zaujímavé, ale aby vždy išlo aj o obsah. Musí to mať príbeh a vtip. Aj preto si myslím, že to funguje.

A ako to funguje? Predkreslíte si na stenu tvary a potom ich „kopírujete“ páskou?

Najprv si to celé pripravím v počítači. Vymeriam reálny priestor a pripravím kresbu v mierke 1:1. Tú potom prenášam ceruzkou na steny a pomáham si vodováhou, aby som mala rovné línie. V teréne je to väčšinou práca na viac hodín a niekedy aj dní. Príprava však trvá oveľa dlhšie, pretože to pripravujem vždy v kontexte priestoru, pre ktorý inštaláciu robím. Tomu prispôsobujem aj obsah, o čom to celé bude.

Inštalácia Hotel na Planéte 220 počas Bielej noci 2014. Foto: Peter Varga

Inštalácia Hotel na Planéte 220 počas Bielej noci 2014. Foto: Peter Varga

Okrem tape drawingu sa venujete dizajnérstvu, kreslíte komiksy, vymýšľate dizajn tričiek, plagáty a logá, vytvárate vizuálne projekcie… zabudla som na niečo?

Vyštudovala som vizuálnu komunikáciu na VŠVU a dnes sa venujem naozaj takmer všetkým druhom grafického dizajnu a do toho ilustrujem. Je fajn, keď sa to prepája. V poslednom čase som zalamovala nejaké knižky, ale kreslím aj ich obálky, robím na identitách značiek aj dizajnoch webu. Už niekoľko mesiacov pracujem napríklad aj na identite festivalu Biela noc. Spolu s hudobníkom a producentom Pjonim (Jonatan Pastirčák) robíme na audiovizuálnom projekte s názvom Isama Zing, kde Jonatan performuje a ja kreslím na tablete, a to sa premieta na plátno. Máme za sebou už niekoľko vystúpení na Slovensku aj v Čechách a ľudia reagujú výborne.

Všetko pod hlavičkou Planéta 220. Prečo?

Planéta 220 je moja značka, akési pokračovanie Designshopu 220, akurát tu riešim už len svoju tvorbu, prezentujem tape drawing, a hlavne by som sa v nej chcela špecializovať na tričká. Momentálne pripravujem nové dizajny po dvoch rokoch. Mala som prestávku kvôli tomu, že som bola odcestovaná na stáži v Londýne. Tam som síce nabrala kopec inšpirácie, ale na Slovensku sa mi tvorí lepšie, mám tu oveľa výhodnejšie podmienky. Niekedy je dobré ostať tam, kde človek vidí zmysel niečo zlepšovať alebo priniesť niečo nové. Londýn je preplnený. Síce úžasný, keď si chcete načerpať inšpiráciu a tvorivú energiu, ale radšej by som ju potom investovala tam, kde sa nestratí.

Mimoplanetárny motív sa u vás objavuje často. Priťahuje vás vesmír?

S témou vesmíru sa mi dobre pracuje, je v tom niečo tajomné a môžem pritom využívať fantáziu. A je to aj cool. Najprv názov mojej značky, potom to pokračovalo nostalgickými sci-fi motívmi na tričkách, až po páskové inštalácie, ktoré vás teleportujú do iných svetov… Ja sama nie som úplne fanúšičkou sci-fi žánru, ale do tvorby sa hodí perfektne.

Michaela Chmelíčková sedí v kresle v obývačke na svojej Planéte 220. Foto: Peter Sit

Michaela Chmelíčková sedí v kresle v obývačke na svojej Planéte 220. Foto: Peter Sit

A čo geometria? Aký máte k nej vzťah?

Fascinuje ma jednoduchosť a zároveň dokonalosť geometrických objektov. Vo svojej tvorbe ich využívam často pri VJ-ingu, kde sa dajú rozpohybovať a kde môžem pracovať s farbami. Je to až hypnotické. Pri tape drawingu ich tiež používam, nakoľko sa vyhýbam oblým tvarom.

Čo konkrétne ste pripravili na tento ročník Bielej noci?

Pripravujem inštaláciu, ktorú nájdete na medziposchodí v Kulturparku. Bude to opäť niečo iné. Dúfam, že divákov zasa vtiahnem do diania na stenách, ale zároveň kresba bude mať aj dekoračnú funkciu. Celá inštalácia sa bude odohrávať aj vo výške a prepojí dve poschodia hlavnej budovy Kasární. Mám z výšok strach, takže to pre mňa bude výzva.

Ako vnímate toto podujatie súčasného umenia?

Je úplne skvelé, že tu niečo také je! Veľmi fandím tomuto festivalu, je úžasné aké svetové mená sem riaditeľka festivalu Zuzka Pacáková prináša, som jej veľkou fanúšičkou. Minulý rok som Bielu noc zažila prvýkrat v Košiciach, a keď som prechádzala Hlavnou, cítila som sa ako na londýnskom Trafalgar Square. Keďže tento rok som aj autorkou celého vizuálu Biela noc, tiež oceňujem veľkú profesionalitu a výborný prístup k spolupráci, takto by to malo fungovať.

Ďakujem za rozhovor.

Gabriela Krestián Kuchárová

Teleport Miši Chmelíčkovej vás vezme domov. Foto: archív umelca

Teleport Miši Chmelíčkovej vás vezme domov. Foto: archív umelkyne

Chceme ťa! Lebo máš štýl. Poznáš synonymický rad. Kamošíš sa s rytmickým krátením. Íčka pre teba nie sú problém. Ale najmä preto, že oči máš neustále otvorené. (Aj uši a obzory.) Chýba ti už len jediné. Novinárske portfólio. Praxou u nás si ho vytextuješ. Zajtrajšie noviny ponúkajú prax pre študentov. Nahliadni s nami do sveta žurnalistiky. Napíš nám na info@zajtrajsienoviny.sk.

Tags: , , , ,

Prečítajte si aj:









pošli na vybrali.sme.sk

Komentáre ku článku: Miša Chmelíčková vás teleportuje do sveta z čiernej pásky

Zatiaľ neboli pridané žiadne komentáre.





Time limit is exhausted. Please reload the CAPTCHA.

KRUK Košice T-Systems