Biela noc

| Napísali ste nám | 19. 10. 2015

V Košiciach žijem zopár rokov, ale napriek tomu som ešte na Bielej noci nebol. V sprievodcovi k tejto akcii bol príhovor, aby človek neočakával veľa. Spomenul som si na jednu pravdu: Veľké očakávania, veľké sklamania. Možno vám napadne dôvetok: Žiadne očakávanie, žiadne sklamanie. No aký by bol to život bez vzrušenia a stresov?

Začal som študovať ten plátok. Pre rodiny s deťmi, pre náročného diváka a ten správny mix. Ako sa poznám, ja som „šťastník“, nevyberiem si tie správne atrakcie a určite nebudem mať plnohodnotný zážitok. Ale nevzdal som sa a vybral sa do Kulturparku. Detičky na jednom z exponátov prekladali kamienky do dier na doske a podľa toho vytvorili melódiu. Boli z toho nadšené. Ja nie, hrám na sladkom dreve (gitare) niekoľko desaťročí a nešlo mi to tak dobre ako im. Pravdu povediac, veľmi som si svoje sebavedomie nepozdvihol, a tak som sa posunul na Hlavnú ulicu. Tam ma iba rozmermi zaujali veľké zajace. Asi nemám ten správny umelecký vnem. Prešiel som na Hrnčiarsku uličku. Ulička bola vysvietená po oboch stranách a samozrejme sa tam našli vyryváci, ktorým nič nie je sväté. Vraj vysvietená ako na Pamiatku zosnulých. Mne sa to páčilo. Proti gustu žiaden dišputát. Hrali a spievali tam dve kočky na gitare a netradičnom bubienku. Ich piesne ulahodili môjmu sluchu. Popočúval som niekoľko a vybral sa do Mestského parku. Tam boli zaujímaví svetelní bežci. Boli to postavy vytvorené so svietiacich rúrok a rozostavané okolo takej pomerne veľkej mláky. Tým, že sa rozsvecovali a zhasínali v poradí za sebou, vytvoril sa dojem bežiaceho bežca. Bežal ostošesť. Mne to nedalo nič, ale kolega hovoril, že tie postavy inšpirovali dvoch mladíkov ku športovému výkonu. Tí sa vyzliekli a do mláky skočili. Wau! Nemám to správne cítenie alebo správne množstvo promile? Potom som sa nechal unášať davom a zastavil sa v osvetlených nadrozmerných steblách trávy z plastu. Deti sa tam vyšantili. Ja nič, som to umelecké drevo. Moje kroky ma viedli na digitálne projekcie. Kvôli jednej som vošiel do pivnice. Po stene sa posúvala svetelná čierna mriežka a do nej vizuálne udieral kvázi čierny blesk s praskotom. Bolo to úžasne, len som sa bál, že pri mojom šťastí sa blesk vymkne z pod kontroly počítača a plesk do mňa. Keďže noc bola ešte mladá, išiel som na druhú digi projekciu. Tá bola na pôjde. Počítač spájal vytvorené body na stene, obaľoval do plochých a 3D útvarov. Bolo to úchvatne. Ako toto niekto dokáže naprogramovať? Ja bojujem s Wordom na život a na smrť. Ale som si povedal: toho tvorcu dobehnem, len musí dlho, dlho bežať mne oproti.

Noc už bola stará a keďže aj únava prebrala moc nad mojím telom, pobral som sa domov, peši. Ešte že neudieral blesk.

Ján Bukovinský


Tags: , ,

Prečítajte si aj:









pošli na vybrali.sme.sk

Komentáre ku článku: Biela noc

Zatiaľ neboli pridané žiadne komentáre.





Time limit is exhausted. Please reload the CAPTCHA.

KRUK Košice T-Systems