V Klube na Štúrovej robia kultúru bez grantov, na princípe urob si sám

| Nezávislé centrá, Predstavujeme, Rozhovory, Téma čísla | 20. 9. 2015

Na Štúrovej 11 v Košiciach vzniklo pred letom nové nezávislé centrum. Vraj budované zdola, bez grantov a dotácií. Reku, uvidíme, ako dlho im to vydrží. Zatiaľ drží a hoci je veľa vecí len v rozbehu, majú za sebou päť výstav s umelcami ako Viktor Šefčík, Ján Vasilko, Lucia Dovičáková, Peter Kalmus, prezentácie a prednášky, premietanie filmov a workshopy. No Klub nemá ambíciu byť len umeleckým centrom. Je to miesto, kde sa ľudia budú vracať, čítať na gauči knihy, cvičiť na treťom pochodí v posilňovni, opravovať si bicykel, vymýšľať nové projekty, debatovať o terorizme či vegánstve. Všetko v duchu k občianskej spoločnosti. Ako to v Klube funguje, hovorí jeden z jeho koordinátorov Ján Gálik (1988).

Klub vznikol v starej budove na Štúrovej 11, koho to bol nápad, vniesť do prázdnej budovy umenie?

Nebol to vlastne nikoho nápad, pretože tento model je v Európe bežná vec, len na Slovensku nemá tradíciu. Projekty vznikajúce v neobývaných budovách sme už niekoľko rokov sledovali a navštevovali v Čechách. A keďže tu tiež vzniklo dobré podhubie na zrod nezávislej kultúry, začali sme hľadať miesto.

Ako ste prišli k tejto budove?

V roku 2011 sa tu už konala jedna výstava. Šesť maďarských umelcov vystavovali diela – každý v jednom byte. Organizoval ju môj kamarát David Tkáčik. A tak som si na neho spomenul, zohnal kontakt na majiteľa a ten bol veľmi ústretový, až odvážny, že nás sem pustil, a preto mu veľmi ďakujeme. My sme začali expresne pratať, chceli sme, aby ľudia videli, že tu nejdeme piť a žúrovať, ale robiť kultúru. Zorganizovali sme prvú výstavu Číslo 11 žije!, na ktorej sme všetkým ukázali, o čom nám ide. Dotiahli sme tu 33 umelcov a ich diela sme vystavili od pivnice až po tretie poschodie.

Čiže ste zadarmo dostali do užívania budovu. Čo má z toho majiteľ?

Oslovil som ho s tým, že tu chceme rozvíjať aktivity, s ktorými sme pred tým kade-tade kočovali, a za to mu budeme robiť menšie opravy. Budova nebude viac chátrať, budeme ju strážiť a vdýchneme do nej život.

„Klub nie je budova, nie som to ani ja. Klub je iný pohľad na to, ako sa dajú veci robiť, je to myšlienka.“ (Ján Gálik, koordinátor kultúrneho centra Klub)

 

Klub nájdete vo funkcionalistickej budove na Štúrovej 11 v Košiciach. Foto: Ján Gálik

Klub nájdete vo funkcionalistickej budove na Štúrovej 11 v Košiciach. Foto: Ján Gálik

V Košiciach ste prví, čo vybudovali takéto nezávislé centrum?

Bol tu pokus pred dvadsiatimi rokmi na Zelenom dvore v opustenej reštaurácii, ale skončilo to neslávne. Bol som malý chlapec, čiže si netrúfam povedať, čo sa tam stalo, ale tuším, že budova vyhorela.

V úzkom susedstve Klubu žijú najmä starší obyvatelia, ako zareagovali?

Úplne na začiatku sme pre nich organizovali opekačku, aby sme sa zoznámili a vysvetlili im, čo tu chceme robiť, že im kedykoľvek môžeme pomôcť a kedykoľvek sa môžu prísť pozrieť. Napríklad 89 ročná susedka pani Kelbelová sa o nás stará, pečie nám koláče, chodí nás pozrieť so psíkom, darovala nám stoličky a pravidelne chodieva na výstavy. A my sa jej snažíme pomáhať, keď niečo potrebuje. Klub je otvorený len do 20:00 hod., aby sme nerušili ich kľud, čiže vzťahy sú veľmi dobré.

Z čoho vaše aktivity financujete?

Vypomáhame si sami ako vieme, bez nároku na honorár. Toto nie je nič nové, scéna DIY existuje, a teda princíp Do it yourself (Urob si sám) funguje bez finančnej podpory niekoho zvonka. Ani u nás umelci honorár nedostávajú, snažíme sa im preplatiť cestovné, pozvať ich na večeru. Týmto systémom chceme do Košíc po roku 2013 vniesť nádej, že sa to dá aj bez desaťtisícových grantov. Všetko u nás funguje na dobrovoľných príspevkoch návštevníkov aj členov nášho kolektívu. Našťastie ľudia pochopili, že fungovať to bude tam, kde budú smerovať svoje peniaze a energiu, a preto dobrovoľne prispievajú.

Je podľa vás málo kultúrnych centier v Košiciach?

Nie, práve naopak, je ich dosť a robia skvelú prácu. Podporujeme ich, ale myslíme si, že v Košiciach chýba diverzita oných kultúrnych centier. Všetko je na jedno kopyto, absentuje alternatíva. Chceme to zmeniť a dať príležitosť aj ľuďom, ktorí možnosti v tých väčších inštitúciách nemajú. Veľké inštitúcie majú meno a záväzky, a tak si vyberajú. Aj my si vyberáme, ale slobodnejšie. 

Ján Gálik v Klubovej „obývačke“. Foto Miroslav Vacula

Ján Gálik v Klubovej „obývačke“. Foto Miroslav Vacula

Výstavu Číslo 11 žije! som si pozrela až po vernisáži a prekvapila ma celkom bohatá návštevnosť, pretože výstavné siene u nás často zívajú prázdnotou.

Áno, u nás je každý odborník a chodí na umenie, ale len keď tam sú víno a chrumky. Aj my s tým máme niekedy problém, ale ľudia chodievajú. Na prvej vernisáži bolo viac ako tristo návštevníkov.

Akú výstavu chystáte najbližšie?

Do 2. októbra si môžete pozrieť diela Oskara Felbera. Jeho kresby sú surreálne, do istej miery detinské a zvláštne. Oskar sa venuje vážnym témam, až takým démonizovaným, ale stvárňuje ich veľmi infantilným, naivným a hravým spôsobom. Z diaľky to vyzerá ako omaľovánka pre deti, ale zblízka človek uvidí symboly, sem-tam aj vulgárnosť, ale podanú originálnym a zaujímavým spôsobom. Potom 3. októbra tu bude zastávka Bielej noci, a teda tanečná performancia. Mali sme už takú predpremiéru a môžem prezradiť, že vystúpenie je veľmi snové, surreálne, založené na pocitoch. Väčšinou týmto performanciám ľudia až tak nerozumejú a pýtajú sa, o čom mali byť. Po tomto vystúpení návštevníci dovysvetlenie nechceli, ako by im to celé stačilo, čiže bude to zaujímavé. 

Okrem výstav mávate aj pravidelné akcie.

Áno, prvú spomeniem cyklodielňu. Cyklista sem môže prísť a sám si pod dozorom opraviť bicykel.

Čiže prídem ja, remeselne nie veľmi zručná žena a sama si tu vymením celú prehadzovačku? Len s dozorom?

Cyklodielna funguje každý deň počas otváracích hodín. Môžeš prísť, k dispozícii máš náradie a my ti vieme poradiť s menšími opravami. Ak potrebuješ opraviť niečo komplikovanejšie, tak by si mala prísť cez servisný deň (je to raz za týždeň, momentálne v piatky). Vtedy sú tu odborníci, čo vedia urobiť všetko. A teda aj vymeniť prehadzovačku s tým, že ti možno ukážu, ako sa to robí.

Je dôležité povedať, že my kultúru nevnímame ako výtvarné umenie a koncepty, ale ako celkový prístup ku spoločnosti, životu a nášmu okoliu. Preto sa podieľame aj na podporovaní napríklad cyklistiky. Cyklokuchyňa by mala byť časom centrom pre cyklistov. Aby vznikli diskusie o cyklistike v Košiciach, o tom, že vodiči nie sú zvyknutí na cyklistov na cestách a podobne. Mali by sa tu stretávať ľudia s rovnakými záľubami. A časom chystáme aj požičovňu bicyklov za dobrovoľný príspevok. Zatiaľ sa tie bicykle opravujú.

Vráťme sa k akciám, ktoré sú ďalšie?

Organizujeme workshopy a kurzy. Za sebou máme témy ako fotografia, 3D grafika, tvorba web stránok, v budúcnosti chceme organizovať kurzy cudzích jazykov, neformálne vzdelávanie. Plánujeme jazykovú školu, no založenú na konverzácii. Nie každý si môže dovoliť chodiť na predražené kurzy. U nás ich robíme za dobrovoľný príspevok a čuduj sa svetu, ľudia ozaj prispeli a lektor si zarobil, len to stálo oveľa menej a každý dostal príležitosť. V Klube sa tiež uskutočnili prednášky a diskusie o terorizme, vegánstve, autonómnych centrách, o spomínanej cyklistike. Premietame filmy, organizujeme meditácie, burzy a na treťom poschodí máme posilňovňu.

Momentka z pripravovaného predstavenia na Bielu noc. Foto: Tomáš Kmeť

Momentka z pripravovaného predstavenia na Bielu noc. Foto: Tomáš Kmeť

Burzy sú teraz v kurze. Ako fungujú tie vaše?

Zatiaľ bola len jedna, ale princíp funguje na výmene alebo darovaní. A všetky veci, ktoré sa nevymenia, tu ostávajú a ľudia si ich počas otváracích hodín môžu vziať. Keď sa veci nazbierajú, tak ich posunieme napríklad bezdomovcom na stanici, alebo ľuďom v núdzi.

Aké sú otváracie hodiny Klubu?

Momentálne od 16:00 do 20:00 hod. každý deň okrem nedele a dá sa dohodnúť aj na návšteve mimo otváracích hodín, stačí napísať na našu facebookovskú stránku.

V budove ste len dočasne. Čo bude potom?

Klub nie je budova, nie som to ani ja. Klub je iný pohľad na to, ako sa dajú veci robiť, je to myšlienka. Keď sa odtiaľ vysťahujeme, Klub sa nekončí a budeme hľadať ďalšie priestory. A najlepšie také, ktoré zveľadíme a zlepšíme. Chceme tak pozdvihnúť svet, v ktorom žijeme, ukázať spoločnosti, že všetci máme zodpovednosť za staré budovy, za veci okolo seba, ktoré neslúžia len nám, ale celej spoločnosti. Veď čím lepšie je všetkým, tým lepšie je aj mne. Je mi lepšie, ak stretávam okolo seba vysmiatych ľudí, nie nahnevaných. A keď bude budova žiť, je to len a len dobré. Je jedno, či v nej budeme my, alebo noví nájomníci, hlavne, že bude žiť.

Ďakujem za rozhovor.

Gabriela Krestián Kuchárová

Ernest Vunan známy ako „muž, ktorý sadí stromy“ pred prednáškou v Klube. Foto: Ján Gálik

Ernest Vunan známy ako „muž, ktorý sadí stromy“ pred prednáškou v Klube. Foto: Ján Gálik

Hudobníci Atilla Tverďák a Gabo Bodnár otvárali prvú výstavu Číslo 11 žije! Foto: Ján Gálik

Hudobníci Atilla Tverďák a Gabo Bodnár otvárali prvú výstavu Číslo 11 žije! Foto: Ján Gálik

Martina Francone, talianska tanečnica, počas generálky predstavenia v spolupráci s KAIR. Foto: Martina Uličianska

Martina Francone, talianska tanečnica, počas generálky predstavenia v spolupráci s KAIR. Foto: Martina Uličianska

Martina F. a Simone Tecla počas príprav na Bielu noc. Foto: Martina Uličianska

Martina F. a Simone Tecla počas príprav na Bielu noc. Foto: Martina Uličianska

Maľby Oskara Felbera na prvej výstave Číslo 11 žije! Foto: Ján Gálik

Maľby Oskara Felbera na prvej výstave Číslo 11 žije! Foto: Ján Gálik

Lukáš Čech a jeho prednáška o vegánstve na cestách. Foto: Ján Gálik

Lukáš Čech a jeho prednáška o vegánstve na cestách. Foto: Ján Gálik

Na susedskú opekačku pripravil Adam Dragun špeciálne vegánske menu. Foto: Ján Gálik

Na susedskú opekačku pripravil Adam Dragun špeciálne vegánske menu. Foto: Ján Gálik

V Klube je všetko za dobrovoľný príspevok, aby si to mohol dovoliť každý. No úplne bez peňazí to nejde. Foto: Ján Gálik

V Klube je všetko za dobrovoľný príspevok, aby si to mohol dovoliť každý. No úplne bez peňazí to nejde. Foto: Ján Gálik

klub_big

Chceme ťa! Lebo máš štýl. Poznáš synonymický rad. Kamošíš sa s rytmickým krátením. Íčka pre teba nie sú problém. Ale najmä preto, že oči máš neustále otvorené. (Aj uši a obzory.) Chýba ti už len jediné. Novinárske portfólio. Praxou u nás si ho vytextuješ. Zajtrajšie noviny ponúkajú prax pre študentov. Nahliadni s nami do sveta žurnalistiky. Napíš nám na info@zajtrajsienoviny.sk.

Tags: , , , ,

Prečítajte si aj:









pošli na vybrali.sme.sk

Komentáre ku článku: V Klube na Štúrovej robia kultúru bez grantov, na princípe urob si sám
  1. […] Nechcem zjednodušovať situáciu vo svete. Ale keby sme toto poznanie dostali do výbavy, asi by žiadna situácia nebola. Ako teda začať? Možno v Klube. Stará trojposchodová budova na Štúrovej 11 v Košiciach sa zmenila na miesto, kde sa robí umenie a kultúra (pod pojmom kultúra rozumej celkový prístup ku spoločnosti, životu a okoliu). Toto miesto vybudovali mladí ľudia, nie preto, že sa hnevali na iné kultúrne centrá či spisovali petície za zákaz ich fungovania, ale preto, aby vdýchli starej budove život. Aby spoznali ľudí v susedstve, ľudí na výstave, ľudí na prednáške. Aby spoločne menili svoje okolie, pomáhali cyklistom, chodcom, bezdomovcom, susedom, umelcom a sebe navzájom. Aby nám ukázali: „…že všetci máme zodpovednosť za staré budovy, za veci okolo seba, ktoré neslúžia len nám, ale celej spoločnosti. Veď čím lepšie je všetkým, tým lepšie je aj mne. Je mi lepšie, ak stretávam okolo seba vysmiatych ľudí, nie nahnevaných“ (Ján Gálik, strana 8). […]

    Komentoval Začnime od seba | Zajtrajšie noviny dňa 20.09.2015 o 20:22:06

  2. […] „Klub nie je budova, nie som to ani ja. Klub je iný pohľad na to, ako sa dajú veci robiť, je t… […]

    Komentoval Také boli Zajtrajšie noviny v roku 2015 | Zajtrajšie noviny dňa 14.12.2015 o 11:44:24







Time limit is exhausted. Please reload the CAPTCHA.

KRUK Košice T-Systems