Čítajte deťom nápadité a hravé rýmy. Čítajte im knihu Trinásťhlavý vlak

| Predstavujeme, Rozhovory, Téma čísla | 7. 9. 2015

Zbierka básní Trinásťhlavý vlak ponúka 61 strán verbálnych paradoxov, zábavy, vtipu, nápaditého rýmu a svojských ilustrácií. Jozef Puchala ju začal písať v roku 1992 pri príležitosti súťaže Literárneho fondu. Hoci vtedy za svoje básne pre deti získal tretie miesto, kniha sa na svet ešte nepýtala. Až v marci 2015 nastal čas ošúchať staré verše, prerobiť ich do modernejšieho šatu a doplniť novými. Napríklad takými web vrabcami, ktoré: plánujú si, že raz v lete, stretnú sa pri internete.

Jozef Puchala o knihe Trinásťhlavý vlak:

Aká by podľa vás mala byť detská kniha?

Po obsahovej stránke by to malo byť niečo nové, neošúchané, nápadité, neočakávané, také, aké sú samotné deti. Ďalej je veľmi dôležité zachovanie rytmu. Rýmy musia sedieť, nemali by byť polopatistické a gramatické, ale dômyselné. Nie typu odvolám – zavolám. Najlepší rým je taký, ktorý na prvý pohľad nevyzerá ako rým a nájdete ho, až keď verš viackrát čítate. Ideálne je, keď sa jedno slovo rýmuje s dvoma či troma. Napríklad: …v predsieni stojí včerajšia a bosá, poznám ju z osík, z gaštanov a zo ság.

Dokonalým rýmovaním sa dieťa vychováva k rytmickej dokonalosti, vstrebáva to do seba a zvyká si na vyšší štandard, získava iný rozmer. Rytmus je dôležitý nielen pre verše, ale aj pre hudbu. Dokonalá báseň je vtedy, ak sa dá zahrať dajme tomu na troch akordoch.

foto1

Vaše verše sa rýmujú, sú aj dôvtipné, ale niektoré ozaj náročné na pochopenie. Neviem si predstaviť, že im porozumejú šesťročné deti.

Kniha Trinásťhlavý vlak je určená pre všetky deti, aj tie dospelé. Má veľa rozmerov. Na prvý pohľad je to hravé veršovanie a rýmovanie. Na druhý pohľad sú tam skryté obsahy, ktoré teraz dieťa ani nemusí nájsť, ale neskôr ich tam možno objaví. Snažil som sa, aby sa čitatelia mohli ku knihe vracať a v každom životnom období tam nájsť niečo iné.

Čiže šesťročné dieťa v nej nájde onú hravosť a dôležité rýmy a tínedžer či dospelák obsah aj nejaké posolstvo?

Áno a vidím to aj na besedách. Napríklad v básni Trinásťhlavý vlak. Píše sa v nej, že drak má trinásť hláv a ide sa s nimi napchať do vlaku. A deti zaujímalo, ako doň vojde toľko hláv, koľko si musí kúpiť lístkov a podobne. No keď budú väčšie, tak možno nájdu aj ten druhý bratislavsko-centralistický rozmer. Na konci básne sa totiž píše: …takto sa drak za drakom, stáva riadnym Blavákom. Tento význam v nej nájdu, keď sa k nej vrátia možno ako 14-roční.

Prečo vlak a nie drak?

Je to taká mýlka, aby sa nad tým každý zamyslel. Vlak je slovný paradox. Každý z nás bol malý, niekam cestoval a všetky tie diaľky máme v sebe. Ja to vnímam ako cestu za slovom, za objavovaním niečoho nového a nečakaného, knihou som chcel prekvapiť.

foto4B

Prečítajte mi vašu najobľúbenejšiu báseň z knihy.

Zaľúbená straka

Na stanici straka
na niekoho čaká.
Nedočkavo chodí
vôkol veľkých hodín.
Hnevá sa na výpravcu:
vlaky chodia ako chcú!
Dnes prípojom z Prahy
príde za mnou drahý!
Zbytočne čas nemárni!
Kričia na ňu v lampárni.
Nepríde tvoj nápadník!
Smejú sa jej v pokladni.
Straka, pochop, vlaky
nie sú tu pre straky.

Je dôležité, ako sa básne deťom čítajú? Samotný prejav pri čítaní?

Hlas básne poľudšťuje. Dáva im emóciu, silu i slabosť. Sám si z detstva spomínam na rozprávky, ktoré deťom v rádiu čítal napríklad Karol Machata. Nie som psychológ, ale nazdávam sa, že čítanie je ešte dôležitejšie ako sledovanie rozprávok v televízii. Čítanie nahlas totiž deti neoberá o fantáziu, zatiaľ čo televízia do istej miery áno, pretože ponúka konkrétne predstavy autorov. Hlas iba naznačuje priestor, postavy, príbeh a dieťa si ho dotvorí samo, vo vlastnej hlave.

Prečo by rodičia vôbec mali deťom čítať knihy?

Lebo celý náš svet je postavený na príbehu. Na tom, že niekto niekomu niečo prečíta, ukáže, predstaví a niekto niekoho niekam odvedie. Informácie si odovzdávame z generácie na generáciu, kódujeme ich do písma a okrem detí je to jediné, čo tu po nás ostane. Preto je dôležité, aby sme deti pri čítaní formovali na náš obraz, aby sme im predstavili náš svet cez knihy. Ak robíte niečo, čo sa dá vrátiť, môžete si dovoliť robiť to nedokonale. Ale výchova sa nedá vrátiť, a preto je potrebné ju robiť dôsledne.

Celý náš svet vzniká v našej hlave a potom ho realizujeme. Akú dokonalú a dôslednú predstavu v hlave máme, takú ju potom aj zrealizujeme. Poznám mnoho ľudí, ktorí postavia dom a majú v hlave predstavu, kde bude detská izba. Nakoniec ju kvôli peniazom nepostavia, ale návštevám hovoria: „Tu mala stáť detská izba.“ Čiže detská izba tam de facto už stála, len sa nezrealizovala. A to isté je aj v knihe. Predstavu, ktorú máme v hlave, chceme dostať k deťom a najlepšou formou je čítanie a predstavovanie sveta ako epický príbeh.

Hovoríte viac o predstavivosti ako o výchove.

Áno, ja si nemyslím, že kniha má primárne vychovávať, hoci poznám množstvo funkčných a pritom pekných básní, ako je aj text z riekanky Mydli, mydli, mydlíme a špiny sa zbavíme zo Spievankova, vďaka ktorej si deti utekajú umyť ruky. Nechcem tento rozmer minimalizovať, ale dôležité je dieťa viesť. Výchova nie je o prikazovaní, ale o vedení. Na výchovu niekedy stačí, že si knihu čítame sami pre seba. Dieťa to vidí, považuje nás za vzor a chce po nás opakovať.

Na ilustrácie ste si vybrali Helmuta Bistiku, prečo?

Lebo vo svojom výtvarnom prejave je taký istý, ako ja v slovnom. V jeho obrazoch je nápaditosť, hravosť a dokonalosť. Helmut spája zdanlivo nespojiteľné prvky a vzniká tak niečo nové. Nechcel som klasické, pekne vymaľované „obraščoky“, ktoré sa paušálne nachádzajú v každej knihe.

Ďakujem za rozhovor.

Gabriela Krestián Kuchárová

Jozef Puchala (1965) je košický spisovateľ, televízny redaktor, dramaturg, režisér a vysokoškolský pedagóg. Za svoj knižný debut Všetko čo chýba získal prémiu Ceny Ivana Kraska (1996). V 90. rokoch bol viacnásobným lauerátom významných slovenských súťaží, presadil sa aj na literárnych súťažiach v zahraničí. Je trojnásobným lauerátom súťaže Wrzosowisko v Poľsku (2011, 2012, 2015) a ocenenie získal aj na Literárním Varnsdorfu v Českej republike (2012). Od mala sedával v knižnici, v každom veku mal svoju obľúbenú knihu a teraz sú to Dostojevskeho romány Idiot a Hráč, lebo neopisujú dej, ale poryvy duše.
 Jozef Puchala a Helmut Bistika sa stretávali pri natáčaní pre RTVS ešte pred spoluprácou na knihe Trinásťhlavý vlak. Foto: archív Jozefa Puchalu

Jozef Puchala a Helmut Bistika sa stretávali pri natáčaní pre RTVS ešte pred spoluprácou na knihe Trinásťhlavý vlak. Foto: archív Jozefa Puchalu

Jozef Puchala na detskej čítačke. Foto: archív Jozefa Puchalu

foto2

_MG_2237

Chceme ťa! Lebo máš štýl. Poznáš synonymický rad. Kamošíš sa s rytmickým krátením. Íčka pre teba nie sú problém. Ale najmä preto, že oči máš neustále otvorené. (Aj uši a obzory.) Chýba ti už len jediné. Novinárske portfólio. Praxou u nás si ho vytextuješ. Zajtrajšie noviny ponúkajú prax pre študentov. Nahliadni s nami do sveta žurnalistiky. Napíš nám na info@zajtrajsienoviny.sk.

Tags: , , , , , ,

Prečítajte si aj:









pošli na vybrali.sme.sk

Komentáre ku článku: Čítajte deťom nápadité a hravé rýmy. Čítajte im knihu Trinásťhlavý vlak
  1. […] „Čítajte deťom nápadité a hravé rýmy. Čítajte im knihu trinásťhlavý vlak.“ […]

    Komentoval Také boli Zajtrajšie noviny v roku 2015 | Zajtrajšie noviny dňa 14.12.2015 o 08:01:31







Time limit is exhausted. Please reload the CAPTCHA.

KRUK Košice T-Systems