Genius Locci & Martin Geišberg

| K13 a VÝMENNÍKY, Reportáž | 15. 5. 2015

Košické publikum zažilo 5. mája netradičný hudobný večer. V Kasárňach/Kulturparku sa predstavili na spoločnom koncerte Martin Geišberg a bratislavská dream-popová kapela Genius Locci.

Ako prvý vystúpil hudobný projekt Genius Locci. Zámerné dvojité „c“ v názve reprezentuje sesterské duo Kery a Ely Kisových. Charakteristické hudobné nástroje gitara a ukulele sprevádzali husle Evky Brunclíkovej. Na koncerte odzneli piesne z prvého EP Innate, ako Better Than We Were, rytmická Little Worry či zapaľujúca Why I Can´t. Ale aj novinka Musician. A tiež interpretkám srdcu bližšie skladby, ako Sorry či It´s Ringing In My Head. Po ponorení sa do tvorby Genius Locci, cítite, že pripomína zhudobnený osobný denník, miestami popretkávaný melanchóliou. Pri listovaní v ňom počujete melodickosť a harmonickosť prelievajúcu sa do dynamickosti, energie a sily. Pre ich piesne sú typické texty v anglickom jazyku, ale medzi jednotlivými skladbami zaznievalo poďakovanie v slovenčine. Oblečenie nenápadne zladili s reprezentujúcim hudobným štýlom indie folkom.Počiatočné nesmelé a opatrné vystupovanie skupiny bolo na záver odmenené srdečným potleskom divákov.

Charizmatický hudobník, spevák a textár Martin Geišberg nezaprel svoje herecké vlohy. Publikum si získal osobitým humorom a zapojil ho aj do svojho vystúpenia. Buď v podobe jarného spevu vtákov, alebo rytmického pohmkávania a poklepkávania si po hrudníku. Koncertom ho sprevádzala prevažne gitara, niekedy aj viaceré flauty či zvončeky. Predstavil piesne, v ktorých sa prelínajú rýchle pasáže s pomalými, alebo smutné s komickými, či skôr ich vzájomný mix. Slová šepkané, inokedy zaznievajúce vo vysokom tóne striedali miestami iba melodické slabiky. Texty jeho piesní pripomínali hudobnú poéziu i prózu. V skladbe Mal som ti napísať o čosi skôr dôvtipne reflektuje dnešnú uponáhľanú hypotekárnu dobu. V piesni Dušička rieši večnú otázku života po smrti. Poďakovanie patriace divákom vždy umne zakomponoval tak, akoby bolo súčasťou každej skladby. Na záver sa podelil s neustále fascinujúcou myšlienkou mnohorakosti. Všetci sme mnohorakí a je to krásne. Napriek tomu, že všetci sa skladáme z rovnakých častí (dve ruky, nohy, uši) každý z nás vyzerá ináč a je iný. A želá si, aby sme sa vzájomne akceptovali vo svojej odlišnosti.

Martina Hadbavníková
Foto: Maroš Simon

img_5169

img_5253

img_5274

img_5300


Tags: , , , ,

Prečítajte si aj:









pošli na vybrali.sme.sk

Komentáre ku článku: Genius Locci & Martin Geišberg

Zatiaľ neboli pridané žiadne komentáre.





Time limit is exhausted. Please reload the CAPTCHA.

KRUK Košice T-Systems