Keď raz budem slávny…

| Rozhovory | 23. 3. 2015

Erik Ždiľa (1996) je študentom tretieho ročníka propagačnej grafiky na Škole úžitkového výtvarníctva v Košiciach. Nie je to svetoznáme zázračné dieťa, ani vyhľadávaný umelec, ale raz možno bude. Skromne tvrdí, že na to ešte nevyrástol a že sa stále hľadá, ale našu redakciu už teraz zaujal svojimi dvojzmyselnými obrázkami. A nielen nimi. 


Erik, ty často cestuješ na trase Bardejov – Košice, si ten typ, čo má všade so sebou papier, ceruzku a kreslí si na kolene v autobuse?

Keď mám čas, tak sa snažím skicovať, čo sa dá a kde sa dá, najmä ľudí naokolo, pretože sú to modely zadarmo. Začínam si uvedomovať, čo všetko treba robiť, aby som sa dostal na dobrú vysokú školu, tak sa snažím veľa tvoriť a pracovať na sebe. Hoci ešte stále sa hľadám. V mojom veku nie som taký sebaistý a vyprofilovaný umelec, a ničomu sa ani nebránim. Na strednú školu som prišiel s ceruzkou a skončil som pri linoryte a suchej ihle. Čiže sa to ešte bude možno meniť a vyvíjať.

Hovoríš suchá ihla a linoryt, no tvoj odbor je propagačná grafika. Nie je to skôr o počítačovej grafike?

Na propagáciu môže slúžiť počítačová grafika rovnako ako aj klasická grafická forma. Pri počítačovej grafike je výhoda rýchlosti a efektivity, počítač pomáha umelcovi a dopĺňa ho. Pri klasickej forme treba vedieť techniku používať správne, ťažiť z nej dobrým spôsobom a umelec je sám sebe pánom. Ja si vždy najprv kreslím na papier. Počítač je už len prostriedok, ktorý to vyobrazí. Predchádza tomu veľa kresieb.

1Od svojich umelecky nadaných rovesníkov si sa výrazne odlíšil vďaka nápadu tvoriť dvojzmyselné obrázky. Celkovo premýšľaš dvojzmyselne a bola to taká prirodzená cesta?

So spolubývajúcim chodievame pešo do školy, po ceste premýšľame, konverzujeme a niekedy naše rozhovory vyústia do zvláštnych vecí, ako sú tie dvojzmysly. Kamarát povie slovo a mne zrazu napadne dvojzmysel a obrázok k nemu. Raz som si pri takom rozhovore spomenul na hru, keď sme ako deti sledovali kvapky dažďa na oknách, ktorá bude dole ako prvá. Vtedy som nenásilnou a náhodnou formou vymyslel úplne prvý dvojzmysel Preteky a vedel som, že ho chcem nakresliť. Najväčším problémom je spojiť tie dva zmysly, aby sa zaujímavo našli. Slovo koruna ako koruna na hlavu a taktiež peniaz je jasný dvojzmysel, ale vedieť ho originálne a nápadito nakresliť je ťažké. Našiel som aj dvojzmysly, ktoré som si zapísal, ale výstižný obrázok k nim nakresliť ešte neviem. A preto čakajú v šuflíku.

Tvojou inšpiráciou je teda spolubývajúci?

Inšpiráciu mám všade okolo seba, od ľudí, čo o tom ani nevedia. Rozprávam sa so známymi a v rozhovore mi zrazu napadne dvojzmysel. Moja hlava už automaticky hľadá dvojzmysly a niekedy len zasvieti svetielko, že áno, to je to, čo viem skĺbiť a nakresliť.

Ako s tým chceš pracovať ďalej?

Zatiaľ len tak pre seba a svojich známych. Vytváram si portfólio, ktoré pozostáva nielen z dvojzmyslov, ale z rôznych kresieb, portrétov, linorytových vecí a všetkého, čo mi napadne. Keď dozriem ako umelec a moja tvorba sa bude šíriť oficiálnejším spôsobom, tak potom budem premýšľať nad autorskou výstavou.

Ty si aj grafiti umelec, kedy si s tým začal?

Už v 6. ročníku na základnej škole. Ale snažil som sa sprejovať legálne. Ja som pokojnejší typ, nepotrebujem zhon a strach v živote. Radšej si kľudne postojím pri stene a sprejujem, hoci sem-tam som ten pokoj kompenzoval adrenalínom a boli pokusy aj o nelegálnu maľbu. No v poslednom čase upúšťam od toho klasického grafiti. Lásku k spreju cítim stále, len hľadám nový rozmer.

Skús to vysvetliť.

Klasické grafiti je rozširovanie vlastného pseudonymu, písmen, a to klasickou formou – tvary, tvorba svojského štýlu, na základe ktorého sa sprejer pozná a rozpoznajú ho aj ostatní. To nové som sám pre seba ešte nedefinoval, lebo je to vo vývine. Ale ide o kombinovanie vecí, čo ma postupne začali zaujímať, a teda grafické techniky. Nie v zmysle, že to budem otláčať o stenu, ale že do toho dám viac umeleckej hodnoty, ako tej, že sa to šíri. Každému sprejerovi ide o niečo iné. Niekto chce byť všade, nezáleží mu, či je to dobré, ale nech je toho veľa. Mňa klasické grafiti už nenapĺňa ako niekedy. Nechcem sa za niečo skrývať, alebo urobiť niekomu napriek tým, že mu zničím fasádu. Len treba povedať, že keď sa ku grafiti pridá aj iný rozmer, ako len šírenie mena, môžeme hovoriť o umení, ktoré sa sprostredkováva sprejom na stenách, a teda vo verejnom priestore. Ale už to nie je grafiti ako také. Grafiti sú písmená, meno a štýl, ktorý sa množí ulicami. Odstránením zaužívaných prostriedkov, ako napríklad písmo, alebo pridaním nových techník, myšlienok a prístupu k tvorbe diela, sa stráca to pôvodné posolstvo.

Aké sú tvoje plány?

Urobiť si ateliér, a čo najviac sa zahĺbiť do tvorby. Chcem si vytvoriť čo najkvalitnejšie portfólio, aby som sa dostal na vysokú školu do Prahy, kde chcem pokračovať v grafickej tvorbe. No nielen v digitálnej grafike, pretože ako som spomínal, začali ma fascinovať klasické a staršie techniky, ako linoryt či suchá ihla. Raz by som chcel byť úspešný umelec, čo bude robiť veci, ktoré sám chce a ľudia budú vyhľadávať jeho autorskú tvorbu.

Ďakujem za rozhovor.

Gabriela Krestián Kuchárová

Erik nevedel, čo vytvoriť na Street artovom sympóziu v Bardejove, a tak nakreslil, ako márne chytá múzu, až si ho chytila ona sama.

Erik nevedel, čo vytvoriť na Street artovom sympóziu v Bardejove, a tak nakreslil, ako márne chytá múzu, až si ho chytila ona sama.

Erik Ždiľa by raz chcel byť úspešný umelec, čo bude robiť veci, ktoré sám chce a ľudia budú vyhľadávať jeho autorskú tvorbu. Foto: Paula Kentošová

Erik Ždiľa by raz chcel byť úspešný umelec, čo bude robiť veci, ktoré sám chce a ľudia budú vyhľadávať jeho autorskú tvorbu. Foto: Paula Kentošová

Podvodík

5

2

???????

??????????

 

Chceme ťa! Lebo máš štýl. Poznáš synonymický rad. Kamošíš sa s rytmickým krátením. Íčka pre teba nie sú problém. Ale najmä preto, že oči máš neustále otvorené. (Aj uši a obzory.) Chýba ti už len jediné. Novinárske portfólio. Praxou u nás si ho vytextuješ. Zajtrajšie noviny ponúkajú prax pre študentov a ďalších záujemcov. Nahliadni s nami do sveta žurnalistiky. Napíš nám na info@zajtrajsienoviny.sk.

Tags: , , , , ,

Prečítajte si aj:









pošli na vybrali.sme.sk

Komentáre ku článku: Keď raz budem slávny…

Zatiaľ neboli pridané žiadne komentáre.





Time limit is exhausted. Please reload the CAPTCHA.

KRUK Košice T-Systems