Editoriál

| Editoriál | 9. 2. 2015

Nemám rada extrémy. Preto vo mne citát z titulky, „Verím v silu banánov a nedám dopustiť ani na poriadny krvavý steak“, podnietil dumky.

LusiZoznámte sa s Jakubom. Úspešný programátor a vášnivý hráč PC hier si po 30tke uvedomí, že mu rastie brucho. Rozhodne sa preto behať, no zistí, že to nie je len tak. Treba mať správnu obuv, oblečenie, techniku, stravu, nesmie zabúdať na strečing. Jakub musí spracovať množstvo informácií, obyčajné behanie je zrazu príliš komplikované. Mení sa mu celý život, pretože svoj koníček ťahá do extrémov. Ako sa skončí tento príbeh? Buď sa Jakub na beh vybodne a ďalej si čučí pred monitorom. Alebo sa namotá tak, že behá dvojfázovo, už ani na pivo nechodí, lebo sa vrhá na maratón, kde naňho číha infarkt. Veď bol dlhodobo netrénovaný…

Lenku trápi trávenie, a tak sa rozhodne zdravo žiť. Začne variť z bezlepkovej múky, hoci nie je celiatička. Lenže k špeciálnej múke sa už „nehodí“ kravské mlieko, tak si zháňa sójové, či vyrába doma makové. Cukor, skôr než ho celkom vyšmarí z kuchyne, vymení za trstinový či agávový sirup. A škoricu? Tú v žiadnom prípade nemôže mať Lenka z bežného obchodu, pretože ničí obličky, čiže si zháňa hnedý prášok z Cejlónu. Ako sa skončí tento príbeh? Buď má Lenka dobre našliapnuté na novú diagnózu ortorexiu – je chorobne posadnutá kontrolou stravy. Alebo po pár nákupoch v biošopoch skončí ako ja. Za ocot, chlieb a dve balenia čaju som dala 600 korún! Do-vi-de-nia, biolife.

Ľudstvo zbožňuje extrémy. Priam sa v nich rochní. Sama mám dačo z Lenky i Jakuba. Do názorových a životných extrémov nás vháňa vlastný strach. Bojíme sa, že nebudeme dosť dobrí partneri, dosť úspešní v práci, dosť zdraví a dostatočne krásni. Bojíme sa, že nie sme pripravení založiť si rodiny, mať deti, nadväzovať úprimné vzťahy. Rútime sa z extrému do extrému. Pritom energiu môžeme vložiť do niečoho iného. Stačí nájsť zdroj úzkosti a odstrániť ho.

Tento editoriál píšem tesne pred referendom, ktoré takisto vzniklo zo strachu. Ako inak si vysvetliť jeho extrémnu podstatu? A mňa hnevá a rozosmutňuje, že sa musím rozhodovať na mieste, kde osobne cítim mier. Alebo nemusím?

Lucia Radzová
sefredaktor@zajtrajsienoviny.sk

Fotografia z titulnej strany Zajtrajších novín 2/2015. Foto: Alie Lengyelová

Fotografia z titulnej strany Zajtrajších novín 2/2015. Foto: Alie Lengyelová

Chceme ťa! Lebo máš štýl. Poznáš synonymický rad. Kamošíš sa s rytmickým krátením. Íčka pre teba nie sú problém. Ale najmä preto, že oči máš neustále otvorené. (Aj uši a obzory.) Chýba ti už len jediné. Novinárske portfólio. Praxou v Zajtrajších novinách si ho vytextuješ. Posily do redakčného tímu, hláste sa na info@zajtrajsienoviny.sk.

Tags: , , , ,

Prečítajte si aj:









pošli na vybrali.sme.sk

Komentáre ku článku: Editoriál

Zatiaľ neboli pridané žiadne komentáre.





Time limit is exhausted. Please reload the CAPTCHA.

KRUK Košice T-Systems