Prečo cestovať na vlastnú päsť a nepodporovať masový turizmus

| Rozhovory, Téma čísla, Tretí sektor | 16. 11. 2014

Vďaka „trefne“ nasadeným reklamám sú Vianoce predo dvermi a myslieť na letnú dovolenku je asi také aktuálne, ako kvitnúca čerešňa v novembri. No exotické krajiny majú čo ponúknuť aj v chladných mesiacoch. Päť hviezdičiek na Sejšeloch, izba s výhľadom na Tádž Mahál, alebo radšej bez výhľadu, ale jedz koľko vládzeš. Možností v ponuke cestoviek je neúrekom, a málokto z nás za nimi vidí ilegálne vyhostených domorodcov, chudobu, zánik kultúr a negatívne vplyvy, ako prostitúcia, drogy či kriminalita. Práve festival Iné cesty zdvíha varovný prst na masový turizmus a odkazuje na etické formy cestovania. Cez prednášky, rozhovory, fotografie a filmy chce aspoň vyvolať diskusiu o tom, že cestovaním nemáme škodiť, ale pomáhať. Viac o cieľoch festivalu rozpráva organizátor Štefan Szabó z občianskeho združenia SOSNA.


Od 28. do 29. novembra sa uskutoční 8. ročník festivalu o zodpovednom cestovaní Iné cesty. Hovoríme o rešpektovaní krajín, ich kultúr, nerobení zla. Ako môže cestovateľ škodiť?

Mnohými spôsobmi. Najbežnejší je ten, keď v rozvojových krajinách nastúpi masový turizmus a ľudské a vlastnícke práva idú bokom. Obyvatelia sú vyhnaní zo svojich pôvodných oblastí, či už sú to Masajovia v Afrike, alebo rybárske osady niekde na pobreží oceánu. Ľudia doplácajú na to, že niekto iný chce zarobiť. Väčšina turistov si potom neuvedomí, že na území ich hotela bola možno domorodá dedina. Čiže podnikatelia fyzicky, bez okolkov zaberajú lukratívne miesta. Škodiť sa môže aj ekonomicky v zmysle, že zisk z turizmu ide do vreciek úzkym vrstvám majiteľov veľkých podnikov, zatiaľ čo drobní miestni ľudia z toho nemajú nič, iba škodu. Zároveň sú odsúdení na to, aby robili podradnú prácu za málo peňazí.

Pravdepodobne neprospieva ani miešanie kultúr.

Určite, ďalší spôsob škodenia je totiž kultúrny. Najmä do oblastí, ktoré sú ešte pomerne málo zasiahnuté globálnou civilizáciou, turisti vnášajú niečo, s čím sa domorodí obyvatelia nevedia vyrovnať, a potom dochádza k rozpadu pôvodnej kultúry. Začnú sa tak rozmáhať negatívne javy, ako kriminalita, prostitúcia, obchod s drogami. Masívny turizmus môže ďalej škodiť na prírodné prostredie a ekológiu. Veľmi často sa hotely postavia na tých najatraktívnejších, ale aj prírodne najcennejších miestach, keďže návštevníci chcú mať nádherný výhľad a zaujímavú kulisu. Takáto forma škôd je nesmierna. Na jednej strane prichádzajú veľké peniaze, na druhej strane ujmy vo forme rozkladu miestnej kultúry, architektúry, životného prostredia, charakteru krajiny, medziľudských vzťahov. Preto ukazujeme, že cestovať sa dá eticky. Človek by mal robiť veci, čo pomáhajú, nie škodia.

Čiže ako by sme mali cestovať?

Tým spôsobom, že ignorujeme masívne formy turizmu a vyhľadáme si miestnych ľudí a priamo im platíme za ubytovanie a stravu. Často sa dokonca stáva, že ľudia tie peniaze ani nepríjmu. Prichádza tu aj k zblíženiu kultúr, nadväzovaniu priateľstiev. Ide o priamy etický kontakt, nie o ten, keď vám domorodec v úlohe sluhu v hoteli prinesie na izbu uterák.

No mnohí si myslia, že cestovanie na vlastnú päsť do týchto krajín je nebezpečné.

Vo väčšine prípadov je to skôr bezpečnejšie, a naopak, práve veľké turistické centrá sú často predmetom záujmu rôznych mafií, zločincov. Ich priťahujú peniaze, čo sa v týchto lukratívnych lokalitách točia. Keď prídete do oblasti nezasiahnutej turizmom a budete s miestnymi ľuďmi, tak vám žiadne nebezpečenstvá nehrozia. Pravdaže, keď to nie je krajina, kde sa bojuje. V skutočnosti vás čakajú autentické stretnutia s obyvateľmi a ich kultúrou, ktorú takto lepšie pochopíte.

Predpokladám, že nás o tom presvedčia aj samotní prednášajúci na festivale.

Oslovujeme ľudí, ktorí nejakým spôsobom strávili dlhší čas v zahraničí, niekoľko rokov cestovali, pomáhali v chudobných krajinách alebo ako mediálni pracovníci prinášali autentické svedectvá. Títo ľudia sa snažia ísť pod povrch. A čo sa týka programu, sú to veľmi rôznorodí ľudia. Pavol Pekarčík je jeden z našich najlepších filmárov a dokumentaristov. Verejnosť ho pozná možno vďaka najnovšiemu filmu Zamatoví teroristi. Roky bol aktívnym horolezcom a rozprávať bude o Pakistane. Dušan Ondrušek sociológ a psychológ. Často chodieva do konfliktných oblastí, kde sa snaží uzmieriť znepriatelené strany, spájať ľudí a riešiť konflikty. Michal Smetánka pracoval pre organizáciu Človek v ohrození a díva sa na krajiny aj z profesionálneho pohľadu. Aké sú tam problémy, čo by krajine pomohlo. Okrem prednášky o tom, ako (ne)objavil Čínu, zahrá aj koncert. Lenka Horáková strávila dlhé mesiace v Južnej Amerike, v oblasti, kde žijú poslední potomkovia Mayov. Peter Bucko je náš kamarát. Viackrát za sebou bol v Gruzínsku. Spoluorganizoval letný tábor pre dobrovoľníkov, kde na Kaukaze pomáhali robiť turistické chodníky. Na festival sme pozvali aj Joža Sklenára, ktorý fyzicky prešiel 1700 km po slovenských hraniciach a obišiel tak celú krajinu. Magdaléna Vaculčiaková bude hovoriť o Kambodži, veľmi ťažko skúšanej krajine. Len čo sa po skončení vojny nadýchla, tak už sa v nej začína ilegálne zaberanie pôdy. Prednášať budú aj dobrodružnejšie orientovaní ľudia, čo stopom cestovali po krajinách. Napríklad Michal Pačuta tak precestoval Maroko, Peter Hoferek zasa Borneo – domov lesných ľudí. Docent Uhrin z UPJŠ, ktorá nám už tretí rok poskytuje priestory pre festival, bude rozprávať o Južnej Afrike z pohľadu biológa. Ale zaujímaví budú všetci prednášajúci.

Rozhovory o suchu na púšti Thar.

Rozhovory o suchu na púšti Thar.

Minulý rok sa okrem diskusií a prezentácií fotografií premietal dokument Vlčie hory. Čo ste vybrali tento rok?

Spomínaný Pavol Pekarčík bude premietať útržky z filmov o Pakistane. 

V programe je aj občerstvenie so zaujímavými pochúťkami z rôznych krajín, predaj kníh a možnosť porozprávať sa s cestovateľmi.

Áno, v prednáškovej sále PF UPJŠ sa bude prednášať a budú sa premietať fotografie, a vo vstupnej hale sa bude podávať občerstvenie, čaj, predávať knihy, a tam bude priestor aj na rozhovory, ale aj výstava fotografií a ďalšie zaujímavosti. 

Rozprávať o ceste po Indii budú aj váš syn Daniel a manželka Silvia. Strávili ste tam spolu päť týždňov. Muselo to byť náročné.

Náročné to bolo, ale do Indie nemá význam ísť na dva týždne, keďže je to ďaleko. A znalci hovoria, že na ňu nestačí jeden ľudský život. My sme zopár dní strávili v Radžastane, čo je púštna oblasť na hranici s Pakistanom a odtiaľ sme šli rovno do štátu Himačálpradéš – do vysokých hôr.

Šli ste na vlastnú päsť?

Áno, s manželkou sme tam boli už druhýkrát a vždy na vlastnú päsť. 

Ako ste si našli ubytovanie?

Väčšinou sme bývali v stane, pretože najviac času sme trávili v horách, ale keď sme boli v meste, tak vždy sme vyhľadávali malé rodinné ubytovne. Jedli sme miestne jedlá s miestnymi ľuďmi, cestovali sme s nimi v autobusoch, čiže aj touto cestou sme sa k nim priblížili a porozprávali sa s nimi.

Zážitkov z piatich týždňov v Indii musí byť veľa, ale čo ešte stále silno rezonuje v pamäti?

Prechádzali sme sedlo Sara Umga práve v tej dobe, keď sa v Nepále udiala katastrofa, kvôli ktorej zahynulo niekoľko desiatok turistov a horolezcov. Nás ten cyklón zasiahol okrajovo. Keď sme prešli cez sedlo, prudko sa zhoršilo počasie, začalo snežiť, prišla hmla a my sme v tom extrémnom počasí schádzali štyri dni po ľadovcovej moréne. Miestami šlo naozaj o krk, ale aj o tomto sú iné cesty.

Ďakujem za rozhovor.

Pravdepodobne aj tento zážitok si vypočujete na festivale Iné Cesty. Uskutoční sa 28. a 29. novembra v prednáškovej sále RBOA5 Právnickej fakulty UPJŠ na Šrobárovej ulici v Košiciach. Vstupné na prvý deň je 5 eur, na druhý 7 eur a dvojdňová permanentka stojí 10 eur. Podrobný program festivalu nájdete v rubrike Program. 

Gabriela Krestián Kuchárová
Foto: Daniel Szabó 

Kmeň navštevuje chrám Karni Mata v Deshnoke, zasvätený potkanom.

Kmeň navštevuje chrám Karni Mata v Deshnoke, zasvätený potkanom.

Pohľad zo Shamshi Thach na sedlo Sara Umga a morénu ľadovca Tosh po ich prechode.

Pohľad zo Shamshi Thach na sedlo Sara Umga a morénu ľadovca Tosh po ich prechode.

 Shiyadi Thach, údolie Tosh. Szábóovci večer pastierom darovali zvyšnú tsampu, ráno ich za to pastier pozval na čerstvo upečené chapati.

Shiyadi Thach, údolie Tosh. Szábóovci večer pastierom darovali zvyšnú tsampu, ráno ich za to pastier pozval na čerstvo upečené chapati.

Psy oddychujú v nočnej horúčave medzi starobylými domami „haveli", v meste Bikaner.

Psy oddychujú v nočnej horúčave medzi starobylými domami „haveli”, v meste Bikaner.

Odpočívajúce posvätné bytosti v chráme Karni Mata, domove dvadsiatich tisícok potkanov.

Odpočívajúce posvätné bytosti v chráme Karni Mata, domove dvadsiatich tisícok potkanov.

Miestny obchodník zostupuje po strmých serpentínach, vedúcich z dediny Demul do údolia Lingti.

Miestny obchodník zostupuje po strmých serpentínach, vedúcich z dediny Demul do údolia Lingti.

Dedina Demul uprostred vysokohorskej púšte v oblasti Spiti.

Dedina Demul uprostred vysokohorskej púšte v oblasti Spiti.

Pláne a vrcholy oblasti Spiti z vrcholu posvätnej hory Palari.

Pláne a vrcholy oblasti Spiti z vrcholu posvätnej hory Palari.

Stúpanie po ľadovci Chhota Shigri na sedlo Sara Umga.

Stúpanie po ľadovci Chhota Shigri na sedlo Sara Umga.

Supraglaciálna rieka si razí meandre ľadovcom Sara Umga.

Supraglaciálna rieka si razí meandre ľadovcom Sara Umga.

Chceme ťa! Lebo máš štýl. Poznáš synonymický rad. Kamošíš sa s rytmickým krátením. Íčka pre teba nie sú problém. Ale najmä preto, že oči máš neustále otvorené. (Aj uši a obzory.) Chýba ti už len jediné. Novinárske portfólio. Praxou v Zajtrajších novinách si ho vytextuješ. Posily do redakčného tímu, hláste sa na info@zajtrajsienoviny.sk.


Tags: , , , , , ,

Prečítajte si aj:









pošli na vybrali.sme.sk

Komentáre ku článku: Prečo cestovať na vlastnú päsť a nepodporovať masový turizmus
  1. […] inakšie? Začnite nevýberom rezortu. Vyberajte krajinu a jej obyvateľov. Odporúčania dáva Štefan Szabó zo SOSNy. Postaviť si dom je normálka. No ekologický hobití domček poskytuje celom iný zážitok z […]

    Komentoval Iné cesty | Zajtrajšie noviny dňa 16.11.2014 o 18:09:11







Time limit is exhausted. Please reload the CAPTCHA.

KRUK Košice T-Systems