Hudba, tanec, spev a rodina. Železiar je tu už 50 rokov!

| Predstavujeme, Téma čísla | 2. 11. 2014

Vyše sto skúšok ročne, vystúpenia, premiéry a nekonečné opakovania v honbe za dokonalosťou stmelili kolektív folklórneho súboru Železiar natoľko, že jeden druhého poznajú takmer ako vlastnú dlaň. Pod vedením Vladimíra Urbana spolu vytvárajú stále nové choreografie a už päťdesiat rokov referujú odkaz slovenskej ľudovej tradície po celej Euroázii.

Najčistejšie tradície

Svoje obyčaje má každý jeden národ na svete. No to, že v dvoch dedinkách vzdialených len niekoľko kilometrov od seba sa úplne inak spieva, tancuje alebo čepčí nevesta, je slovenský unikát. Zachytiť všetky ľudové zvyky, piesne aj tanečné kroky je prinajmenšom náročné a folklór vo svojej tradičnej forme sa pomaly vytráca. Úlohou Železiara je zachovať ho v čo najčistejšej podobe. Ak si naše dievčatá oblečú kroj zle, všimne si to už len málokto. Sú to drobné detaily, ako to, že spodnica nesmie trčať, že zástera musí byť zaviazaná zarovno so sukňou alebo že spod čepca nesmú trčať vlasy. Aj tieto maličkosti tvoria podstatnú časť našej kultúry. Týka sa to aj tancov. Kedysi každý vedel, ako vyzerá karička. Dnes je ,odborníkovʻ málo. Je pre nás o to väčšia zodpovednosť verne reprezentovať pôvodnú kultúru,“ vysvetľuje dlhoročný umelecký vedúci súboru Vladimír Urban (67). Napriek tomu sa v choreografiách súboru sem-tam objavili aj nečakané experimenty. „V roku 1996 tancoval súbor na hudbu Michaela Jacksona a na premiére predstavenia Muž a žena v tanci v roku 2008 sme skúšali hip-hop. Pán Urban nám chcel takýmto spôsobom dokázať, že tanečník dokáže zvládnuť akýkoľvek štýl, ak má dostatočnú snahu natrénovať ho,“ hovorí asistentka choreografa a tanečnica Lenka Hyblárová (28).

V choreografii programu Nie je tanec ako tanec predstavili členovia Železiara tance z rôznych regiónov Slovenska. Foto: Michal Kristek

V choreografii programu Nie je tanec ako tanec predstavili členovia Železiara tance z rôznych regiónov Slovenska. Foto: Michal Kristek

Posadnutí tancom

Vladimír Urban vedie Železiar už 28 rokov. Za ten čas sa v ňom vystriedali stovky tanečníkov, hudobníkov aj spevákov. Dnes tvorí súbor približne šesťdesiat aktívnych členov, pričom najviac zastúpená je tanečná zložka. Tvoria ju mládenci a devy, väčšinou študenti, od 15 do 30 rokov. Spája ich najmä láska k folklóru. „Každodenný život kedysi nebol taký bohatý, ako dnes. Mladí nemali toľko možností, nemohli cestovať a venovať sa všelijakým zahraničným radovánkam, a preto sa uchyľovali k ľudovému tancu. Teraz sú členmi nášho súboru najmä tí, čo folklóru nedokázali odolať. Preto chodia sem, do Domu tanca (sídli na Starozagorskej 10 v Košiciach, pozn. red.) trikrát týždenne a usilovne nacvičujú,“ popisuje Urban. O tom, aké to bolo kedysi, rozpráva aj Adriána Miškovičová (30), ktorá tancuje v Železiari od svojich šiestich rokov. „Kedysi sme si museli postavenie v súbore doslova vydobiť. Železiar tvorili najmä starší skúsení tanečníci a my sme zo seba museli vydať všetko, aby sme im dokázali, že medzi nich skutočne patríme. Zo skúšok som chodila s plačom, no ten pocit, keď som tancovala, mi to vždy pomohol prekonať. Nezmenilo sa to dodnes. Tancovanie mi dáva radosť a publikum zas energiu. Keď sme koncom júna 2003 premiérovali vystúpenie Gadži, Romale – Čhavale, tancovalo za sebou sedem párov. Ja a môj partner sme boli štvrtí. Pri prvých troch dvojiciach bolo v publiku ticho, no pri nás začali ľudia tlieskať. Bolo to ohromné. Podobné to bolo aj pred troma rokmi pri poslednom maratóne tanca. Netušili sme, že po siedmich hodinách nájdeme silu na zatancovanie ďalšej choreografie. No dokázali sme to vďaka energii, ktorú nám dali diváci. Každý mi hovorí: ,Aďa, zničíš si zdravie, stojí ťa to toľko času a robíš to zadarmo. Dvadsaťštyri rokov je dosť, kašli už na to.ʻ No ja si vždy poviem, že bez tanca a javiska asi žiť nedokážem.“ Lenka Hyblárová dopĺňa: „Železiar, a folklór ako taký, je najmä o priateľstve a o ľuďoch. Bez nich by to nikdy nemalo zmysel.“

Na Maratóne tanca v roku 2011 vytvoril Železiar slovenský rekord v nepretržitom tancovaní choreografií ľudových tancov. Na pódiu sa „dupotalo“ bez prestávky vyše sedem hodín. Foto: J. Bobko, B. Sušila

Na Maratóne tanca v roku 2011 vytvoril Železiar slovenský rekord v nepretržitom tancovaní choreografií ľudových tancov. Na pódiu sa „dupotalo“ bez prestávky vyše sedem hodín. Foto: J. Bobko, B. Sušila

Zažehnajú staré krivdy

Narodeniny Železiara by sa mali správne oslavovať 5. januára. Pred päťdesiatimi rokmi mal v tento deň malý spevácko-tanečný súbor Mladý budovateľ, základ dnes celosvetovo známeho folklórneho súboru, svoje prvé verejné vystúpenie. Začiatok roka je však spravidla spojený s Novým rokom a Troma kráľmi a na ľudové veselice býva aj trochu zima. Z technických a organizačných dôvodov preto Železiar oslavoval svoje výročia vždy v máji. Tento rok je však výnimočný. Súbor slávi abrahámoviny a termín premiéry pri príležitosti tohto jubilea si určil na 16. novembra. Program terajších členov súboru nesie názov Co še červeňeje. Predstavenie bývalých členov, nazbieralo sa ich až 28, bolo zase pomenované symbolicky Čo bulo, še zbulo. „Veta pochádza z myslavského nárečia. Bola to tradícia. Keď sa chystala svadba a išlo sa na ňu pozývať, vždy sa pre istotu aj ospravedlňovalo za predošlé krivdy slovami: ,Čo bulo, še zbulo a budzme dalej rodzina. Pridzece na svadbu?ʻ Čo aj keď sme medzi sebou niečo menej dobré mali, teraz sa schádzame v dobrom, aby sme spolu oslávili krásne výročie,“ vysvetľuje Urban. Predstavenie bude hlavne o tanci, no Železiar si na ňom prostredníctvom fotografií, videí a rozprávania bývalých členov súboru pripomenie aj niečo zo svojej bohatej histórie. Zároveň sa pokrstí šesťdesiatstranová publikácia o dejinách a najväčších úspechoch Železiara. Bonusom je výstava snímok, článkov a dokumentov o súbore, ktorá bude prístupná od 5. novembra do 7. decembra v Kasárňach/Kulturpark. Bližšie informácie o podujatiach organizovaných pri príležitosti 50. výročia Železiara nájdete v rubrike Program.

Veronika Samková

Členovia súboru vystupovali aj v Južnej Kórei v meste Cheonan, kde sa uskutočnil Medzinárodný tanečno-súťažný festival. V blízkej dobe by sa mali pozrieť do Číny a Indie. Foto: archív Železiara

Členovia súboru vystupovali aj v Južnej Kórei v meste Cheonan, kde sa uskutočnil Medzinárodný tanečno-súťažný festival. V blízkej dobe by sa mali pozrieť do Číny a Indie. Foto: archív Železiara

Posledná premiéra súboru s názvom Tanec – Rituál – Legenda sa konala 7. apríla 2013. Foto: Peter Meľuch

Posledná premiéra súboru s názvom Tanec – Rituál – Legenda sa konala 7. apríla 2013. Foto: Peter Meľuch

plagat_50_A1

Vaše ohlasy a názory na články v Zajtrajších novinách, či na samotné noviny, alebo spoločenské témy, môžete posielať na info@zajtrajsienoviny.sk.
Z uverejnených listov čitateľov vyberieme jeden, ktorý získa konzumné v košickej raňajkárni Rozprávka v hodnote 10 eur.

Tags: , , , ,

Prečítajte si aj:









pošli na vybrali.sme.sk

Komentáre ku článku: Hudba, tanec, spev a rodina. Železiar je tu už 50 rokov!
  1. […] aj rôzne inštitúcie a spolky. Pokecali sme s dvoma celkom odlišnými. Folklórny súbor Železiar oslavuje 50 rokov a jeho nadšencov ešte furt neprestalo baviť výskanie a vykrúcanie sa na […]

    Komentoval Výročia | Zajtrajšie noviny dňa 02.11.2014 o 13:22:35







Time limit is exhausted. Please reload the CAPTCHA.

KRUK Košice T-Systems