Vedia rozplakať ženy

| Hudobný profil, Rozhovory | 25. 8. 2014

Slovenčina je pre neho veľmi frustrujúca, no napriek tomu miluje Slovensko a pokladá ho za svoj domov. Tvorí tu, spieva, hrá, zbiera zážitky a užíva si atmosféry. Tie sa odrážajú v textoch košickej kapely Abscondo. Američan Mark Manney je jej zakladateľ, textár, spevák a gitarista, ktorý sníval o živote v Európe. A sen sa mu splnil.


Mark, množstvo piesní vzniklo na tvojich zahraničných cestách. Aký je podľa teba svet?

Svet je obrátený hore nohami a nekontrolovateľný. Ale popri tom je stále úžasný. 

V tridsiatke si sa z Ameriky presťahoval na Slovensko. Našiel si tu, čo si hľadal?

Áno, skutočne som sa začal zabávať až v tridsiatke! Hľadal som nový spôsob života, ktorý by bol viac skutočný, plný zážitkov. Môj predchádzajúci život v Seattli bol skvelý. Mal som dobrú prácu, pekný byt, venoval som sa hudbe a vareniu. Mesto Seattle je plné zaujímavých inteligentných ľudí. Ale akosi som necítil, že naozaj žijem, nezdalo sa mi to skutočné. Slovensko a celá Európa ma prebudili do života. Dni, ktoré som tu strávil, sú plné živých spomienok, zaujímavých vzťahov, vizuálnych vnemov, zvukov a vôní. Je ťažké to vysvetliť, ale už dlhé roky som sníval o živote v Európe.

Je o tom aj skladba Victory In A Landlocked Sea?

Túto skladbu som napísal na brehu Domaše. Sedel som na tráve, zapisoval si myšlienky. Zrazu okolo preplávala malá loďka. Na boku mala napísané Victory. Najprv sa mi to zdalo smiešne, až arogantné, že sa niekto vyhlasuje za víťaza, ak má loďku na Domaši. Vymyslel som slovné spojenie landlocked sea (vnútrozemské more) ako sarkazmus. Niečo sa mi na tom zdalo veľmi poetické, myšlienka, že po niečom túžim, som na niečo hrdý, ale iba v kontexte svojich individuálnych limitov. Začal som vnímať jazero ako metaforu obmedzení, ktoré každý v živote pociťuje. Aj popri obmedzeniach je predsa toľko toho, čo sa dá objavovať, zažiť a cítiť, aj počas našich krátkych životov, kde sme obmedzovaní miestom, peniazmi či spoločenským tlakom. Myslím si, že všetci túžime po chvíľkach slobody a krásy tam, kde ich iní nemôžu vidieť. Pesnička je o hľadaní krásy, radosti a niečoho pozitívneho, aj keď sme všetci limitovaní a obmedzovaní vlastnou realitou.

Nie je Amerika ideálnejším miestom plným možností, ako sa presadiť, hrať a tvoriť?

Možno, ale v Amerike som nenašiel vhodné príležitosti, aby som bol tým, kým som. Je to tiež krajina plná neúprosnej propagandy a manipulácie mysle. Je ako pracovný tábor plný nekonečného strachu a obáv. Neskladal som piesne, kým som sa nepresťahoval do Európy.

Vďaka filmu Bezsenné noci v Seatlli si toto mesto spájam s romantikou, ale podľa teba je práve Slovensko romantická krajina ovládaná láskou. Je to preto, že tvoja životná láska pochádza zo Slovenska?

V USA nie je nič romantické. Ľudia sú chladní a na vzťahy sa dívajú ako na obchodné transakcie. To sa samozrejme stáva aj tu, ale zistil som, že Slováci (teda hlavne ženy) sú oveľa romantickejší ľudia. Keď sa prechádzate po Košiciach v letný podvečer, vidíte bozkávajúce sa páry pri fontáne alebo ľudí, čo sa držia za ruky. Vidíte, ako ženy na kávičke diskutujú o vzťahoch, svojich potrebách, o tom, v čo dúfajú, alebo o svojich sklamaniach v láske. Slovensko je romantická krajina, kde vládne láska. Neznamená to, že všetky lásky tu končia šťastne, ale láska a romantika sú tým, čo ľudí motivuje a inšpiruje. Svoju manželku som stretol už na strednej škole a na Slovensko sme sa presťahovali spolu.

Cieľom kapely Abscondo nie je nasledovať populárne hudobné trendy, ale byť svojský, originálny a slobodný. Darí sa vám to?

Náš zvuk, či už je mainstreamový alebo nie, je internacionálny. Abscondo robí hudbu, akú máme radi. Vplýva na nás to, čo počúvame. Snažíme sa robiť pesničky, ktoré by boli vhodné aj do rádií, ale oveľa dôležitejšie pre nás je, aby sa pesničky páčili nám. Ak ich budú hrať v rádiu, je to skvelé. Ak nie, môžeme byť aj tak hrdí na to, čo sme urobili. Nemyslím si ale, že robíme experimentálnu hudbu. Naše pesničky patria do rádia.

Kapela Abscondo, sprava Tibor Dragon, Mark Manney, Martin Lechman a Filip Kluknavský. Foto: František Marcin

Kapela Abscondo, sprava Tibor Dragon, Mark Manney, Martin Lechman a Filip Kluknavský. Foto: František Marcin

Máš pocit, že si na Slovensko priniesol niečo nové?

Samozrejme, to čo robíme je na Slovensku úplne nové, ale to nebolo naším cieľom. Nie je to ani dôvod, prečo to robíme. Premýšľam o našich medzinárodných fanúšikoch rovnako, ako o fanúšikoch na Slovensku. Nepokúšam sa vedome robiť nejaké vyhlásenie smerom k Slovensku. Mojím cieľom je, aby naša hudba bola konkurencieschopná voči akejkoľvek inej hudbe kdekoľvek vo svete.

Najnovšia skladba I Created je podľa vašich slov vyjadrením a skúmaním autentickej lásky dvoch ľudí. Aj samotný klip je plný intimity. Sú to skutočné zaľúbené páry?

Vo videoklipe hrajú naozajstní ľudia, skutočné páry. Požiadali sme ich, aby vyjadrili svoju náklonnosť tak, ako to zvyčajne robia. Klip bol nápadom mojej manželky a ona bola tiež režisérom celého procesu. Výsledok sa mi skutočne páčil a reakcie od fanúšikov, priateľov a rodiny sú zatiaľ iba pozitívne. Stalo sa viackrát, že sa ženy pri sledovaní nášho klipu dokonca rozplakali.

Klip sa podobá na istú reklamnú kampaň, ktorá sa zdieľala na sociálnych sieťach po celom svete. Bozkávali sa v nej ľudia, ktorí sa predtým nepoznali. Je to náhoda?

S manželkou Evou sme o tejto myšlienke diskutovali na výlete v Tatrách. Dohodli sme sa na tomto koncepte a mysleli sme si, že je originálny. Na druhý deň sa Eva v novinách dočítala o videu, o ktorom hovoríš. Boli sme z toho trochu smutní, že to niekomu napadlo skôr.

Ako vnímaš slovenské publikum? Už len v porovnaní s Čechmi sme vraj menej nadšení a menej oceňujeme napríklad klubovú hudbu.

Myslím si, že Slováci nemajú dostatočný prístup k veľkým myšlienkam, kultúre a hudbe, ktoré ponúka svet. Veľkým problémom je napríklad jazyk. A tiež kvôli svojej veľkosti je Slovensko často prehliadané. Okrem toho si myslím, že Slováci majú niekedy strach robiť chyby. Sú tiež dosť kritickí k tým, čo skúšajú niečo odlišné, alebo ak urobia chybu. Takýto prístup nevedie veľmi k inováciám. Od nášho publika však máme veľmi pozitívne reakcie.

Na čom momentálne pracujete?

Práve sme dokončili dve nové skladby a pracujeme na našom prome. Na jeseň sa sústredíme na viaceré koncerty, možno aj v zahraničí a potom sa snáď dostaneme opäť do štúdia dokončiť album. Hotový by mal byť začiatkom roka 2015. Zatiaľ si môžete vypočuť našich prvým osem piesní na YouTube. 

Ďakujem za rozhovor.

Viac informácií o kapele nájdete na www.abscondo.com   

Gabriela Krestián Kuchárová

Vaše ohlasy a názory na články v Zajtrajších novinách, či na samotné noviny, alebo spoločenské témy, môžete posielať na info@zajtrajsienoviny.sk.
Z uverejnených listov čitateľov vyberieme jeden, ktorý získa konzumné v košickej raňajkárni Rozprávka v hodnote 10 eur.

Tags: , , , , ,

Prečítajte si aj:









pošli na vybrali.sme.sk

Komentáre ku článku: Vedia rozplakať ženy

Zatiaľ neboli pridané žiadne komentáre.





Time limit is exhausted. Please reload the CAPTCHA.

KRUK Košice T-Systems