Prílišná ambicióznosť zabíja

| Rozhovory, Skutočné príbehy, Šport, Téma čísla | 16. 6. 2014

Krásny mladík s vypracovanou postavou na fotografii. Tak vyzeral profesor Tomáš Stejskal (1932) pred asi 60-timi rokmi. Aj sa pousmial, keď mi ju ukazoval. Dnes je to elegantný pán s vlastnosťami džentlmena, výrazným úsmevom a najmä s dôkazmi v rukách o jeho celoživotnej výskumnej práci. Dlhoročný univerzitný profesor telesnej výchovy, vedec, školiteľ, tréner, publicista, námorník a teraz veľmi aktívny penzista.

„Profesora Stejskala poznajú priatelia, kolegovia, odborníci z oblasti športu, študenti ako veľkorysého človeka, kozmopolitu s veľkým všeobecným rozhľadom, zmyslom pre eleganciu a svojským humorom, ktorý súvisí s jeho hodnotami… Jeho životný postoj korešponduje s filozofiou indiánov, ´zákonmi prírody´, dušou námorníka… Usiluje sa o súlad, harmóniu v živote, a s tým súvisiacim zdravým štýlom… Zaslúžil sa o rozšírenie plaveckého spôsobu delfín,“ napísala v článku jeho bývala študentka a asistentka Klaudia Zusková. A práve životný štýl a telesná výchova boli témami aj nášho rozhovoru.


Celý život sa venujete športu a najmä jeho psychológii, spomínate si ešte na samotné začiatky?

Rok som študoval telesnú výchovu v Košiciach, potom rok v Prešove a vďaka profesorovi Kňazovickému som dostal československé štipendium do Budapešti na Fakultu telesnej výchovy. Špecializoval som sa na plávanie a skončil som ju v roku 1955. Potom som sa vrátil späť do Prešova a zároveň som pôsobil na Karlovej a bratislavskej univerzite vo vedeckých radách a postupne som dopĺňal svoju špecializáciu. Získal som titul CSc., na východnom Slovensku som bol prvým kandidátom vied nielen z telesnej výchovy, ale vôbec.

Vašu odbornú činnosť sprevádza heslo: Telesná výchova nie je účel, ale prostriedok. Ako to myslíte?

To je dôležitý vedecký a psychologický problém. Práve vo svojej práci Reaktibilita športovcov ukazujem, že keď chce byť človek ambiciózny, tak musí mať určité psycho-fyziologické predpoklady a tie sú mnohokrát dôležitejšie ako pohybová inteligencia. Pretože vo vrcholovom športe je dôležité vyhrať. Ale každá takáto výhra znamená určité stresové zaťaženie a tí ľudia, čo majú toho stresu veľmi veľa a nemajú dobré psycho-fyziologické predpoklady, a majú napríklad nejaké srdcové problémy, tak podstatne skôr dostanú infarkt, než tí, ktorí nie sú takí ambiciózni. Čiže, keď som seriózny telocvikár, tak takéhoto športovca nedám do vrcholového športu, lebo sa môže stať, že zomrie na ihrisku, ako to často čítame v novinách.

Čiže, nie je dôležité pohybové nadanie, ale skôr oduševnenie a ambicióznosť, aby športovec zvíťazil?

Áno. Športovec môže mať výborné pohybové schopnosti, ale keď nechce vyhrať a chýba mu ambicióznosť, tak nezvíťazí. Závisí to od typu osobnosti. Flegmatici majú nízky stupeň ambicióznosti, sangvinici majú ideálne stredné hodnoty, melancholici nemajú dobré pohybové prednosti a mnoho športovcov sú práve cholerici. Oni nezvyknú mať veľké pohybové nadanie a predsa sú výborní vo vrcholovom športe. Majú vysoký stupeň ambicióznosti, ktorý ja viem zmerať. Učil som plávať istého študenta, výborného hádzanára. Čudoval som sa, prečo je také namáhavé naučiť ho plávať delfínovým spôsobom, keď je vo všeobecnosti výborný športovec. Prišiel som na to, že tá jeho dyskoordinácia je v tej hádzanej určitá výhoda, hádzal úplne inak ako ostatní hádzanári a protihráči nevedeli reagovať. Dával atypické góly. Zobrali ho ako profesionálneho hráča do Francúzska a potom som sa dočítal, že ako 30 ročný zomrel na ihrisku. Ja som mu nameral N faktor 24 a to je maximum, ktorý som kedy nameral. Pri debate s kolegami sme prišli na to, že aj jeho otec umrel na infarkt, a teda meranie sa potvrdilo. Mal veľkú ambicióznosť, ale zároveň aj dedičný problém so srdcom, čiže takéhoto športovca by som nemal orientovať na vrcholový šport, ale skôr na turistiku a telovýchovnú aktivitu s menšími stresovými faktormi. Čiže, keď považujem telesnú výchovu za prostriedok, konám v takom štýle, keď je to cieľ, tak chcem vyhrať olympiádu za každú cenu. Robil som o tom aj anketu s odborníkmi a je to 50 na 50. Niekto je za cieľ, aby vyhral olympiádu, iný za prostriedok, aby zdravo žil.

Profesor Tomáš Stejskal je aj vo veku 82 rokov aktívny športovec, veľký džentlmen a vtipkár

Profesor Tomáš Stejskal je aj vo veku 82 rokov aktívny športovec, veľký džentlmen a vtipkár

Preto je toľko veľa zranení v športe, naša ambicióznosť ide veľakrát na úkor nášho zdravia?

Áno, to je jasné vysvetlenie. Ale to je v celom živote, aj v zamestnaní. Človek je závislý na určitom stupni ambicióznosti a ten vieme merať.

Ako to meriate?

Takzvaným Malomsokiho testom. Na bicykloergometri meriam reakčný čas (pozn. redakcie, reakčný čas je podľa Stejskala interval, ktorý uplynie od začiatku pôsobenia podnetu a od začiatku pohybovej reakcie). Najprv 5 minút, počas ktorých zistím, aký je jeho priemerný reakčný čas. Potom 20 minút pridávam záťaž, následne 10 minút odpočinku a zaujíma nás, ako rýchlo sa športovcovi vrátia pôvodné hodnoty. Ako som spomínal, tie hodnoty úzko súvisia s typom osobnosti.

Vy ste aký typ?

Mám stredné hodnoty, čiže sangvinik. Moja manželka je zasa absolútna flegmatička, má N faktor 2, čo je veľmi nízke, nameral som to asi len dvakrát v živote a asi preto so mnou aj celý život vydržala. Je mimoriadne nadaná pohybovo, volali ju veslovať do olympijského družstva, no ona odmietla, že na čo.

Teda, človek môže byť mimoriadne pohybovo nadaný, ale keď nemá stupeň ambície vysoký, tak nezvíťazí. 

Áno.

Vaše meno sa spája aj so splavmi riek a námorníctvom. Práve pobytom na jachte ste sa začali zaujímať o psychológiu priestoru?

Áno, skúmal som otázku mikropriestoru. Človek by povedal, že plaviť sa osamote je ľahšie, ale opak je pravdou. Súhra medzi posádkou je dôležitá a kľúčová. Keď ste dvaja, tak je to ešte ľahké, ale keď ste traja, tak dvaja sa vždy spoja proti tretiemu. Je to väčší problém, ako plavba v extrémne zlých podmienkach.

Vy ste aj vo vašom veku veľmi aktívny, mnohým seniorom by ste mohli byť vzorom. Čo sa za tým skrýva?

Dyskomfortom ku komfortu. Na Bankov by som mohol vyjsť autobusom, ale ten čaj mi chutí oveľa viac, keď tam vybehnem pešo. Aj obed mi lepšie chutí po plávaní. Mám väčší komfortný pocit, ako ľudia, čo chodia autom, hoci chodím pešo. K pohodlnému životu musím mať väčšie zážitky. Keď k ním dôjdem dyskomfortom, tak ten pocit je hlbší. Dôležitá je aj prevencia. Je účinnejšia a elegantnejšia ako liečenie, a to musia pochopiť aj lekári.

Každé ráno počas pracovného týždňa vás môžeme vidieť na plavárni, koľko zaplávate?

Už 22 rokov robím Cooperov aeróbny program. Cooper povedal, že 12 minút treba vykonávať intenzívnu činnosť, aby sa to prejavilo fyziologicky. Zo začiatku som 600 metrov zaplával za 12 minút,  a za to som si zapísal do zošita 6 bodov. Teraz mi to trvá 18 minút – 300 metrov kraula, 300 prsia. Na každý rok mám jeden taký zošit a zapisujem si doň plávanie, bicykel, beh, lyžovanie, ale aj čo som pil, jedol, s kým som sa stretol. Aj vás tu mám zapísanú.

Snažíte sa aj zdravo stravovať?

Áno. Ráno raňajkujem ovsené vločky, jogurt  a ovocie. Obedujem s mierou a večeriam ovocie. Na to dbám. No žiaľ, odkedy nemôžem robiť gymnastiku a jogu, pretože som mal zranené rameno, začínam mať postavu ako jeden intelektuál (smiech).

Ďakujem za rozhovor.

Gabriela Krestián Kuchárová
Foto: autorka

Vaše ohlasy a názory na články v Zajtrajších novinách, či na samotné noviny, alebo spoločenské témy, môžete posielať na info@zajtrajsienoviny.sk.
Z uverejnených listov čitateľov vyberieme jeden, ktorý získa konzumné v košickej raňajkárni Rozprávka v hodnote 10 eur.

Tags: , , , , ,

Prečítajte si aj:









pošli na vybrali.sme.sk

Komentáre ku článku: Prílišná ambicióznosť zabíja
  1. […] Prílišná ambicióznosť zabíja […]

    Komentoval Čítali ste nás v roku 2014? | Zajtrajšie noviny dňa 26.01.2015 o 13:40:39







Time limit is exhausted. Please reload the CAPTCHA.

KRUK Košice T-Systems