Sťažujeme sa, že máme málo času, no všetci ho máme rovnako

| Hudobný profil, Rozhovory | 4. 5. 2014

Život môžeme len tak zo dňa na deň prežívať, alebo žiť naplno. Najviac sa v tom utvrdím, keď stretnem človeka, ktorý síce veľa nenaspí, ale každý moment je pre neho veľkým zážitkom. Aj vďaka tomu za sebou zanecháva stopu. Práve preto som sa vybrala po šľapajách Ladislavy Lilly Maníčkovej. Doviedli ma ku kapelám Divozel a Soren, ku košickému Divadlu hudby a k jej zážitkom. 


Si speváčka, muzikálová herečka, tanečnica, učiteľka spevu. Prežívaš všetky tieto „roly“ naplno, alebo k niektorej z nich máš bližšie?

Túto otázku dostávam veľmi často. Nevnímam to ako „roly“, skôr ako svoju súčasť, ako puzzle, z ktorých som poskladaná. Všetky patria k sebe, sú od seba závislé, dopĺňajú sa navzájom a učia sa spolu fungovať. Ak by som stratila čo len jednu z nich, už by som to nebola ja. Dôležitou úlohou je dohliadať na to, aby sa puzzle neprekrývali, aby mali svoje správne miesto a hlavne, aby výsledný obrázok dával zmysel.

Kapely Divozel a Soren, Divadlo hudby, príležitostné herecké úlohy, vyučovanie. Ako to všetko stíhaš?

Dá sa, ak sa chce. Nerobím to predsa naraz. Všetko má svoj čas. Niekedy sa sťažujeme, že máme príliš málo času, no všetci ho máme predsa rovnako. Každý deň má dvadsaťštyri hodín, len si ich treba vedieť správne zatriediť. Sem-tam sa mi síce stane, že sa ráno prebudím a ešte zopár minút premýšľam, kde vlastne som a čo ma dnes čaká, keďže prebývam v troch mestách (Košice, Prešov a Lipany) a každý deň som niekde inde. Ale pri cestovaní vlakom sa viem naučiť texty nových piesní či scenárov, alebo vypisujem triedne knihy.

Divadlo hudby pripravuje muzikály pre deti. Akú úlohu v tom zohrávaš?

Divadlo hudby je jedna z mojich srdcových záležitostí a pôsobím v ňom ako herečka. Detský divák je najvďačnejší a vlastne aj najrozkošnejší. Milujem, keď hrávame pre škôlky, pre tie najmladšie stvorenia. Toto by som priala zažiť každému človeku. Pocit, keď rozosmeješ dieťatko je na nezaplatenie.

Okrem toho učíš deti aj spievať. Pracuje sa ti s nimi dobre?

Áno, veľmi dobre. Učím na Základnej umeleckej škole v Lipanoch spev a herectvo. Musím povedať, že deti sú naozaj skvelé. Celkovo je v tejto našej doline veľa talentov, deti väčšinou pekne počujú, intonujú, sú muzikálne. Myslím si, že je to z veľkej časti ovplyvnené aj tou našou východniarskou energiou (smiech). Hudba nesmie chýbať od malička v každej rodine, a to má veľký zmysel pre celkový vývin dieťaťa. A hlavne, ak to porovnám s mojimi dospelými žiakmi, je to omnoho jednoduchšie v tom, že deti ti proste uveria hneď. Nemusíš s nimi „bojovať“ a niekoľko mesiacov ich presviedčať o tom, že to s nimi myslíš dobre, a že im chceš pomôcť.

Pri jednom našom stretnutí som si všimla, že si dosť emocionálny človek. Riadiš sa pocitmi, či viac rozumom?

Niekedy by som si priala cítiť to rozumne (smiech). Ale niekedy to proste cítiš inak, ako je „normálne“. Ale čo je vlastne normálne? Vieš, to sú také tie krásne otázky na dlhé debaty. Záleží od situácie, od uhla pohľadu, od ľudí, od vzťahov. Ale prevažne konám spontánne a snažím sa nad vecami zbytočne veľa nepremýšľať.

Najsilnejší zážitok, aký ti tvoja herecko-hudobná kariéra dala?

Bolo ich veľa. Každé moje vystúpenie, či už herecké, alebo spevácke, je pre mňa samo o sebe veľkým sviatkom. Väčšinou ma baví pozorovať, ako sa ľudia a deti radujú. Alebo je srandovné, keď mi príde spätná väzba po roku či rokoch, keď si už ani ja sama nepamätám, o akú udalosť išlo. Vtedy ma to veľmi poteší a aj znova usvedčí v tom, že tá energia, ktorú som odovzdala, sa vždy raz vráti, len čo obletí svet. No a asi taký najsilnejší zážitok zažívam vtedy, keď sa nejakým prazvláštnym spôsobom prepojím s divákom alebo poslucháčom. Trávime spolu ten krásny okamih odovzdávania vzájomnej energie, alebo zdieľania svojich radostí, či žiaľu. Je to taká naša tajná komunikácia, o ktorej sa nikdy nikto nedozvie. Minule na mojom koncerte počas piesne od Riška Müllera Už asi nie si, sme sa spoločne rozplakali s jednou dievčinou. Ani neviem, ako som to dospievala, asi mi pomohli ľudia v podniku, ale bolo to veľmi očisťujúce.

Nájdeš si čas aj na koníčky?

Okrem mnohých aktivít som sa teraz namotala aj na strieľanie z luku. Proste som pre každú srandu, novú aktivitu, veď to poznáš, život je krátky a zažiť ho môžeš len raz. 

Ďakujem za rozhovor.

Gabriela Kuchárová

Lilly je za každú srandu. V novembri chcela vojsť po členky do vody a nakoniec si aj zaplávala. Foto: Henrich Schiller

Lilly je za každú srandu. V novembri chcela vojsť po členky do vody a nakoniec si aj zaplávala. Foto: Henrich Schiller

Vaše ohlasy a názory na články v Zajtrajších novinách, či na samotné noviny, alebo spoločenské témy, môžete posielať na info@zajtrajsienoviny.sk.
Z uverejnených listov čitateľov vyberieme jeden, ktorý získa konzumné v košickej raňajkárni Rozprávka v hodnote 10 eur.

Tags: , , , , , , ,

Prečítajte si aj:









pošli na vybrali.sme.sk

Komentáre ku článku: Sťažujeme sa, že máme málo času, no všetci ho máme rovnako

Zatiaľ neboli pridané žiadne komentáre.





Time limit is exhausted. Please reload the CAPTCHA.

KRUK Košice T-Systems