Kultúrne poklady v Humne

| Predstavujeme, Téma čísla | 16. 5. 2014

Na sídlisku Košického vládneho programu nájdete „stroj času“. Ako sa žilo pred viac než 100 rokmi na vidieku, zistíte v Súkromnou etnografickom múzeu Humno na Cottbuskej ulici. Kroje, ťažké železné žehličky či staré svadobné fotografie ukrývajú v sebe príbehy našich predkov. O tom, ako múzeum vzniklo, rozpráva jeho riaditeľ Juraj Barla.

„Bolo to spontánne rozhodnutie. Spočiatku som k folklóru neinklinoval, ale zrejme som lásku k slovenskej ľudovej kultúre zdedil po mojom otcovi. Bol veľký národovec, chodieval aj na folklórne festivaly do Detvy a Východnej,“ vysvetľuje Juraj Barla. Oficiálne vzniklo Súkromné etnografické múzeum v roku 2008. Väčšina exponátov pochádza z východného Slovenska. Prvým kúskom bola polovica dreveného voza z Cestíc.

Z humna do Humna

„Múzeum sa volá Humno, pretože sú v ňom predmety, ktoré ľudia mávali v takzvaných humnách,“ hovorí riaditeľ. Boli to veľké drevené prechodové domy. Dedinčania v nich uskladňovali pracovné náradie aj seno. Okrem iného vás môže pri vstupe upútať aj drevený, na modro pomaľovaný nábytok s kvetinovými vzormi. „Je to svetový unikát. Patril Ignácovi Venckovi-Hochštétskemu, ktorý tento nábytok vyzdobil. Istý čas žil v Amerike, pred druhou svetovou vojnou sa vrátil na Slovensko. Pracoval v Slovenskom národnom divadle. Modrý nábytok mal vo svojom rodnom dome vo Vysokej na Morave, predtým Hochštetne,“ pochvaľuje si riaditeľ.

Riaditeľ múzea Juraj Barla pri nábytku Ignáca Vincka – Hochštétskeho

Riaditeľ múzea Juraj Barla pri nábytku Ignáca Vincka – Hochštétskeho.

Zapadnutý prachom

V Humne sú steny pomaľované rozličnými kvetinovými ornamentmi a postavami podľa motívov Kostelničáka a ďalších insitných umelcov. Nakreslila ich Gabriela Čiasnohová,   hobby ornamentalistka a obdivovateľka Štefana Leonarda Kostelničáka – profesionálneho slovenského ornamentalistu. Málokto vie, že zdokonaľoval svoju výtvarnú techniku u Króna v Košiciach. Na Kováčskej ulici mal svoj ateliér. Venoval sa nielen ornamentom, ale aj portrétom či krajinkám. Chodieval po obciach a zbieral ľudové ornamenty. Tie vydával v zbierkach pod názvom Slovenská ornamentika. Po smrti však jeho tvorba upadla do zabudnutia. „Pre umelcov bol málo umelecký a pre etnografov málo ľudový,“ vysvetľuje Gabriela Čiasnohová.

Magické, krásne a jedinečné

Kedysi mali ornamenty magický a rituálny význam. Neskôr plnili iba dekoratívnu funkciu. Vytvárali ich predovšetkým ženy. Platilo, že čo obec, to iný ornament. Inšpiráciu nachádzali umelkyne v prírode. Najbohatšie ozdoby boli na západnom Slovensku, napríklad vo Vajnoroch. „Základnými farbami sú žltá, modrá a červená,“ hovorí Gabriela Čiasnohová.

Vyhodnotenie súťaže Kolorit slovenského ornamentu s Gabrielou Čiasnohovou.

Vyhodnotenie súťaže Kolorit slovenského ornamentu s Gabrielou Čiasnohovou.

Kostelničákova nasledovníčka

V roku 2008 vydala  Anna Kostelničáková, manželka synovca Štefana L. Kostelničáka, knihu Čaro ornamentu. „Keď som si prečítala Čaro ornamentu, bola som fascinovaná. Ako deti sme totiž odkresľovali Kostelničákove ornamenty. Spojila som sa s autorkou knihy a od roku 2009 som prebrala po nej organizovanie výstav vybraných Kostelničákových ornamentálnych diel. Začala som usporadúvať tvorivé dielne,“ rozpráva Gabriela Čiasnohová, ornamentalistka a bývalá učiteľka.

Jej cieľovou skupinou sú predovšetkým učitelia. Vydala pre nich metodické príručky, kde sú zhromaždené rastlinné, zvieracie a geometrické motívy. „Rozprávam pedagógom o Kostelničákovi a ukazujem im, ako sa jeho ornamenty kreslia. Chcem, aby odovzdávali deťom toto kultúrne dedičstvo. Kreslenie ornamentov je totiž vhodné pre rozvoj psychomotoriky a grafomotoriky,“ vysvetľuje Čiasnohová.

Malí ornamentalisti

Súkromné etnografické múzeum Humno pomáha aj pri organizácii výtvarnej súťaže Kolorit slovenského ornamentu. Tento rok sa 7. mája už po piatykrát zapojili škôlkari, žiaci základných a stredných škôl i dospelí. Cieľom podujatia je zachovať a šíriť tradíciu slovenskej ľudovej ornamentalistiky.

Výtvory malých i veľkých ornamentalistov viseli v múzeu dva týždne. „Aké je to krásne,“ zaznelo počas vernisáže medzi návštevníkmi. Do súťaže sa zapojili aj tri deti z Francúzska, ktoré nakreslili veľké modré písmená zdobené podľa Kostelničákových motívov, tvoriace nápis Deň mesta Košice.

Mnohé deti, mládež i dospelí sa prihlásili pred súťažou do tvorivých dielní pod vedením Gabriely Čiasnohovej, kde sa zoznámili s Kostelničákovými ornamentmi. Pedagógovia dostali metodické pokyny. „Žiaci mali za úlohu vytvoriť buď vlastný motív alebo ornament národnostných menšín či ornament podľa Štefana Leonarda Kostelničáka,“ hovorí ornamentalistka. Vybraní súťažiaci získali špeciálnu cenu, a to zájazd do Spišskej Starej Vsi, Kostelničákovho rodiska a miesta posledného odpočinku.

Ukážka z tvorby súťažiacich

Ukážka z tvorby súťažiacich.

Karička na japonský spôsob

Slovenský folklór obdivujú nielen domáci, ale aj zahraniční turisti. „Navštívili nás Američania, Rakúšania, Mexičania či Japonci. V Tokiu dokonca bol založený slovenský folklórny súbor.“ hovorí riaditeľ. Ide o folklórny súbor Krásna Hôrka. Založili ho v roku 1993, kedy prišiel do Tokia Vladimír Urban, umelecký riaditeľ folklórneho súboru Železiar.

Minulý rok malo Humno približne 15 000 návštevníkov. Vstup je bezplatný. Múzeum ponúka svoje priestory aj na organizovanie rodinnej oslavy či svadby. „Exponáty mi pribúdajú každý deň. Ľudia mi donesú veci, alebo mi ich predajú. Chcel by som svoje priestory rozšíriť, verím, že sa mi podarí získať nové,“ uzatvára Juraj Barla.

Alica Tkáčová
Foto: autorka

Exteriér múzea pripomína drevenicu z Čičmian

Exteriér múzea pripomína drevenicu z Čičmian.

Ukážky z ornamentov Štefana Leonarda Kostelničáka.

Ukážky z ornamentov Štefana Leonarda Kostelničáka spracovala Gabriela Čiasnohová.

Vaše ohlasy a názory na články v Zajtrajších novinách, či na samotné noviny, alebo spoločenské témy, môžete posielať na info@zajtrajsienoviny.sk.
Z uverejnených listov čitateľov vyberieme jeden, ktorý získa konzumné v košickej raňajkárni Rozprávka v hodnote 10 eur.

Tags: , , , , , , ,

Prečítajte si aj:









pošli na vybrali.sme.sk

Komentáre ku článku: Kultúrne poklady v Humne
  1. […] krásy sa zaoberáme v rozhovore s baletným majstrom i módnou handmade autorkou. Ornamentalistika je ten najľúbivejší detail v slovenskej grafike a krásu pohybu zachytáva rovnomenná výstava […]

    Komentoval Krasota | Zajtrajšie noviny dňa 16.05.2014 o 17:57:06

  2. Milá pani Gabriela, so záujmom som si prečítala Tvoje zaujímavé informácie o činnosti v oblasti Čaro ornamentu (kolorit? to je výstižné?). Zúčastnila som sa často Tvojich prezentácii a vždy som to pochvaľovala a obdivovala. Potom som si prečítala zaujímavý článok pána Machalu, ale veľmi ma mrzia niektoré údaje o Tvojej činnosti. Predsa bez hlavnej aktérky,pani Kostelničákovej, bez nás , riaditeľov Domov Matice slovenskej po celom Slovensku,ktorí sme organizovali prvé výstavy a ja osobne som spolu s pani Annou chodila po domoch v Spišskej Starej Vsi a hľadali sme mnohé artefakty. Po návšteve ZŠ v Spišskej Starej Vsi na vyhodnotení detskej výstavy si začala konať . Vieš, čo ma mrzí? Že celú svoju aktivitu si pochopila ako veľmi osobnú a o všetkých,ktorí to začali sa úplne zabudlo. Škoda! Prajem Ti veľa ďalších úspechov. Mgr.Ružena Dorčáková

    Komentoval Ružena Dorčáková dňa 05.08.2014 o 20:10:20







Time limit is exhausted. Please reload the CAPTCHA.

KRUK Košice T-Systems