V supermarkete šťastie nenájdeme

| Rozhovory, Skutočné príbehy | 19. 4. 2014

Do svojich 30. rokov žil klasickým každodenným pracovným životom. No stále sa mu ukazovali znamenia, že existuje niečo za tým normálnym, na oko viditeľným svetom.  Dnes otvára srdcia, harmonizuje ľudí a lieči. Hoci mnohí na toto „vraj šarlatánstvo“ neveríme, podľa neho vieme liečiť všetci. Branislav Rybička (33) nie je žiaden mastičkár, čo žije v lese a zatracuje nové technológie. Je to človek, ktorý verí, že aj príroda lieči.


Čo pre teba znamená slovo príroda a prečo sa k nej stále vraciaš?

Keď si to slovo rozdelíme, tak znamená pri rode/pri zrode. Je to pri počiatku toho, kde sme sa narodili, odkiaľ pochádzame, odkiaľ je táto zem. Je to niečo prirodzené, k čomu by sme mali už svojou podstatou vzhliadať a mať úctu. V prírode stále nájdem pokoj, rovnováhu, načerpám energiu, oddýchnem si a zrelaxujem.

Čiže objímanie stromov nie je výmysel?

Kto to nevyskúšal, nevie, aký je to pocit. Každý jeden druh stromu ti dá niečo iné. Každý má inú energiu, inú vibráciu. Iné nám dá dub a iné smrek.

A čo nám môže dať dub a čo smrek?

Osobne som zažil, že smrek mi rozladil energiu a dub a buk sú pre mňa vhodné. Ale je to individuálne, komu aký strom môže dať či rozladiť energiu.

Dokáže príroda liečiť?

Už ten samotný oddych a vnútorný pokoj, ktorý nám príroda dáva, je liečenie, čiže áno. Hocijaký lekár vám povie: „Jedzte zdravo, cvičte a choďte do prírody.“ Žiť v súlade s prírodou, znamená liečiť ju a liečiť seba.

Dá sa podľa teba vyliečiť všetko?

Určite. Je to o sile viery a myšlienky. Choroba neexistuje, je to len prejav, aby som si uvedomil, kde som vybočil. Telo mi ukazuje, ako to napraviť.

Ľudový folklór a tradície sa opierajú o pozorovanie javov v prírode, z čoho je jasné, že naši predkovia boli úzko spätí s prírodou. Naopak, dnešnej mladej generácii sa vyčíta malý kontakt so  „zeleňou“. Ako to vnímaš ty?

Pre mňa je to prirodzený stav evolúcie v tejto dobe a na tejto planéte. Momentálne prechádzame technickou revolúciou a je to prirodzené. Je to možnosť voľby. Ja som tiež vyrastal pri počítačoch, ale takisto som chodil do prírody. Čím som starší, tým viac sa vraciam ku koreňom, starej tradícii, prirodzeným veciam, a teda k prírode. No keď máme technológiu a vieme ju využiť v prospech všetkých, tak vieme fungovať v rovnováhe.

Takže nie si striktný naturalista, ktorý odmieta televíziu a techniku?

Televíziu už niekoľko rokov nemám, ale internet používam a informácie selektujem.

Spomenul si technickú revolúciu. Myslíš si, že raz mávneme rukami nad modernými matériami a vrátime sa najmä k prírodnému životu?

Je viac možností, ako sa tento svet skončí, alebo krajšie povedané, bude pokračovať. Mám pocit, že pôjdeme  v súlade a využijeme možnosť ekologického rastu, tým pádom využijeme zdroje, čo sa týkajú slnka, vetra či vody. Dáme to do harmónie a budeme využívať prírodné zdroje spoločne s technológiami. Ale ľudia budú stále vzhliadať k prírode, pretože ich to k nej prirodzene ťahá. Hoci to mnohí nevedia.

Branislav Rybička nájde v prírode pokoj, rovnováhu, načerpá energiu, oddýchne si a zrelaxuje. Foto: Ľuboš Miček

Branislav Rybička nájde v prírode pokoj, rovnováhu, načerpá energiu, oddýchne si a zrelaxuje. Foto: Ľuboš Miček

Tvoj pozitivizmus v dobe nadmerného čerpania zdrojov a zaťažovania planéty ma prekvapil…

Planéta zaniknúť nemôže. Môže nastať obnova, zrod nanovo, keď si ľudia uvedomia, že čerpať zo zeme donekonečna sa nedá. Pre mňa je prirodzené fungovať s tou evolúciou, ktorá ide ruka v ruke s prírodou.

Dnes veľa berieme a zabúdame dávať. Tak, ako by sme sa mali k planéte a prírode správať?

Mali by sme ju zveľaďovať a chrániť. Prirodzene ju nechať sa rozvíjať. Nečerpať nadrozmerné množstvo zdrojov. Pestovať viac ekologicky a prirodzene. Zbierať odpadky, čistiť potoky, predchádzať chybám, ktoré robíme a nájsť súlad s prirodzenosťou. Dôležité je prírodu milovať. Keď miluješ planétu – miluješ seba, vážiš si ju, a tým si vážiš aj život samotný.

Nie je lepšie neodhadzovať odpadky, ako ich potom zbierať?

Určite áno, ale teraz je dôležité planétu vyčistiť a šíriť osvetu o jej ochrane.

Čo hovoríš na supermarketový nedeľný boom, keď idú rodiny s deťmi radšej do obchodného komplexu, ako do prírody?

V supermarkete hľadajú ľudia „šťastie“, chcú si urobiť radosť niečím, čo nepotrebujú, až pochopia, že to šťastie majú v sebe a v prírode.

Čiže ty si myslíš, že každý to v sebe nájde, len niekto skôr a niekto neskôr?

Áno. Slobodná vôľa je na tom najkrajšia. Každý si vyberie, kam kráča a čo chce. V akom slede, to je individuálne.

Keby si si mohol vybrať obdobie, v ktorom by si chcel žiť?

O 500 rokov neskôr. Viem, že táto civilizácia napreduje a raz budeme žiť v harmónii. Teraz sme ešte v období chaosu, návratu k zdroju, období technologického rozkvetu, čiže bude ešte chvíľu trvať, kým ľudia pochopia, čo je to mier a sloboda.

Ďakujem za rozhovor.

Gabriela Kuchárová

Vaše ohlasy a názory na články v Zajtrajších novinách, či na samotné noviny, alebo spoločenské témy, môžete posielať na info@zajtrajsienoviny.sk.
Z uverejnených listov čitateľov vyberieme jeden, ktorý získa konzumné v košickej raňajkárni Rozprávka v hodnote 10 eur.

Tags: , , , , , , ,

Prečítajte si aj:









pošli na vybrali.sme.sk

Komentáre ku článku: V supermarkete šťastie nenájdeme

Zatiaľ neboli pridané žiadne komentáre.





Time limit is exhausted. Please reload the CAPTCHA.

KRUK Košice T-Systems