Veľkým tajomstvám neholdujem

| Rozhovory, Téma čísla | 8. 3. 2014

Košická výtvarníčka Lucia Dovičáková (1981) sa venuje prevažne maľbe, kresbe a videu. Po štúdiu na Fakulte umení Technickej univerzity v Košiciach absolvovala odbornú stáž v ateliéri Antona Čierneho na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave. V roku 2006 bola finalistkou prestížnej Ceny Oskára Čepana, minulý rok zasa finalistkou Maľby 2013. Vďaka nevšednému pohľadu na realitu získavajú jej diela silný nádych humoru a irónie. Dovičákovej reč je symbolická, situácie, ktoré maľuje, nie sú surreálne obsahy snov či nevedomia, ale každodenná realita. Aj vážne témy dokáže kritickou reflexiou znázorniť s odzbrojujúcim nadhľadom a nastaviť tak zrkadlo svojmu okoliu, generácii, pohlaviu a v neposlednom rade sebe samej.


Žena a ženská identita sú centrálnym motívom tvojej tvorby. Objavila sa táto téma spontánne, alebo ťa k nej priviedli konkrétne udalosti?

Časom sa sama vykryštalizovala. Následne som si uvedomila, že ju môžem aplikovať takmer na čokoľvek, keďže všetko vnímam skrz seba. Takto som v tvorbe absolútne slobodná a zároveň verná svojej téme.

V tvojej tvorbe sa často objavujú autobiografické motívy. Nebojíš sa pozvať cudzincov do svojho súkromia.

Autobiografické motívy používam, ak sa mi hodia k svedectvu, ktoré chcem podať. Vyberám si, čo chcem povedať a čo sa mi zdá zaujímavé, takže aj keď sú moje práce vnímané ako veľmi intímne a autobiografické, nemám pocit stopercentného odhalenia. Tiež je pravda, že som vždy bola skôr prostoreká a takmer bez  tajomstiev, pretože som nechápala, načo si ľudia nechávajú niektoré veci pre seba. Čím som staršia, tým tomu lepšie rozumiem, no aj tak ma oslobodzuje až očisťuje, keď môžem povedať nahlas aj veci, za ktoré sa trebárs hanbím. Keď ich vyslovím nahlas, stratia svoju silu a už ma ďalej nezožierajú zvnútra. Je to čiastočne arteterapia, no väčšiu časť prác urobím z výskumných či smiešnych dôvodov.

Čo máš namysli, keď vravíš smiešnych?

Napríklad ich zobrazenie v určitom momente. Samy o sebe by ani smiešne byť nemuseli, no niekedy banálnu udalosť v určitom momente stopneme a ten povýšime na výpoveď. Môže hovoriť o rôznych veciach a zároveň byť komická, takéto svoje práce mám asi najradšej.

Existujú aj diela, ktoré sú pre teba natoľko intímne, že ich verejnosť neuvidí?

Ja sama veľkým tajomstvám neholdujem, ale chápem, že nie pre každého má otvorenosť také sebaočistné účinky. Preto som opatrná v spracovávaní tém ohľadom mojich blízkych, Ak sa niekedy vyjadrili, že im niečo prekáža, snažím sa vyhnúť nápadom, súvisiacich s ich osobou, aj keď mi je to ľúto. Tiež nevystavujem veci, ktoré trebárs v rámci sebaočisty zašli priďaleko, alebo sa mi tá situácia, ktorá ma v tej chvíli extrémne zasiahla, po čase zdá už bezvýznamná a moja reakcia na ňu zbytočná.

Pri pohľade na ostatné kresby môžeme ľahko nadobudnúť pocit, že tehotenstvo bolo pre teba veľmi náročným, až negatívnym obdobím. Je tento pocit namieste, alebo je to len nesprávne pochopená hyperbola?

Veľmi ma mrzí, keď niekto tie kresby číta takto. Na druhej strane je pochopiteľné, že túto vec proste treba prežiť, inak sa nedá úplne pochopiť. Tehotenstvo som vôbec nebrala negatívne. Áno, pripadala som si síce ako tučný „kapustňák“, a zo začiatku to bolo všelijaké, ale nikdy v živote som nebola taká pokojná a vyrovnaná ako vtedy, a vlastne aj teraz. Nemala som pocit votrelca v sebe, ako som predtým očakávala, ani žiadne hysterické záchvaty či „prepínačky“. Nemala som ani žiadne špeciálne požiadavky na jedlo a nebolo mi ani len zle na žalúdku. Nemôžem sa fakt na nič sťažovať. Mala som len obzvlášť gigantické brucho a malý sa narodil o dva týždne neskôr, ako som ja aj lekári čakali, takže posledný mesiac bol náročný. Som extra netrpezlivý človek, hlavne tie posledné dva týždne som už len prežívala aj s bolesťami, nechtiac odovzdaná do rúk osudu. O tom sú tie kresby, nie o „tehuľke“ zmietanej hormónmi. (Pozn. autora: Lucia v rozhovore citovala vyjadrenie, ktoré publikovala na svojom oficiálnom facebookovom profile.) Každá žena prvorodička mi dá za pravdu, že je to extrémne náročné obdobie. Tým, že neviete, čo vás čaká a veľmi sa pôrodu bojíte. Bojíte sa hlavne o dieťa a tiež bolesti, ste už taká obrovská, že nemôžete poriadne ani spať, bolia vás aj kosti a zároveň neviete, kedy to príde. Mne sa hlásil pôrod asi mesiac, pred ním samotným som mávala často falošné kontrakcie. Aj keď som sa veľmi bála, zároveň som sa tešila, že už budem mať pokoj.

Telo matky je pre dieťa celým vesmírom. Foto: Vlado Eliáš

Telo matky je pre dieťa celým vesmírom. Foto: Vlado Eliáš

Všimla som si, že pre teba charakteristický akvarel do značnej miery ustúpil kresbe. Čo ťa k tomu viedlo?

V tom období čisto prozaické dôvody. Tesne pred pôrodom som nemala trpezlivosť na maľovanie, čmáranie mi pomáhalo aspoň trošku vybiť stres. Po pôrode mal malý nepredvídateľný spánok, nechcela som, aby mi vyschli farby. Zároveň mi kresba pripadá ako najvhodnejšie médium na takéto „intímne“ výpovede.

Je zložité skĺbiť povinnosti matky s túžbou tvoriť?

Zatiaľ to bolo možné po večeroch, uvidím, ako to pôjde ďalej. No často akosi nemám energiu, môže to byť aj počasím. Mávam aj také obdobia, keď tvorím menej, takže to budem vedieť posúdiť až spätne.

Vybavila sa mi séria tvojich malieb, ktoré zachytávajú domáce panie. Ich dlhé sukne prerastajú do podlahy ich domovov. Reaguješ nimi na nadchádzajúcu rolu gazdinky?

(Úsmev) Áno, samozrejme. Zaoberala som sa ňou už dlhšiu dobu, ale mám pocit, že až teraz nadobudla tú správnu podobu. Zaujíma ma táto tradičná akceptovaná rola ženy. Ja sama som dosť kuchynský typ. Varila som každý deň, aj keď som chodila do práce, a tým, že som teraz na materskej a dojčím, si “pani domácu” vychutnávam do detailov. Pôvodný koncept však odrážal situáciu žien spred približne sto rokov, keď sa vôbec nepatrilo, aby žena pracovala. Mala sa starať o domácnosť a udržiavať rodinnú pohodu. Prepojenie sukne s kobercom malo symbolizovať jej spätosť s domovom, aby pôsobila ako neoddeliteľná súčasť interiéru.

Vizuálnym umením sa zaoberá aj tvoj manžel. Potešilo by vás, ak by sa touto cestou vybral aj váš syn?

To už je na ňom, ale dúfam, že si nájde niečo, čo ho bude napĺňať a baviť.

Koncom minulého roka vyšla kniha Uršuly Kovalyk, Krasojazdkyňa, ktorú si ilustrovala. Ako sa ti s Uršulou spolupracovalo?

Výborne, my sme v podstate ani nejako extra nespolupracovali. Prečítala som si rukopis, kniha sa mi veľmi páčila a hneď mi napadla jedna kresba, ktorú som robila dávnejšie. Tú som poslala Uršule a jej sa zapáčila. Urobila som ešte pár návrhov, ale vrátili sme sa k pôvodnej kresbe, ktorá bola vo svojej jednoduchosti najvýstižnejšia. Akvarely vnútri knihy sú inšpirované priamo textom.

Plánuješ po bratislavskom Krokuse a londýnskej Brick Lane Gallery výstavu aj pre košické publikum?

Zatiaľ nie, ja veľmi tieto veci neplánujem. Našťastie ma zvyknú ľudia osloviť, či by som nechcela vystavovať, takže možno sa niečo skupinové v priebehu roka vyskytne. V Košiciach som mala nedávno zopár obrazov na Trienále súčasného obrazu v októbri a novembri 2013. Mám však dohodnutú samostatnú výstavu v júni v Bratislave. A aktuálne mám jednu vec na výstave “Darker than black” v SODA gallery v Bratislave.

Ďakujem za rozhovor.

Zuzana Matkovská

Autoportrét (2013) je reflexiou pocitov, ktoré tehotenstvo sprevádzajú. Foto: Vlado Eliáš

Autoportrét (2013) je reflexiou pocitov, ktoré tehotenstvo sprevádzajú.
Foto: Vlado Eliáš

Lucia Dovičáková si rolu „pani domácej“ vychutnáva.  Foto: Veronika Hudáková

Lucia Dovičáková si rolu „pani domácej“ vychutnáva.
Foto: Veronika Hudáková

Vaše ohlasy a názory na články v Zajtrajších novinách či na samotné noviny, alebo spoločenské témy môžete posielať na info@zajtrajsienoviny.sk.
Z uverejnených listov čitateľov vyberieme jeden, ktorý získa konzumné v košickej raňajkárni Rozprávka v hodnote 10 eur.

Tags: , , , , ,

Prečítajte si aj:









pošli na vybrali.sme.sk

Komentáre ku článku: Veľkým tajomstvám neholdujem
  1. […] Krasojazdkyňu ilustrovala Lucia Dovičáková, s ktorou sa zhovárame TU. […]

    Komentoval Uršula Kovalyk: „Dôležité je to, že ženy píšu.“ | Zajtrajšie noviny dňa 08.03.2014 o 20:44:47







Time limit is exhausted. Please reload the CAPTCHA.

KRUK Košice T-Systems