Uršula Kovalyk: „Dôležité je to, že ženy píšu.“

| Literatúra, Rozhovory | 8. 3. 2014

Feministická spisovateľka košického undergroundu hovorí o svojom poslednom diele Krasojazdkyňa a jej neskrotiteľnosti, o svete bez mužov a ženskej solidarite. Rodné mesto ju poučilo o vlastných hraniciach, slabosti a sile. Pracovala v kníhkupectve, spoznala veľa neobyčajných osobností. Vďaka Fenestre sa naučila rozoznávať násilie, postavenie žien v spoločnosti či rodové stereotypy. V súčasnosti pôsobí v bezdomoveckom divadle v Bratislave a tvrdí, že písanie nie je profesia, ale dar, ktorého sa bude držať do konca života.


Vo vašom poslednom diele Krasojazdkyňa sa čitateľ môže vrátiť zo súčasnosti do čias normalizácie. Čím sa najviac líši od predošlých poviedok?  

Krasojazdkyňa sa líši príbehom, štýlom, ktorým som ju písala, poetikou. Kým v predošlých knihách som často riešila mužsko-ženské vzťahy, v Krasojazdkyni absentujú. A najnegatívnejšia postava je žena. Normalizácia bola obdobím, v ktorom som dospievala, takže zákonite sa k nej vraciam.

Na samotnej krasojazdkyni je najzaujímavejšie to, že vyrastá vo svete bez mužov. Píšete v nej o vzťahu matiek a dcér, inšpirovali ste sa aj vlastnými skúsenosťami? 

Muži tam síce sú, ale pre svet žien nie sú podstatní, nedevalvujú ho aj napriek tomu, že často konajú nesprávne. V našej rodine bola a je silná ženská línia. Ženy z nášho kmeňa boli úplne odlišné, divoké aj bláznivé, a žiaden muž ich nikdy neskrotil. Naučili ma, čo znamená ženská solidarita. Vždy sme si navzájom pomáhali, aj keď sme sa občas pohádali. Muži v našej rodine buď permanentne zlyhávali, alebo príliš skoro umierali.

Dielo ilustrovala Lucia Dovičáková. Ako vznikla a prebiehala vaša spolupráca?

Veľmi prirodzene. Luciu Dovičákovú som ako maliarku vnímala už dlhšiu dobu. Je výrazná, provokuje, je nekonvečná a jej svojský štýl ma vždy dráždil. Mala som pocit, že sme si v niečom podobné. Oslovila som ju a ona mi poslala kresbu, ktorú namaľovala dávno predtým. Nemohla vybrať nič lepšie. Jej krasojazdkyňa, žena v sukni, čo jej zakrýva vrchnú časť tela, bez nohavičiek sediaca na koni, ma úplne dostala.

Krasojazdkyňu ilustrovala Lucia Dovičáková, s ktorou sa zhovárame TU.

Krasojazdkyňu ilustrovala Lucia Dovičáková, s ktorou sa zhovárame TU.

Na trhu pribúda stále viac slovenských spisovateliek. Ako by ste zhodnotili súčasnú tvorbu našich ženských autoriek? 

Nenarodila som sa preto, aby som to hodnotila, ak dovolíte, prenechám to literárnym vedkyniam a kritičkám. Podľa mňa je dôležité, že ženy píšu. Kedysi to bola výsada mužov, dnes máme možnosť opísať svet našimi očami, skúsenosťami, naším jazykom. Samozrejme, nie všetky autorky majú kritické myslenie a často v textoch romantizujú patriarchát, ktorý im vládne. Chápem, že nie každá spisovateľka dokáže zachytiť podstatu vecí, vzťahov, no každá by mala nájsť odvahu neklamať samú seba a písať otvorene aj o veciach, o ktorých sa u nás všeobecne mlčí. Mám na mysli násilie páchané na ženách, znásilnenia, nerovné príležitosti, feminizácia chudoby, rodové stereotypy atď.

Zoberme si populárnu trilógiu Päťdesiat odtieňov sivej. Prečo ju podľa vás ženy tak hltajú?

Ja som túto trilógiu nečítala, tak neviem posúdiť, aká je a ani prečo ju ženy tak hltajú. A ani nie som presvedčená o tom, že všetky ženy ju čítajú. Moje priateľky hltajú úplne odlišnú literatúru.

Ďakujem za rozhovor.

Ingrid Kubaliaková

Uršula Kovalyk očami syna Davida Tkáčika.

Uršula Kovalyk očami syna Davida Tkáčika.

Vaše ohlasy a názory na články v Zajtrajších novinách či na samotné noviny, alebo spoločenské témy môžete posielať na info@zajtrajsienoviny.sk.
Z uverejnených listov čitateľov vyberieme jeden, ktorý získa konzumné v košickej raňajkárni Rozprávka v hodnote 10 eur.

Tags: , , , , , ,

Prečítajte si aj:









pošli na vybrali.sme.sk

Komentáre ku článku: Uršula Kovalyk: „Dôležité je to, že ženy píšu.“

Zatiaľ neboli pridané žiadne komentáre.





Time limit is exhausted. Please reload the CAPTCHA.

KRUK Košice T-Systems