Štyri vernisáže, desiatky kontrastov

| Pozvánky, Reportáž | 6. 3. 2014

Na jednej strane steny viseli úplne svetlé alebo priveľmi tmavé fotografie prevažne z prírody, na druhej zasa veselé mestské snímky, v miestnosti vedľa sa premietali krátke projekcie a v ďalšom pavilóne žiarili pod UV svetlom sochy a kresby. To všetko malo premiéru v jeden večer, len niekoľko hodín po sebe. Košické Kasárne/Kultupark žili 26. februára vernisážami.

Práce fotografiek Maije Laurinen (Fínsko) a Illah van Oijen (Holandsko) boli presne také, ako ich autorky. Zatiaľ čo stále usmiata a na výstave večne pobehujúca Illah fotografuje farebné ulice, mestá a ľudí, tichá Maija hľadá čaro v kontrastoch a nepokoji. „Najsilnejším príkladom mojej tvorby je krátke video záclony, ktorá sa stráca a opäť objavuje, veje alebo visí nehybne. Je v tom neistota. A taký je aj život,“ vysvetľuje Fínka. Len máloktorá z jej prác má názov a vďaka tomu ostávajú tajomné. „Ak by mali mená, bolo by to príliš jednoznačné. Takto je to záhada, subjektívne a intuitívne hľadanie,“ dopĺňa. Kým Maija názvy nepotrebuje, Illah ich stále hľadá. „Veľmi často fotím a neviem čo. Pritom sú na snímkach najzaujímavejšie práve príbehy, historky a ľudský rozmer. Preto som rozbehla nový projekt Vieš, čo vidíš, kde zbieram príbehy o miestach a veciach, ktoré som odfotografovala. Vďaka nemu sa môže každý z vás stať spoluautorom projektu.“ Zbierka fotografií spolu s priestorom pre odkaz trónila na čiernej kocke v strede galérie.

Na čiernej kocke prebiehal projekt Vieš, čo vidíš, cez ktorý hľadá Illah van Oijen príbehy k svojim fotografiám.

Na čiernej kocke prebiehal projekt Vieš, čo vidíš, cez ktorý hľadá Illah van Oijen príbehy k svojim fotografiám.

Fotografie Maije Laurinen sú zachytené analógovým fotoaparátom s použitím rozličných svetlých či tmavých filtrov, alebo plexiskla.

Fotografie Maije Laurinen sú zachytené analógovým fotoaparátom s použitím rozličných svetlých či tmavých filtrov, alebo plexiskla.

Miestnosť vedľa galerijných priestorov a pavilón November boli na rozdiel od snímok ponorené do temnoty. Práve nedostatok svetla pomohol dielam, ktoré tu boli prezentované, patrične vyniknúť. Zatiaľ čo krátke emotívne projekcie Miry Gáberovej premietané na steny ponúkli tichý priestor na premýšľanie, Ultraviolet Movement Vlasty Žákovej bol hlasný a prekvapivý. Vďaka neviditeľnému UV svetlu žiarili do tmy len fialové a modré tváre kreslených žien, sochy ľudí z mäkkej plastiky a zuby návštevníkov. Vrcholom vernisáže bola krátka performancia stvorenia s troma hlavami, ôsmymi rukami a žiadnymi nohami. Tie sa stratili v pre tmu nepostrehnuteľných čiernych pančuškách. „Je to diskotekový dav zmutovaný do jednej bytosti, ktorá je zacyklená v nekonečnej slučke, tak, ako my, ktorí stále chodíme na párty a nevieme prestať,“ hovorí so smiechom autorka. Kým ja som z pavilónu odchádzala s prísľubom, že na diskotéku už nikdy nepôjdem, niektorí mali iný názor. „Tieto akcie mi chýbajú, hneď by som si zatancovala,“ prezradila mi študentka Zuzka. Výstavu Vlasty Žákovej môžete vidieť do 12. marca, od utorka do soboty, od 15:00 do 18:00 hod. Spoločná výstava ostatných troch autoriek potrvá do 6. apríla, od stredy do nedele, od 11:00 do 18:00 hod.

Veronika Samková
Foto: autorka

Projekcie Miry Gáberovej ponúkli priestor na tiché premýšľanie.

Projekcie Miry Gáberovej ponúkli priestor na tiché premýšľanie.

Vševidiaca Vlasty Žákovej.

Vševidiaca Vlasty Žákovej.

Tancujúci dav zmutovaný do jednej bytosti.

Tancujúci dav zmutovaný do jednej bytosti.


Tags: , , , , , , , , , , , ,

Prečítajte si aj:









pošli na vybrali.sme.sk

Komentáre ku článku: Štyri vernisáže, desiatky kontrastov

Zatiaľ neboli pridané žiadne komentáre.





Time limit is exhausted. Please reload the CAPTCHA.

KRUK Košice T-Systems