O veternom meste

| Film, Rozhovory | 8. 3. 2014

Nakrútila autorský film o Košiciach, hoci zo Slovenska emigrovala ako trojročná. Cez optiku príbehov skutočných ľudí pripomína trpké zmeny našej histórie. Nemku Kristinu Forbat si pamätáte ako mestskú kronikárku, brázdiacu ulice na starom bicykli, mapujúcu mnohé kultúrne podujatia roka 2013. Vrátila sa do svojho rodného mesta, aby nám pripomenula, čo formovalo podobu Košíc i nás samotných.


V úlohe mestskej kronikárky Košíc si od apríla do konca augusta 2013 písala blogy. Ako vnikla myšlienka natočiť film Návrat do veterného mesta?

Počas návštev Košíc v roku 2012 som sa s mojou starou mamou prvýkrát rozprávala o holokauste, čo prežila. Cez babičku som sa začala zaujímať o dejiny mesta. Hovorila mi, že jej rodina žila v jednom meste počas piatich režimov. S touto myšlienkou som sa zaoberala mesiace a začala som si zbierať materiál. Potom prišla možnosť získať štipendium cez Nemecké kultúrne fórum východná Európa. V projekte som uviedla, že záverečným výstupom mojej stáže by mohol byť dokumentárny film.

Priznám sa, že od autora 20+ som očakávala film o súčasnosti, prepletený udalosťami spojenými s titulom Európskeho hlavného mesta kultúry. Prečo ťa zaujala práve historická linka Košíc?

Mojím cieľom bolo zachytiť autentické výpovede ľudí žijúcich v daných režimoch Košíc. Mladí ľudia, ktorí sa narodili po roku 2000 už pomaly nebudú mať možnosť rozprávať sa osobne s ľuďmi, ktorí zažili vo filme spomínané dejinné udalosti. Čas beží veľmi rýchlo a my musíme zachytiť spomienky a premeny, kým sú živé v ľuďoch.

Premeny sú vždy pre niekoho nepopulárne. Horthyho režim, deportácie Židov, Benešove dekréty, sovietski okupanti – neľahké témy snímky. Absentuje mi však rómska otázka. Hoci nie je priamo dejinná, od Košíc je neoddeliteľná.

Rómskou otázkou som sa zaoberala veľmi veľa. Avšak, osobu rómskej komunity, ktorú som veľmi chcela mať medzi mojimi respondentmi, pretože sa vedela historicky vyjadriť k zmenám režimov, som nevedela nadchnúť pre projekt. Totiž medzi mnou a respondentmi vo filme najprv vnikol osobný vzťah a až potom sa mi poskladali ich príbehy do filmu.

Film je silne autorský, subjektívny, s osobným prístupom. Na druhej strane, čo sa týka témy, až dokumentárne objektívny, pretože hovorí o histórii Košíc. Aká je tvoja cieľová skupina?

Pobyt v Košiciach mal veľký vplyv na zameranie filmu. Všetky moje zážitky ho ovplyvnili. Snímka je určená ľudom, ktorých zaujímajú témy v nej – Košice, história, židovstvo, súčasná umelecká scéna. Cieľová skupina je veľká. Aj mladých ľudí, ktorí možno nemajú veľa informácií o histórii mesta, azda zaujme forma – môj subjektívny pohľad. Samozrejme, starších divákov sa príbehy týkajú osobne. Hoci sú témy ťažké, myslím si, že je to film viac optimistický a hľadí sa do budúcnosti.

 Zábery Košíc z filmu Návrat do veterného mesta.

Záber Košíc z filmu Návrat do veterného mesta.

Miera dramatickosti je subjektívna. Na mňa pôsobil tvoj dokument miestami veľmi emotívne, dojemne, hoci záver aj isté časti sú pozitívne. Nerozmýšľala si, že požiješ viac humoru či irónie a nadsádzky?

Chcela som byť najmä dokumentárna. Nechala som sa viesť výpoveďami respondentov v rozhovoroch a dopredu som nevedela, kam tá cesta povedie. Autentická výpoveď ľudí mala veľký vplyv na smerovanie filmu.

Vrátim sa k úplnému začiatku. Prostredníctvom svojej babičky hovoríš, že Košičania boli súčasťou piatich režimov bez toho, aby sa pohli z miesta. Myslíš to fyzicky. Ale pohli sa Košičania vo svojich myšlienkach a postojoch?

Pocítila som, že v Košičanoch je istá skepsa. Keď človek prežije také množstvo premien, nevie sa už na nikoho spoľahnúť. Pozoruje, čo sa naokolo deje, berie to s väčším humorom alebo odstupom, pretože nikdy nevie, čo z toho vypukne.

Záver filmu vyznieva veselo a nádejne. Súčasná generácia kultúrne aktívnych ľudí hovorí o sviežej atmosfére a veľkých premenách mesta. (Viktor Feher/Pyecka Gallery, Street Art Communication, Jana Wernerová/divadlo Na peróne, Tomáš Džadoň/Pamätník ľudovej architektúry, Lukáš Berberich/Tabačka Kulturfabrik). Vieme však, že prežiť v tejto oblasti je náročné. Ako vidíš súčasnosť a budúcnosť kultúrnych Košíc ty?

Moje pocity sú dosť ambivalentné. Z rozhovorov s umelcami som sa dozvedela o ich finančnej situácii, životnej úrovni a perspektíve. Vôbec to nemajú ľahké. Sú síce nadšení zo svojej práce. Veľa umelcov je ochotných pracovať aj bez honoráru. No uvidíme, ako sa ekonomická situácia v meste bude vyvíjať ďalej. Možno sa z Košíc stane veľké IT centrum na Slovensku. Chýba tu však ďalšia infraštruktúra, lacné letenky, priechodné diaľnice, a tým pádom mesto stále ostáva na periférii, aspoň z pohľadu západnej Európy.

Ďakujem za rozhovor.

Predpremiéra filmu Návrat do veterného mesta sa uskutoční 14. marca o 18:00 hod. v Máraiovom štúdiu Divadla Thália v Košiciach. Počet miest je výrazne obmedzený.

Lucia Zacharová

Záber Košíc z filmu Návrat do veterného mesta.

Záber Košíc z filmu Návrat do veterného mesta.

Vaše ohlasy a názory na články v Zajtrajších novinách či na samotné noviny, alebo spoločenské témy môžete posielať na info@zajtrajsienoviny.sk.
Z uverejnených listov čitateľov vyberieme jeden, ktorý získa konzumné v košickej raňajkárni Rozprávka v hodnote 10 eur.

Tags: , , , , , , ,

Prečítajte si aj:









pošli na vybrali.sme.sk

Komentáre ku článku: O veternom meste
  1. […] O veternom meste, ZN 2/2014 […]

    Komentoval Vaše postrehy | Zajtrajšie noviny dňa 05.04.2014 o 15:10:47







Time limit is exhausted. Please reload the CAPTCHA.

KRUK Košice T-Systems