Sebavedomie je ako soľ

| Hudobný profil, Rozhovory | 15. 2. 2014

Tomáša Buranovského môžete poznať z talentových televíznych súťaží, z košického pódia na Hlavnej, kde vystupoval so Silvayovcami, či ako textára a skromného speváka, ktorý hľadá kompromis medzi akustickou a elektronickou hudbou. A možno ho poznáte ako študenta či toho vysmiateho kamaráta od vedľa. Hudobníci a umelci žijú po našom boku, nakupujú v rovnakých obchodoch, chodia MHD-čkou, akurát toho času majú niekedy menej. Tomáša čakajú štátnice, no na hudbu si nájde vždy čas.


Začínal si folklórom, potom si všetok čas venoval futbalu, až si napokon vymenil kopačky za gitaru a akordeón. Si lepší hudobník ako športovec?

Priznávam, že niekedy zo mňa vyjde tón, pri ktorom som stopercentne presvedčený, že som lepší športovec ako hudobník (smiech). Ale myslím si, že som si vybral správne.

V dnešnom šoubiznise musí byť vraj človek sebavedomý a dravý. Naopak, ty pôsobíš veľmi skromne.

Držím sa hesla, že sebavedomie by malo mať svoju opodstatnenosť. Ak niekto neznámy príde do súťaže a pôsobí sebavedomo, ide podľa mňa skôr o aroganciu. Sebavedomie je ako soľ. Bez tejto ingrediencie jedlo nemá chuť, ale keď to s ňou preženiete, tak sa nedá jesť. Väčšina umelcov, ktorí v živote dosiahli niečo veľké, je skromná. Veľmi mi imponuje ich správanie, možno aj  preto, že k tomu mám po osobnostnej stránke blízko.

Skromne a romanticky. Na to som prišla po vypočutí albumu Čas, ktorý je prevažne akustický. Prečo?

Úprimne? V poslednom čase si túto otázku kladiem aj ja (smiech). Odmalička sa mi páčila akustická, naživo hraná hudba. K elektronike a disko hudbe som nikdy nemal príliš blízko. Povýšiť počítač a stroj nad genialitu ľudského umenia hry na nástroj alebo spevu mi príde veľmi nefér. V súčasnosti však pracujem na nejakom kompromise, v ktorom by som zakomponoval aj kúsok elektroniky, ale veľmi veľmi citlivo, aby sa zachovala autenticita a akustická podoba môjho podpisu.

1492771_769343813079086_266899637_n copyTvoj podpis… je to taký akustický popík?

Dá sa to tak povedať. Avšak mne sa odmalička páčilo viacero hudobných žánrov súčasne, osobne nemám rád, keď je umelec zaškatuľkovaný v tom či onom hudobnom výraze, respektíve mňa osobne to zväzuje. Preto sú na albume aj rockovejšie veci, baladické či dokonca jedna džezová.

Väčšina skladieb je autorských, vylievaš si na papier srdce, čistíš hlavu, či si len nenašiel vhodného textára?

Každý človek, ak je v poriadku, dozrieva. To, čo vnímal niekedy ako podstatné, je zrazu malichernosť a naopak. To sa samozrejme odzrkadľuje aj na textoch, ktoré píšem. Je však pravda, že keď som písal prvé texty, neriešil som ich význam až do takej hĺbky, ako to robím možno teraz. Prioritne mi išlo o to, aby som našiel správne slová, rytmus a rýmy a aby text ako celok dával zmysel. Väčšinou však zisťujem, že ľudia sa sústredia na melódiu a hudobné predvedenie skladby. Text je až na 4. alebo 5. mieste, čo je niekedy škoda.

Hudobník a zároveň aj študent asi toho času nazvyš veľa nemá. No na čo ho rád premrháš?

To posledné slovo je veľmi trefné. Niekedy ten voľný čas naozaj len tak premrhám, ale aj to je pre mňa istá forma relaxu a každý človek raz za čas potrebuje vypnúť. No určite si okrem leňošenia rád zahrám aj tenis, vypočujem nejakú kvalitnú hudbu alebo posedím s priateľmi. Ja stále vravím, že voľného času má človek toľko, koľko si urobí. Je veľa známych ľudí, ktorí sa sťažujú, že nemajú čas na seba a rodinu, a pritom idú z každej akcie na afterparty, z ktorej odchádzajú ako poslední. Ani sa im nečudujem, že nemajú čas (smiech).

Ty si inak životný optimista, je taký aj tvoj pohľad na slovenskú hudobnú scénu a rádiá?

Tento pohľad vnímam ako kompliment, čiže ďakujem. Snažím sa život brať ako príde a z každého jeho zákutia vyťažiť to dobré. Znie to ako jednoduché klišé, ale niekedy je to naozaj veľmi náročné. Situácia okolo hudby, nielen na Slovensku, ale aj vo svete, je podľa mňa veľmi kostrbatá. No neriešil by som hudbu ako samostatný aspekt. Je to dôsledok dnešného spôsobu života a hodnôt, ktoré spoločnosť vyznáva. Životný štýl mladých ľudí je o alkohole, sexe, neviazanej zábave a tomu zodpovedá aj kvalita hudby vychádzajúca z mainstreamových rádií. Mám pocit, že niekoľko desiatok rokov dozadu bola komerčná hudba na oveľa vyššej úrovni a mala aj obrovskú umeleckú hodnotu. Kto z nás môže povedať, že Queen, Abba alebo The Police sú komerčné odvary bez štipky kreativity a hodnoty? Dnes mi takýto druh kapiel a hudby v slovenských rádiách chýba. Vidím to však na dlhodobý proces. My umelci máme len dve možnosti. Buď budeme hrať to, čo sa nám páči, napĺňa nás a vieme sa zato postaviť, alebo sa prispôsobíme trhu a zapredáme svoj hudobný vkus za zisk a verejný úspech. Ja osobne by som v tomto rád našiel kompromis.

Bola takým kompromisom aj účasť v dvoch televíznych speváckych šou?

Som rád, že môžem aj verejne ozrejmiť podnety pre prihlásenie sa do týchto talentových súťaží. Moja prvá účasť vyplývala z mladíckej túžby skúsiť niečo nové, zmerať si sily s ostatnými spevákmi v krajine, zistiť na čo mám. Druhá účasť bola dôsledkom môjho takmer hotového albumu. Zlomil ma hlavne fakt, že šlo o česko-slovenskú súťaž a zaujímalo ma, ako moju hudbu a spev príjmu v susednom Česku. Obe rozhodnutia hodnotím s odstupom času pozitívne a ani teraz by som sa nerozhodol inak. V budúcnosti však už do súťaží tohto typu nechystám, predsa len by som sa nerád stal ich maskotom.

Na čo by si sa, ako hudobník, nikdy nedal presvedčiť?

Niekedy, keď sa pozerám na klipy, marketing a vystupovanie popových megahviezd, asi na nič z toho, čo robia oni.

Ďakujem za rozhovor.

Gabriela Kuchárová
Foto: Lenka Imrichová


Tags: , , , , , ,

Prečítajte si aj:









pošli na vybrali.sme.sk

Komentáre ku článku: Sebavedomie je ako soľ

Zatiaľ neboli pridané žiadne komentáre.





Time limit is exhausted. Please reload the CAPTCHA.

KRUK Košice T-Systems