Kultúrna kronika 2013 – To najlepšie z archívu Zajtrajších novín

| Novinky z redakcie | 14. 12. 2013

Rozdali sme 309 000 kusov Zajtrajších novín. No nie týmto chceme ohúriť. Váš bezplatný sprievodca kultúrou Košíc vytvoril za svoj druhý rok svojho pôsobenia dôveryhodnú kroniku. Kroniku toho, čo sa v meste s titulom EHMK stihlo za 12 mesiacov udiať. Nastavili sme zrkadlo kultúrnym operátorom, tretiemu sektoru i jednotlivým autorom. Spätne si listujeme v Zajtrajších novinách a opätovne si pripomíname, že východ Slovenska vstrebal plnohodnotnú dávku kultúry.

Téma č. 1: Veľká otváracia šou

Prvé číslo Zajtrajších novín v roku 2013 sme odštartovali nákladom 80 tisíc kusov. Pomohli sme tak spropagovať Otvárací ceremoniál Košíc ako Európskeho hlavného mesta kultúry.

Téma č. 2: NAJ z mesta kultúry

Súkromné potulky po Košiciach

Príbehy, ktoré by mal poznať každý Košičan. (Aby ich rozpovedal iným.)

Stretli sme sa v historickom centre Košíc na súkromnej potulke. Ukázal mi niekoľko zaujímavých a ľahko zapamätateľných miest. Aby ste i vy vedeli svojim deťom či turistom porozprávať príbeh nášho mesta. S Milanom Kolcunom sme sa prechádzali len po Hlavnej ulici. Na krátkom úseku od Morového stĺpu po dom slávneho Košičana. Vydajte sa po našich stopách so zámerom, čo by sme mali o Košiciach vedieť.

V Košiciach zapôsobili Jamiroquai počas Otváracieho ceremoniálu EHMK masovo a efektívne bez veľkých gest. 2. číslo. Foto: Ján Radzo.

V Košiciach zapôsobili Jamiroquai počas Otváracieho ceremoniálu EHMK masovo a efektívne bez veľkých gest. 2. číslo. Foto: Ján Radzo.

Téma č. 3: Malé veľké veci

Mo/nu/ment dôvery

Do hláv ľudí zasadila semienko, aby z kvetináča vyrástol kvet. Išlo len o maličkosť. O láskavosť. „Postaráte sa mi jeden deň o kvietok?“ Postarali sa. Päťdesiat dní putovalo semienko z hlavy do hlavy, z ruky do ruky, z domu do domu, až z neho vyrástol kvet. Dostal meno Hosta.

Téma č. 4: Exlibris

Dzivé knižky na východe

Návšteva e-mailu? Enter. Status na facebooku… Enter. Potvrdiť objednávku. Enter. Vstup do súčasného a budúceho umenia. ENTER. O jedinom umeleckom časopise na východnom Slovensku s ešte umeleckejším formátom sme sa rozprávali s jeho šéfredaktorom a vydavateľom Richardom Kittom.

Téma č. 5 – 6: Sfarbieva sa

110. výročie narodenia Júliusa Jakobyho

Jozef Pokorný, vášnivý obdivovateľ výtvarných diel a jeden zo zakladateľov Clubu milovníkov umenia Košíc, sa s tvorbou Júliusa Jakobyho prvýkrát stretol na výstave východoslovenských umelcov v roku 1981. Mal pri sebe katalóg a ako mu bolo zvykom, všetky diela si známkoval stupnicou od 1 po 5. Spomedzi všetkých obrazov, diela Jakobyho ohodnotil jednotkou s hviezdičkou. Odvtedy sa stal jeho obľúbeným maliarom, ktorého pravidelne s obdivom navštevoval. Rozozná originál od falzifikátu, a ako jeden z mála pozná aj príbehy a pozadie niektorých obrazov.

Čo sa pečie v Pyecke?

Na rozhovor prišli v značnej prevahe. Štyria dobrodruhovia a pes. Výtvarníčka Petra Housková, kinár Ľuboš Bišto, filmár Palko Matia a umelecký riaditeľ Viktor Feher, verejnosti známy ako tvár festivalu Street Art Communication. A Eddie, priateľský jack russell teriér, ktorý je veselou súčasťou Pyecka Gallery.

Takto vidia Veľkú noc deti z Materskej školy Melánie Nemcovej v Košiciach. Dvojčíslo 5. – 6.

Takto vidia Veľkú noc deti z Materskej školy Melánie Nemcovej v Košiciach. Dvojčíslo 5. – 6.

Téma č. 7 – 8: BIOkultúra

SOSNA plná zelených nápadov

Byť či nebyť… ekologickým? Otázka, ktorá sa nám mnohým núka pri sledovaní správ o znečistení zeme, nedostatku prírodných zdrojov či pri listovaní lifestylových časopisov, ktoré tvrdia, že byť ekologickým je IN. Zabudnime na to, aké sú trendy a aj na predražené potraviny, ktoré sa v supermarketoch tvária ako BIO. Skutočné princípy a filozofia environmentálneho a ekologického správania sa siahajú oveľa hlbšie. Do nášho konania, vedomia, našich hláv a sŕdc. Takto to funguje v občianskom združení SOSNA, ktoré pôsobí na Slovensku od roku 1992.

Téma č. 9: Poď von

Neusadená

Prvýkrát som ju uvidela v januári na Bagalovej čítačke počas Otváracieho ceremoniálu EHMK. Spolu s Janou Micenkovou prezentovala svoj text A Way of Life zo zbierky Poviedka 2012. Druhýkrát ma čosi ťahalo do malého kníhkupectva na Mlynskej, kde mladá autorka čítala zo svojho debutu Usadenina. Vtipná, ironická, sebakritická. Do tretice som si prvotinu Ivany Gibovej (1985) konečne prečítala aj ja.

Téma č. 10: Omaľovánka

Idem na POKE, a ty?

Letný festival – špecialita Slovenska. Pred desiatimi rokmi sa rojili hlavne na západe. V súčasnosti už ani východ nezíva festivalovou prázdnotou. Hoci sa mnohé podujatia na seba podobajú po stránke hudobnej produkcie i služieb, pred našimi zmyslami sa etabluje aj niečo špeciálne. Konečne máme väčší nekomerčný festival, ktorý má šancu stať sa kultovou záležitosťou. Stará tehelňa v Drienovskej Novej Vsi na trati medzi Košicami a Prešovom ožije 14. a 15. júna multižánrovým festivalom POKE.

Vysunutá Kaviareň Slávia počas osláv Dňa mesta Košice potešila rozmanité vekové skupiny obyvateľov. 3. číslo. Foto: Ján Radzo.

Vysunutá Kaviareň Slávia počas osláv Dňa mesta Košice potešila rozmanité vekové skupiny obyvateľov. 10. číslo. Foto: Ján Radzo.

Téma č. 11: Vlna

Mlynským náhonom opäť potečie voda – Košice sa zmenia na Benátky, Prahu či Paríž

V Mlynskom náhone v centre Košíc opäť tečie voda. Doprava je odklonená a vďaka vodnému kanálu sa pešia zóna Hlavnej ulice prepojila s mestským parkom pri stanici, čím vnikol obrovský oddychový priestor hodný európskych veľkomiest. Na Štefánikovej ulici, čiže na brehoch Mlynského náhonu, vyrástli útulné kaviarničky a obchody. Na vode oddychujú obyvatelia i návštevníci člnkovaním a bicyklovaním sa na vodných šľiapadlách. V parku sa nachádzajú pieskové plochy plné ležadiel, slnečníkov a opaľujúcich sa ľudí. Komu sa zachce kultúry, odskočí si na vernisáž do Kunsthalle alebo na koncert do Tabačky Kulturfabrik. Život v Košiciach sa zmenil na zážitkovejší a pohodovejší zároveň, atraktívnosť miesta vyhľadávajú vo veľkom turisti. Môže za to voda, ktorá sa vrátila do mesta. Tam, kde kedysi bola.

Malá hrnčiarka tvorí svoj hlinený príbeh počas Noci múzeí a galérií. 11. číslo. Foto: Martin Čuchta.

Malá hrnčiarka tvorí svoj hlinený príbeh počas Noci múzeí a galérií. 11. číslo. Foto: Martin Čuchta.

Téma č. 12: Hranica

Čo sa deje na Peróne?

Ich svetom nie sú len divadelné dosky. Vystupujú na uliciach, železničných staniciach, v starých budovách. Na miestach, s ktorými intenzívne pracujú a spoznávajú ich históriu. Umelci divadla Na peróne stvárňujú (pre nás často netradične) témy, ktoré sa ich týkajú. Hrajú, režírujú, odhaľujú, pretvárajú a zanechávajú stopy. V každom z nás. Z divadla robia intermediálne predstavenia, ktoré ich posúvajú aj na medzinárodné festivaly. O ich slobode, cieľoch a hrách sa rozrozprávala herečka a spoluzakladateľka Zuzana Psotková.

Téma č. 13: Zápisky

Moje Košice ako nechcený závet

Tomáš Štrauss (1931 – 2013), pre niekoho enfant terrible, pre niekoho guru, pre niekoho nestor našej výtvarnej umenovedy. Zomrel celkom nečakane vo veku 82 rokov ani nie týždeň pred tým, ako by ho vyznávači výtvarnej kultúry najradšej videli medzi sebou pri uvádzaní knižnej monografie Košická moderna. Tento unikátny vydavateľský počin len nedávno privítala kultúrna verejnosť v Štátnom divadle.

Inštalácia Hladina od Petra Kobana počas podujatia Návrat vody do mesta. 13. číslo. Foto: Ján Radzo.

Inštalácia Hladina od Petra Kobana počas podujatia Návrat vody do mesta. 13. číslo. Foto: Ján Radzo.

Na festivale POKE vystúpilo divadlo Na peróne s hrou Causa Bonasus. 13. číslo. Foto: Ján Staš.

Na festivale POKE vystúpilo divadlo Na peróne s hrou Causa Bonasus. 13. číslo. Foto: Ján Staš.

Téma č. 14: Naľahko

Žijeme na pobreží

Teplá krajina, kde je vždy jasno. Dobre sa v nej žije, bicykluje a pláva. Ľudia v nej sú vnímaví nielen k sebe navzájom, ale i k svojmu životnému okoliu. Košice ako súčasť Východného pobrežia. O bájnej krajine na periférii a zároveň o organizácii Východné pobrežie hovorí Mišo Hudák.

Téma č. 15. – 16: Chute leta

Počas leta sme behali z festivalu na festival, a tak sme čitateľom priniesli svieže reportáže na témy: Leto v parku, Jakoby, Warhol, židovská kultúra, Medzicentrum, Rewind, Ghymes, Voßbeck, Mesiac autorského čítania, Leto na terase, podujatia na Uličke remesiel.

Braňo Jobus a Karpatské chrbáty v recesistických kostýmoch počas Leta v parku. 15. číslo. Foto: Ján Radzo.

Braňo Jobus a Karpatské chrbáty v recesistických kostýmoch počas Leta v parku. 15. číslo. Foto: Ján Radzo.

Švédski Movits! svojím swingom ľahko roztancovali publikum v Kulturparku. 15. číslo. Foto: Veronika Zvadová.

Švédski Movits! svojím swingom ľahko roztancovali publikum v Kulturparku. 15. číslo. Foto: Veronika Zvadová.

Téma č. 17: Objavujeme

Muralizmus preslávi Košice

Tvoria intuitívne. Poznajú rozmery steny, jej okolie a atmosféru. Do Košíc prichádzajú s nápadom v hlave, ktorý sa zvykne zmeniť, lebo na mieste sa, opakujem, tvorí intuitívne. Často sú samotní umelci prekvapení z vlastného diela. Muralisti, ktorí maľujú počas festivalu Street Art Communication (SAC), neradi o svojej práci hovoria. Ich obrazy rozprávajú za nich. „Muralizmus je v súčasnosti vrchol streetartu,“ vysvetľuje Palko Matia z tímu SAC. Sadli sme spolu na bicykle a obišli si všetky steny, ktoré koncom augusta počas 6. ročníka festivalu vznikli.

Maľba The Healer (Liečiteľ) interpretuje silu ľudského ducha. Autormi sú Bezt a Pener z Poľska a nájdete ju na Spoločenskom pavilóne. 17. číslo. Foto: Palko Matia.

Maľba The Healer (Liečiteľ) interpretuje silu ľudského ducha. Autormi sú Bezt a Pener z Poľska a nájdete ju na Spoločenskom pavilóne. 17. číslo. Foto: Palko Matia.

Téma č. 18: Pod lupou

Podporme Bielu noc

White night je formát, ktorý vo svete znamená veľa. Zvučné mená a neopakovateľné inštalácie. Každý by chcel byť jeho súčasťou. My sme. Košice sa už po štvrtýkrát zmenia na miesto, kde ľudí spája nové umenie. „Je to noc určená pre ľudí, ktorí nezvyknú chodiť do múzeí a galérií. Umenie príde za nimi,“ opisuje Bielu noc jej autorka Zuzana Pacáková. Na rozhovor prišla plná očakávaní z blížiaceho sa ročníka.

Chladnička plná príbehov

Podľa čoho dokážete odhadnúť človeka? Pozeráte mu na topánky, nechty alebo sledujete melódiu jeho reči? Fotografka Anja Schäfer zobrazuje charakter ľudí veľmi svojským spôsobom. Nakúka do ich zásuviek, skríň a chladničiek. Fotografuje naoko obyčajné veci, ktoré o človeku dokážu povedať viac, než tisíce slov.

Téma č. 19: Na koštovku

Závislá na internete

Jej kresba obletela médiá. Košičanka Svetlana Fialová (1985) s ňou vyhrala britskú výtvarnú cenu Jerwood Drawing Prize 2013. Výtvarníčka sa inšpiruje najmä príbehmi z webu a reakcie na internetových fórach na svoje víťazstvo radí medzi bizarno-úsmevné momenty.

Svetlana Fialová na tvorbu potrebuje neschlpený kaligrafický štetec, napnutý papier, samostatný ateliér a internet. 19. číslo. Foto: Hana Knížová.

Svetlana Fialová na tvorbu potrebuje neschlpený kaligrafický štetec, napnutý papier, samostatný ateliér a internet. 19. číslo. Foto: Hana Knížová.

Občerstvenie pred filmovou VIP premiérou v kine Úsmev počas podujatia X Apartments. 19. číslo. Foto: Veronika Zvadová

Občerstvenie pred filmovou VIP premiérou v kine Úsmev počas podujatia X Apartments. 19. číslo. Foto: Veronika Zvadová

Téma č. 20: Voľnosť

Budúcnosť dizajnu

Členovia zoskupenia KEKS Design/creative lab milujú sladkosti. Aj to je jeden z dôvodov, prečo sa ich združenie volá ako chrumkavá pochúťka. Za skratkou KEKS sa ukrýva symbolická slovná hračka. „KE znamená Košice a KS kreatívna skupina alebo aj Košice – okolie. A ak KS otočíte, vznikne SK,“ hovorí produktový dizajnér Pavol Capik.

Sloboda neškodí

„Nič nie je rovnaké, čas sa stále posúva,“ tak sa začal rozhovor s profesorom Jurajom Bartuszom, významným intermedialistom slovenskej výtvarnej scény. Mladý človek ako ja, si pri ňom uvedomí, akí významní umelci chodia po Košiciach a čo všetko si odžili. Juraj Bartusz študoval v Prahe, potom žil v Košiciach, od r. 1990 učil 10 rokov v Bratislave, no a v Košiciach stál pri založení Fakulty umení. Ako 12-ročný utrpel počas druhej svetovej vojny zranenie, na vysokej škole sa musel ostrihať, pretože dlhé vlasy sa nepáčili ŠTBákom, a dnes je to umelec, ktorého nám závidia aj v zahraničí. Študentom vie dobre poradiť a možno je aj trošku šťastný.

Papierové origami na stene Katovho bytu v Košiciach, inštalácia francúzskej umelkyne Mademoiselle Maurice na podujatí Biela noc 2013. 20. číslo. Foto: Ján Radzo.

Papierové origami na stene Katovho bytu v Košiciach, inštalácia francúzskej umelkyne Mademoiselle Maurice na podujatí Biela noc 2013. 20. číslo. Foto: Ján Radzo.

Téma č. 21: Neprežívaj, zažívaj

V Kasárňach polievkou proti vojne

Rovno za nosom, k najfarebnejšiemu stánku či najväčšiemu hrncu? Vybrať si, ktorým smerom sa na Polievkovom festivale pustiť skôr, bolo takmer nemožné. Tradícia sa miešala s exotikou, menšiny s organizáciami, a hladný dav s najedeným. Takto vyzerá skutočná rozmanitosť.

Dalibor z Vyšného Klatova a jeho 30-dielny výtvor vyhral počas Šarkaniády cenu Top šarkan. 21. číslo. Foto: Gabriela Kuchárová

Dalibor z Vyšného Klatova a jeho 30-dielny výtvor vyhral počas Šarkaniády cenu Top šarkan. 21. číslo. Foto: Gabriela Kuchárová

Téma č. 22: Rozhovory

(Ne)užitočná filozofia

V mladosti veľa čítavala a zaoberala sa otázkou zodpovednosti. Dnes prednáša filozofiu na Fakulte umení. Košičanka Juliana Berberich-Sokolová strávila časť svojho života v zahraničí, no vždy sa chcela vrátiť späť. Vďaka tomu máme „doma“ ďalšieho mladého človeka, ktorý môže prispieť k lepším Košiciam.

Prekročiť Rubikon

Autizmus je ako rieka. Zväčša býva tichá, čistá, len si tak tečie a pomaly mení celé svoje okolie. Niekedy je však nepredvídateľná, strháva mosty, dožaduje sa nášho záujmu a neprestane, kým nedosiahne svoje. Prekročiť ju znamená posunúť svoje hranice, dokázať niečo, čo sa zdalo nemožné. A práve o to sa snažia pedagógovia, a najmä deti, v košickom Autistickom centre Rubikon. Viac v rozhovore s riaditeľkou centra Annou Uchnárovou.

Téma č. 23: Bez pozlátky

Žiadne vratké kompromisy, žiadne lacné brečky

Kniha Koniec sveta získala medzinárodnú cenu Bank Austria Literaris 2008 a podľa jej predlohy sa na tohtoročnú jeseň dostal do kín film Babie leto. Gangsterská dráma o zrade, pomste a stratenej láske. So spisovateľom a scenáristom, ktorý vystupuje pod viacerými pseudonymami, by sa dalo zhovárať na nemálo tém. O hviezdnych cykloch Rytier bez básne a hany, Dezorzovom lútkovom divadle pre dospelých či o kontroverznej kapele Liter Geňa. Košičan žijúci v Bratislave Agda Bavi Pain tentoraz hovorí o filmovej novinke.

Od amatérskeho divadla ku „košickej nobelovke“

Za svoju tvorbu nedávno získal najvyššie ocenenie Košického samosprávneho kraja. O dobrých rozhodnutiach by však profesor Karol Horák vedel polemizovať. Obľubuje citáty známych osobností a pri našom rozhovore zaznel Murphyho: „Akokoľvek sa rozhodneš, oľutuješ.“

Téma č. 24: (Ne)lúčenie

Práve čítate. :) Veríme, že si vychutnáte záverečné číslo Zajtrajších novín v roku 2013 od prvej do poslednej strany.

Stála čitateľka, žiačka Viktória si nenechá ujsť žiadne vydanie v printovej aj elektronickej podobe.

Stála čitateľka, žiačka Viktória si nenechá ujsť žiadne vydanie v printovej aj elektronickej podobe.

Nelúčime sa, čítame sa v januári 2014!

Redakcia


Tags: , , , , , , , , , , , , , , , , , , , , , , , , , , , , ,

Prečítajte si aj:









pošli na vybrali.sme.sk

Komentáre ku článku: Kultúrna kronika 2013 – To najlepšie z archívu Zajtrajších novín
  1. […] sa na našich redakčných výtvoroch aj sebakriticky zasmejeme. Tak, ako aj pri vyberaní tých najlepších článkov z archívu 2013, ktoré nájdete na dvojstrane 8 – 9. Listovanie všetkými číslami Zajtrajších novín v nás […]

    Komentoval (Ne)lúčenie | Zajtrajšie noviny dňa 14.12.2013 o 19:01:39







Time limit is exhausted. Please reload the CAPTCHA.

KRUK Košice T-Systems