Ako išiel gringo na vandrovku

| Kultúra, Rozhovory | 16. 11. 2013

Viktor Feher, strojvodca myšlienky pouličnej galérie Street Art Communication, amatérsky korepetítor a profesionálny bohém, vstúpil ako prvý človek z Európskeho hlavného mesta kultúry do Amerického hlavného mesta kultúry. Okrem Medelínskeho rumu si priniesol zaujímavé (nielen) notové zápisky. Jeho pocity a dojmy sú vylúhované v nasledujúcom rozhovore.


El Viktor, na pozvanie Francúzskej aliancie a kultúrneho centra Cayena si navštívil Barranquillu a na pôde Univerzity del Norte si odprezentoval projekt SAC v rámci podujatia Bienal de Arte En Espacio Publico (Bienále umenia vo verejnom priestore). Okrem toho si na miestnej fakulte výtvarných umení viedol muralistický workshop. Udalosť doposiaľ nevídaná, úspech preveliký. Prezraď, aké je Hlavné mesto kultúry Ameriky z pohľadu Európana?

V prvom rade vôbec netušíš, že to je nejaké hlavné mesto kultúry. Na rozdiel od Košíc 2013 sa tam nič konkrétne nepostavilo. Vizuálnu informáciu o tom, že si v dotovanom prostredí, nedostaneš. Prevažná časť mesta je špinavá, nie je tam poriadok v doprave. Nie sú tam centrá, námestia. Je tam enormne veľa túlavých psov a tony všade ležiacich bezdomovcov. Ty, ako zhýčkaný Európan, cítiš špinu, pot, extrémne intenzívne chute a vône. Baranquilla je údajne jedno z posledných autentických miest Kolumbie.

Býval som na rozmedzí bohatej a chudobnej štvrte. Dom po generálovi, v ktorom som bol ubytovaný, mal všetky vchody zamrežované. Na dverách v zadnej časti objektu bolo malé okienko, na ktoré sa vždy búchalo. Po zabúchaní sa otvoril malý otvor, strážnik pohľadom skontroloval príchodzích a až potom otvoril.

V podstate si stále konfrontovaný s prostredím. Buď si na strane bohatej, kde cítiš akúsi istotu, bezpečie, alebo na strane chudobnej, ktorá tvorí asi 80 percent plochy mesta, kde sa cítiš naozaj cudzo a nebezpečne. Na oboch stranách sa však vyžaduje záujem o druhého, komunikatívnosť, interakcia. Ľudia sú zvedaví, chcú sa s tebou rozprávať, zisťujú, pýtajú sa a absolútne nechápu, ako je možné, že nerozprávaš po španielsky, ale po „americky“. A aj keď nerozumieš, musíš komunikovať. Opak sa považuje za prejav neúcty.

A aké je z pohľadu kultúrneho inšpicienta?

Štát je voči kultúre impotentnou inštitúciou. O vzdelanosť sa starajú súkromné organizácie či zahraničné „misie“, ako napríklad Francúzska aliancia. Slovo kultúra má však v Kolumbii ešte stále panenský význam. Zažil som ju na typickej akcii v La Troche – úžasnom sociálnom podniku. Vonku na terase sedeli starí Kolumbijčania, ktorých obkolesovala rozmanitá tancujúca generácia mladých. Celú noc, akademici, študenti, grafiťáci, feťáci, chudobní, nechudobní, tancovali do rytmu jednej hudby, do rytmu tých istých tradičných latino prvkov živej kapely. Na každom kroku cítiť zrejmý vzťah k tradícii, koreňom, to je asi hlavný rozdiel od tej našej „kultúry“. Taxikári, predavačky, kokaínoví díleri, skrátka všetci sú hrdí na svojich predkov a dávajú to patrične najavo. Za čas strávený v Baranquille sa mi nestalo, že by ma taxikár nevítal spevom.

Viktor Feher pred kolumbijskou Fakultou umení.

Viktor Feher pred kolumbijskou fakultou umení.

Pamätná skúsenosť?

Počas workshopu, ktorý sme s Pierrickom Ségeriem viedli v extrémne chudobnej štvrti, to prišlo. Týždeň sme s miestnymi študentmi maľovali múr väznice. To prostredie je koniec sveta, strašná bieda, tam skrátka ty – gringo (pojem označujúci bieleho muža či cudzinca, pozn. Autora) – nechceš byť. Tam som sa so samotou v jej doslovnej definícii konfrontoval zoči-voči. V podstate v tom pekle som videl prvýkrát na vlastné oči skupinu ozbrojených živáňov. Istota? Žiadna.

Prečo sa maľovala práve tá stena?

Predpokladám, že kvôli médiám.

Čo sa ti podarilo cez hranice preniesť?

Čerstvý bobkový list, tropické oregano, ktoré má listy ako žihľava a je hrubé ako mäso. Muškátový oriešok, ktorý vonia na kilometer. Banánové čipsy. Banány sú niečo ako „kolumbijské zemiaky“. Kvalitný rum a dva klobúky. A z La Cuevy, miestneho bistra slávnych umelcov, spisovateľov a intelektuálov, kde sa opíjali Alejandro Obregón s G. G. Marquézom, som ukradol obedové menu.

Ďakujem za rozhovor.

doktor Joachim

Foto: archív Viktora Fehera

Priebeh maľovania múru väznice.

Priebeh maľovania múru väznice.

Hotová stena.

Hotová stena.


Tags: , , , , , ,

Prečítajte si aj:









pošli na vybrali.sme.sk

Komentáre ku článku: Ako išiel gringo na vandrovku

Zatiaľ neboli pridané žiadne komentáre.





Time limit is exhausted. Please reload the CAPTCHA.

KRUK Košice T-Systems