Žijeme na pobreží

| Rozhovory, Tretí sektor | 16. 7. 2013

Teplá krajina, kde je vždy jasno. Dobre sa v nej žije, bicykluje a pláva. Ľudia v nej sú vnímaví nielen k sebe navzájom, ale i k svojmu životnému okoliu. Košice ako súčasť Východného pobrežia. O bájnej krajine na periférii a zároveň o organizácii Východné pobrežie hovorí Mišo Hudák.

S akým cieľom ste zakladali Východné pobrežie? 

Východné pobrežie ako myšlienku, aj ako organizáciu, sme sformovali pred takmer piatimi rokmi spolu s Mišom Hladkým a ďalšími kamarátmi. Vtedy, tak ako aj dnes, boli naše ciele rovnaké – hľadať, obnovovať, vytvárať, udržiavať, vylepšovať a dbať na mestský charakter miest a sídiel.

Ako vnímate pojem Východné pobrežie, ide len o zaujímavý názov alebo za ním stojí aj uchopiteľná idea?

Východné pobrežie je v prvom rade sen. O krajine, v ktorej sa bude dať žiť bez toho, aby jej obyvatelia museli denne ohýbať absurdnú realitu, len aby sa cítili trocha nažive. O krajine, kde ťa nezrazí auto na priechode pre chodcov, kde na teba nekričí poštárka, kde ťa neprebehne kdekto v rade v obchode. O krajine, kde je vždy 32°C, jasno a stredne veľké vlny. A Východné pobrežie je aj názov organizácie, ktorá sa tento sen snaží naplniť.

Minister demagógie na Východnom pobreží.

Minister demagógie na Východnom pobreží.

Čo sa vám podarilo doteraz uskutočniť?

Za takmer päť rokov sa nám ako miniatúrnej organizácii podarilo pripraviť takmer dve stovky podujatí a projektov, na ktorých spolupracovalo takmer deväťsto ľudí. Výsledky si mohlo pozrieť, vypočuť, prečítať, zažiť takmer sedemnásťtisícové publikum. Či už sú to prezentácie, prednášky, workshopy, festivaly, koncerty, párty, platne, knižky, filmy, weby, verejné intervencie, mestské hry alebo len bicyklovanie. Každá vec z tohto neúplného zoznamu sa snaží držať cieľov o mestskom duchu. S projektami Tu sa nenachádzate a Víťazný oblúk sme sa minulý rok zúčastnili Bienále architektúry v Benátkach. Naša knižka, ktorá je manuálom ku hlavnému mestu Východného pobrežia a volá sa KSC, sa vypredala za veľmi krátky čas a doteraz je po nej obrovský dopyt.

Plánujete dotlač knihy KSC, ktorá skutočne zaznamenala veľký úspech?

Nepoviem.

Obľúbeným podujatím je aj Pecha Kucha. Organizujete tento formát od samého začiatku v Košiciach vy?

Pecha Kucha Night Košice nám bola zverená z tokijskej centrály ešte v roku 2009. Všetkých 26 pokračovaní sme usporiadali a realizovali my. Do konca roka chystáme minimálne ďalšie tri pokračovania, najbližšie z nich už 20. júla na festivale Medzicentrum. (O festivale Medzicentrum sa dočítate na strane 8 – pozn. redakcie.)

Sami vyberáte tému jednotlivých Pecha Kucha stretnutí?

Obsah je plne v našich rukách. Naším hlavným cieľom je ukázať miestnemu publiku, že aj kultúrne podvyživený región, z ktorého pochádzame, dokáže generovať špičkových ľudí na národnej aj európskej úrovni. Samozrejme, každý večer pozývame aj ľudí z iných častí Slovenska a zahraničia, aby sme sa mohli konfrontovať.

Ako často podujatie organizujete a ako na formát reagujú návštevníci?

Pecha Kuchu prinášame päť až sedemkrát do roka. Myslím, že návštevníci vo formáte večera stále vidia sviežosť, nielen kvôli jeho prísnym pravidlám 20 obrázkov a 20 sekúnd, ale aj kvôli novým a čerstvým ľuďom a myšlienkam, ktoré so sebou prinášajú.

Využívate nejako možnosti, ktoré prinieslo EHMK alebo si idete vlastnou nezávislou cestou?

Osobne vnímam EHMK ako veľký prínos pre mesto, pre jeho živú kultúru, mestské kvality a najmä budúcnosť, teda atribúty, ktoré sú základnými aj pre Východné pobrežie. Mnoho našich aktivít sme robili v spolupráci s EHMK alebo jeho podprojektami ako SPOTs, K.A.I.R. či Creative Industry Toolkit. Využívame možnosti vzdelávania, financovania či priestorov, ktoré EHMK ponúka, ale zapájame sa aj do mnohých ďalších, častokrát medzinárodných aktivít.

Zlepšujú sa podľa teba Košice ako priestor pre kultúru?

Kultúra aj mesto sú živé organizmy, ktorými základnými stavebnými prostriedkami sú ľudia. Tým, že miestni ľudia sú v rôznom kontakte s aktuálnym svetom a jeho vývojom, aj do Košíc sa postupne a nebadane darí pašovať omrvinky progresívnejšieho a liberálnejšieho videnia sveta. Každým rokom sú tieto organizmy živšie a zdravšie a silnejšie. Snáď len nový totalitno-nábožensko-ideologický režim by to mohol zvrátiť.

Čo môže urobiť každý Košičan pre to, aby sa naše mesto stalo vysnívaným Východným pobrežím?

Je to milión drobných príbehov. Stačí vnímať svoj domov ako územie nekončiace vchodovými dvermi vlastného bytu. Stačí nesnažiť sa vytĺcť z každého aspektu reality drobnú výhodu na úkor iných ľudí. Stačí neodmietnuť novú, nepoznanú myšlienku, človeka, kultúru len preto, lebo sa bojím alebo nerozumiem. Stačí byť zodpovedný sám za seba. Možno sa stačí viac bicyklovať, kúpať, smiať či čítať. Východné pobrežie nie je synonymom pre Košice, je otvorené pre každého otvoreného človeka.

Ďakujem za rozhovor.

Lucia Zacharová

Foto: archív Východného pobrežia

Minister paniky na Východnom pobreží.

Minister paniky na Východnom pobreží.


Tags: ,

Prečítajte si aj:









pošli na vybrali.sme.sk

Komentáre ku článku: Žijeme na pobreží
  1. […] Žijeme na pobreží […]

    Komentoval Kultúrna kronika 2013 – To najlepšie z archívu Zajtrajších novín | Zajtrajšie noviny dňa 14.12.2013 o 19:54:02







Time limit is exhausted. Please reload the CAPTCHA.

KRUK Košice T-Systems