Moje Košice ako nechcený závet

| Predstavujeme | 1. 7. 2013

Tomáš Štrauss (1931 – 2013), pre niekoho enfant terrible, pre niekoho guru, pre niekoho nestor našej výtvarnej umenovedy. Zomrel celkom nečakane vo veku 82 rokov ani nie týždeň pred tým, ako by ho vyznávači výtvarnej kultúry najradšej videli medzi sebou pri uvádzaní knižnej monografie Košická moderna. Tento unikátny vydavateľský počin len nedávno privítala kultúrna verejnosť v Štátnom divadle.

Najprv zneuznaný, potom uznaný

Štrauss ako „nechcené dieťa“ našej umenovedy odišiel v čase vrcholiacej (ab)normalizácie pred vyše tromi desaťročiami na pozvanie do Nemecka. Späť na Slovensko sa už nevrátil. Až po vyše dvadsiatich rokoch. Počas emigrácie získal na rôznych postoch renomé uznávaného teoretika výtvarného umenia. Vytváral priestor na minimálne stredoeurópsku, ale aj západoeurópsku akceptáciu košickej moderny a jej predstaviteľov – Króna, Jasuscha, Maca, Schillera, Foltýna, Bortnyika, Jakobyho a ďalších. Maliarov, čo formovali umeleckú atmosféru Košíc počas 20. rokov uplynulého storočia.

Prečo moje Košice?

Košice sa stali pre Štraussa nevdojak srdcovou záležitosťou. Vrúcny a intímny vzťah si k nim vytvoril ešte v čase detstva, keď tu vyrastal. V Košiciach zanechal aj kus zo svojho zaujímavého kunsthistorického života. Dôverne poznal celú košickú výtvarnú scénu. S tunajšími maliarmi sa stýkal od polovice 50. rokov. O tom a o inom hovorí jeho komorne ladená knižka Moje Košice.

Kontakty, žriedla

Bol v kontakte aj so zásadnými pokračovateľmi avantgardného odkazu košickej moderny. Jasusch, Collinásy, Jakoby stali sa pre Štraussa nenahraditeľným prameňom poznania. Ako kunsthistorika ho zaujímali živé reálie, skutočnosti, ktoré získaval z priameho rozprávania týchto maliarov. Čerpal z autentických svedectiev, bezprostredných úvah, rozhovorov, diskusií, debát, no aj celkom osobných, privátnych, umeleckých problémov týchto maliarov. Rozprávanie o tvorivých impulzoch, o tom, nakoľko sa ako maliari vzájomne rešpektovali, umelecky inšpirovali. Ale tiež, aké dopady mala na tvorbu košickej avantgardy prvá, neskôr druhá svetová vojna, ako boli umelecky vnímaní mimo Košíc či v nadregionálnych súvislostiach. To všetko prispievalo k dotváraniu objektívneho a komplexného Štraussovho obrazu o umeleckej a kultúrno-spoločenskej atmosfére Košíc.

Najbližší Košičan Eckerdt

Štrauss približuje aj svoj osobitý vzťah s naším popredným maliarom a grafikom Alexandrom Eckerdtom (1932 – 1992). Nebola to len formálna, veková blízkosť, čo ich spájala. Eckerdt bol v Štraussovom ponímaní „akýmsi zavŕšiteľom tradícií celého košického okruhu…“ (str. 179). O talentovanom umelcovi sa zmieňuje na viacerých miestach. Hovorí o ňom z rôznych uhlov pohľadu, aj mimoumeleckých aspektov, napríklad morálneho a mravného.

Videl, myslel, písal kriticky

Z podstaty a jadra vecí Štrauss ako znalec výtvarného umenia, približuje genius loci „svojho mesta“. Vidí ho a interpretuje nielen cez priezor výtvarného umenia. Jemu vlastnou originalitou myslenia a svojbytnosťou uvažovania poukázal napríklad na vnútorný paradox vo vývine slovenskej moderny. Akoby tu boli „dve cesty slovenskej moderny“ (s. 14). Štraussov postreh vychádza zo skutočnosti, že kým Benka, Alexy, Bazovský, Fulla a i. akcentovali vo svojom maliarstve národný aspekt vo forme folklórnych či rurálnych (vidieckych) inšpirácií, maliari košickej moderny vychádzali z tém poznačených civilizmom. Zaujímali ich problémy mesta, nie dediny. Sociálne pomery robotníkov a chudoby, nie heroizácia prírody a práce. Nie kostol, krčma, spev, ale intimita muža a ženy, spoločenské prostredie kaviarní, ľudská a umelecká autoreflexia.

Skrytý odkaz

Tento zaujímavý teoretik umenia svoje dielo napísal bez akademických póz, štylizácie či predvádzania sa. Bez nánosov patetizmu, príkras, nadbiehania, poklôn. Tým sa stala kniha prístupnejšou, zrozumiteľnejšou, vari aj príťažlivejšou. Moje Košice je Štraussovým posledným pozdravom tomuto mestu a jeho obyvateľom. Akoby nechcene napísaným závetom vo forme skrytého odkazu, ktorý nevyjavil otvorene, ale ukryl v texte a kontexte svojho diela.

Tibor Kočík

výtvarný publicista

Nezabudnuteľný Tomáš Štrauss.

Nezabudnuteľný Tomáš Štrauss.

Štraussove Moje Košice sprevádza množstvo ukážok výtvarných diel.

Štraussove Moje Košice sprevádza množstvo ukážok výtvarných diel.


Tags: , ,

Prečítajte si aj:









pošli na vybrali.sme.sk

Komentáre ku článku: Moje Košice ako nechcený závet
  1. […] Moje Košice ako nechcený závet […]

    Komentoval Kultúrna kronika 2013 – To najlepšie z archívu Zajtrajších novín | Zajtrajšie noviny dňa 16.12.2013 o 18:00:15







Time limit is exhausted. Please reload the CAPTCHA.

KRUK Košice T-Systems