Použili sme mesto

| Reportáž | 3. 6. 2013

Hudobná šestka. Nech sú konexie a stav na účte akékoľvek, na počasie neexistujú žiadne páky. Dážď ovplyvnil aj piatkový deň festivalu Use The C!ty. Stavanie monumentu z kartónu sa presunulo asi o hodinu, tak som sa presunula aj ja. Na železničnú stanicu.

Nech sú konexie a stav na účte akékoľvek, na počasie neexistujú žiadne páky. Dážď ovplyvnil aj piatkový deň festivalu Use The C!ty. Stavanie monumentu z kartónu sa presunulo asi o hodinu, tak som sa presunula aj ja. Na železničnú stanicu. O 14:15 hod. z nej mala štartovať električka s Lukášom Adamcom na palube. O tom, že nastúpia aj verné fanúšičky, svedčili vyjadrenia na zastávke: „Tam je, tam je! Dzivó! Šumne vypatram?“ Háčik nastal v tom, že Lukáš v danej električke nebol. Ani v tej nasledujúcej, a to si dievčatá „východniarky“ všimli neskoro. Hudobná električka sa zo stanice pohla o 14:39 hod. s posádkou niekoľkých mladých ľudí, fotografov a tímu Use The C!ty. Lukáša doprevádzal gitarista Tomáš Okres a skladby sa striedali. Prevzaté s vlastnými, rýchle s pomalými. Zastávka po zastávke a ľudia nastupovali. Teda tí, ktorí sa nezľakli alebo neprestúpili do zadnej časti. Niektorí majú radi pri cestovaní ticho, ako vysvetlil istý prestupujúci. No ostatní sa tešili a po každej pesničke tlieskali. Pri Spoločenskom pavilóne nastúpili aj stratené „východniarky“. Ozastávku ďalej staršia cestujúca, ktorej hudobníci zahrali Čardáš dvoch sŕdc od Karola Duchoňa. Aj takto môže vyzerať netradičná cesta električkou č. 6.

Gabriela Kuchárová

292388_10200206821269266_309446790_n (400x266)

Tomáš Okres s gitarou a spev Lukáša Adamca zmenili jazdu električkou č. 6 na hudobné predstavenie. Foto: Dávid Hanko

 

Hudba na každom rohu

Piatkový podvečer 24. mája premenil Hlavnú ulicu na veľké pódium. Pohodové melódie trojčlennej skupiny Chill Out lákali návštevníkov vôňou vonných tyčiniek, Parrots of madness nezvyčajnou kombináciou elektrických gitár a saxofónu a grunge metalové Choré vrany atypickou polohou pred kníhkupectvom s kresťanskou literatúrou. Štyridsať kapiel zo Slovenska a Maďarska, ktoré sa medzi sebou nezriedka prekrikovali, hrali napriek mrholeniu s nasadením všetkých síl.

 

Krôčik k slobode

Dlhodobý projekt divadla Na peróne a francúzskeho Là Hors De s názvom Step by step prilákal davy zvedavcov. Osem hercov vytvorilo fiktívny príbeh úteku do Ameriky, zeme zasľúbenej, reprezentovaný aj osobou Sándora Máraia. Na cestu za lepším životom brali aj divákov. Tlačili sa spolu s nimi v kovových klietkach, preskakovali plot pred ich očami, báli sa o svoje životy, strácali identitu a nachádzali novú. Kritika uniformity sveta, jeho krutej histórie a nenápadnej, no významnej cenzúry, bola divákom predstavená krok po kroku hneď v troch jazykoch. „Herci maximálne využili ponúknutý priestor aj kulisy. Divadlo malo vysokú výpovednú hodnotu a jeho pointou bolo opísanie takzvanej slobody, ktorá sa v dnešnej dobe prezentuje,“ uviedol nadšený divák Peter. Ukážky z piatich predstavení zanechali na telách obecenstva zimomriavky a v hlavách ozvenu: „Čo sa to stalo s Európou?“

 

Presun do inej dimenzie

Ak sa vám zdalo, že ste 25. mája popoludní zazreli blízko historickej radnice robota, neboli ste ďaleko od pravdy. Umelecká skupina CREW z Bruselu vtiahla záujemcov prostredníctvom techniky do virtuálnej reality. Prostredníctvom videookuliarí, slúchadiel a počítačov ste sa preniesli do Bruselu, japonských dedín zničených tsunami alebo do rozprávky. „Vystúpenie pre deti bolo určené divákom od 8 rokov, pretože bolo trochu strašidelné. Istú dávku odvahy si vyžadoval aj samotná účasť na projekte. Návštevníci sa totiž museli úplne odovzdať do rúk asistentov, ktorí ich usmerňovali,“ vysvetlila dobrovoľníčka Terezka.

 

Žiť ako v muzikáli

Dá sa zladiť hluk ulice so spevom? Podľa maďarskej divadelnej spoločnosti HOPPart je to dokonalá kombinácia. Jedno ucho divákov vyzbrojili slúchadlom, druhé nechali voľné a spievajúc ich previedli labyrintom košických uličiek. Na približne päťdesiatminútovom pohybujúcom sa koncerte zazneli anglické a maďarské hity, ale aj Gramatika od Pudingu Pani Elvisovej. Hercom neprekážalo ani mrholenie a svoje vystúpenie predvádzali s dáždnikmi na lavičkách či sochách. Ak ste sa teda chceli niekedy ocitnúť v muzikáli, toto bola tá správna príležitosť.

 

Zalepené mesto

Skupine Asphalt piloten stačí k vytvoreniu umenia len čierna páska a steny mesta. Na budovách vznikali v priebehu niekoľkých minút zložité geometrické obrazce, ktorých úlohou bolo vyzdvihnúť dovtedy bezvýznamné, no krásne detaily Košíc – pukliny tvoriace obrazce, malé nezrovnalosti vo výške okien alebo čierno-biele nálepky pouličných umelcov. Okoloidúcich na ne upozorňovali DJ s hudobným setom zaveseným na krku a scénické tanečnice. Košičania tak mohli nanovo spoznávať mesto, o ktorom si doteraz možno mysleli, že ho majú v malíčku.

 

Kultúra plná rituálov

Výstava japonskej kultúry v Dome umenia predstavila zem vychádzajúceho slnka ako krajinu dokonalosti, v ktorej má každé gesto svoju históriu. Tradičný rituál predviedla Alenka Ondejčíková, majiteľka Čajovne dobrých ľudí v Nitre, ktorá pripravovala pre divákov zelené japonské čaje v špeciálnej vtáčej kanvičke. Svoje obrady majú aj japonské hry: „Stolná hra Šógi je vlastne druh umenia a tvorí významnú časť japonskej kultúry. Zahŕňa v sebe pravidlá učiace slušnému správaniu alebo úcte k starším,“ vysvetlil lektor Adam Skalný. Množstvo návštevníkov zaujal aj japonský majster Takahiro Mori, ktorý upravoval bonsaje priamo pred ich očami.

 

Husľová brána

Príležitosť ocitnúť sa tak ďaleko za hranicami sa nám naskytne len raz či dvakrát za rok. Sme preto veľmi radi, že máme možnosť predstaviť sa po prvýkrát aj Košiciam. Koncertná sála má vraj výbornú akustiku a ponúka vnímavé publikum,“ povedal pred koncertom Tokijského metropolitného symfonického orchestra dirigent Kazuhiro Koizumi. Jeho predpoklady sa naplnili. Hneď po úvodnej skladbe skomponovanej japonským hudobníkom Kosaku Yamada všetci v sále vedeli, že majú „pred ušami“ majstrov vo svojom remesle. Keď na pódium vystúpila pôvabná husľová sólistka Sayaka Shoji, publiku sa zastavoval dych. Tóny na hranici počuteľnosti striedalo hlboké dunenie bubnov, pomalšie melódie sa menili na rýchle rytmy, pri ktorých diváci pokyvkávali hlavami. Shoji netrpezlivo čakala na každé svoje sólo v skladbe Antonína Dvořáka a zahrala ho s vervou a úsmevom. Po prestávke patrilo pódium už iba samotnému orchestru, ktorého dirigent žiaril nadšením. Na záver osobne poďakoval burácajúcemu davu a pridal ešte jednu skladbu zvlášť vyzdvihujúcu každý z nástrojov. Koncert otvoril bránu japonsko-slovenskej kultúrnej spolupráci.


Veronika Samková

študentka masmediálnych štúdií

580936_10200214592383539_1879292101_n (400x267)

Husľová sólistka Sayaka Shoji vynikala svojim talentom aj vzhľadom. Foto: Tomáš Bachura

 


Tags: , ,

Prečítajte si aj:









pošli na vybrali.sme.sk

Komentáre ku článku: Použili sme mesto

Zatiaľ neboli pridané žiadne komentáre.





Time limit is exhausted. Please reload the CAPTCHA.

KRUK Košice T-Systems