Neusadená

| Literatúra, Predstavujeme, Rozhovory | 6. 5. 2013

Prvýkrát som ju uvidela v januári na Bagalovej čítačke počas Otváracieho ceremoniálu EHMK. Spolu s Janou Micenkovou prezentovala svoj text A Way of Life zo zbierky Poviedka 2012. Druhýkrát ma čosi ťahalo do malého kníhkupectva na Mlynskej, kde mladá autorka čítala zo svojho debutu Usadenina. Vtipná, ironická, sebakritická. Do tretice som si prvotinu Ivany Gibovej (1985) konečne prečítala aj ja.

 

Láska je možná, aj keď je nemožná, absurdné je normálne, milovať sa dá aj s literárnymi postavami a žiť sa dá aj v texte. Krátke nevážne príbehy o defektoch, cestách, knihách a ľuďoch, úsilí a zlyhávaní, citoch a znecitlivení, chybách v systéme, o tom, čo sa deje v hlavách a posteliach nadpriemerných mužov a priemerných žien, a hlavne o tom, že…

„Všetko je inak, a aj to inak je inak“

…stojí na obálke Usadeniny.

 

Ivana Gibová, rodená Prešovčanka, žije momentálne v Košiciach. Na Prešovskej univerzite učí teóriu a dejiny literatúry a okrem toho, že behá po slovenských mestách kvôli svojim čítačkám, plánuje sa opäť presťahovať do Malagy. V Malage už v minulosti pracovala na Slovenskej akadémii vied. Ak si myslíte, že tam žiadna SAV neexistuje, tak veru existuje. Aspoň v živote Ivany Gibovej. Spisovateľka totiž jedno leto cestou do Malagy zakotvila v Bratislave. S touto nečakanou hrou osudu sa vysporiadala tak, že v našom hlavnom meste žila akoby bola v Malage. Aj poviedky v jej prvotine sú zoradené podľa tohto pobytu. Časť knihy Pred Malagou vyhrala literárnu súťaž Debut 2011. Práve to odštartovalo vydanie Usadeniny. Knihy poviedok, v ktorých sú vzťahy defektné a dobre z nich nevychádzajú ani ženy, ani muži.

 

Aké je to podpísať sa pod knihu vlastným menom v čase, keď sa diela signujú pseudonymom?

Uvažovala som nad tým, či si zvolím pseudonym, veď náhodou sa v budúcnosti vydám, a čo potom? No keď som už niečo vytvorila, nechcela som sa skrývať za pseudonym. I keď kvôli obsahom, ktoré sa často v knihe okolo môjho mena vyskytujú, by bolo možno prezieravejšie sa zaň skryť.

 

Hoci je literatúra fikcia, v poviedkach vystupuje aj postava s menom Ivana Gibová. A príbehy majú často erotický podtext. Mala si z reakcií svojho blízkeho okolia, rodiny či priateľov obavy?

Nemala som nikdy pocit, že by som sa mala pred niekým hanbiť, hoci pravdou je, že mojej babke som knihu čítať nedala. (Smiech.) Kamaráti čítali rukopis, brali ho s rezervou a bavili sa na ňom. Mama zareagovala perfektne, drží mi palce a teší sa, že mi vyšla kniha. Keby jej obsah všetci vzťahovali  na mňa osobne, asi by som nebola najšťastnejšia. No moje postavy majú  oveľa pestrejší život než ja.

 

V Usadenine máš mnoho odkazov aj na akademické prostredie. Spoznávajú sa v nej kolegovia?

Ani nie. Pár ľudí sa tam môže nájsť, ale nie v takom duchu, že by som ich tým chcela uraziť. A keď je niekto zvedavý, či konkrétna postava je ten a ten, tak väčšinou neprezradím. Hoci sú moje postavy občas inšpirované skutočnými ľuďmi, stále sú to literárne postavy. Od ľudí, ktorí sa sami spoznali, som väčšinou dostala spätnú väzbu, že sa pobavili. Samu seba v knihe dosť ironizujem, čiže netreba to brať príliš vážne.

 

Súvisí názov knihy s kávou?

Jednak súvisí s prvou poviedkou a kávovou usadeninou na dne šálok. No naznačuje i to, že postavy by sa chceli usadiť, avšak je im to znemožňované, alebo si to často znemožňujú sami. Najdôležitejší význam usadeniny sú nánosy, vrstvy, ktoré sa lepia na postavy podľa toho, čo zažívajú.

 

Ako si predstavuješ svojho čitateľa?

Dadovi Nagyovi som nedávno na túto otázku odpovedala, že svojho čitateľa si predstavujem ako skrachovaného intelektuála, ktorý sa na knihe bude ohromne baviť a v krčme sa s kamošmi o nej rozprávať ako o úplne šialenej. No potom som odpoveď prehodnotila. Chcela by som, aby mojimi čitateľkami boli mladé ženy, ktoré nebudú čakať ľúbostný príbeh. Mám predstavu, že to budú neskrachované intelektuálky, ktoré sa na knihe budú zabávať, hoci humor v mojich textoch je často aj protiženský. No môj ideálny čitateľ je Umberto Eco. (Smiech.)

 

Nuž, osobne som tvoju knihu čítala tak, že som si občas musela „ťuknúť“ aj do gúglu. Kvôli celkom slušne nasýtenej intertextualite. Veľmi som ťa sklamala?

Myslím, že kniha nestojí, ani nepadá na intertextualite. I bez nej to môže byť svieže čítanie. Mám však rada čitateľov, ktorí si veci vygúglia, ak im nerozumejú. Na druhej strane si myslím, že až o tak veľa neprídu, ak si nebudú kontexty vyhľadávať.

Treba mať na zverejnenie textu guráž?

V mojom prípade treba. Keď si čítam niektoré svoje texty teraz, sama sa čudujem nad svojou odvahou. Práve na čítačkách som zistila, že niektoré poviedky by som nahlas pred publikom neprečítala.

 

Aký máš pocit z čítačiek? Vidíš, či sa tvoji čitatelia smejú, nesmejú, motivuje ťa to?

Zistila som, že mám v sebe nejaký podozrivý spínač. Úderom minúty, keď sa začne čítačka, sa mením na extroverta, ktorý dáva všetko s prehľadom. Prirodzene sa preladím na vlnu, že teraz by som mala čitateľov zaujať a motivovať, aby si knihu kúpili. Počas čítania, žiaľ, nevidím, ako sa ľudia tvária. Ale v Bratislave sa ľudia smiali nahlas, bola to interaktívna čítačka, ľudia do nej vstupovali, bolo to neviazané. Z čítačiek mám dobrý pocit a teším sa, že na ne chodí publikum. Usadenina buď pobúri, irituje, alebo človeka pobaví. Nemala by ho nechať chladným. Radšej nech naštve, ako by nemala vyvolať žiadnu reakciu.

 

Ďakujem za rozhovor.

Lucia Zacharová

 

Ivana Gibová: Deviant

1

Nad vypraženým syrom v najvychytenejšej miestnej reštaurácii sa deviantovi v mysli vynorí spomienka spred dvadsiatich rokov, ktorá napriek svojej globálnej neškodnosti neklamne naznačuje, že už ako dieťa mal autistické sklony a tendencie k emocionálnym výkyvom. Táto okolnosť rozhodne stojí za hlbšiu analýzu. Nie je normálne objednať si vyprážaný syr.
Deviant si tento syndróm sám pre seba pomenuje ako gastronomický blok. Ten je spôsobený zvrhlou túžbou po dobrom jedle, ktorá je natoľko intenzívna, že sama sebe masochisticky zabraňuje v realizácii. Potom si deviant dá vyprážaný syr: Dvadsať minút pozerá do jedálneho lístka, číta, vyberá, snobsky si upíja z drahého vína, čašník s trpezlivosťou: „Môžem Vám odporučiť…“ a odporúča, deviant prikyvuje, i hlavou, i nôžkou, počúva, so záujmom, v mysli kombinácia: Tatarák, rukolový šalát, parmezán, gaštanové pyré, nahlas povie: „Vyprážaný syr!“ Čašníkovo pozdvihnuté obočie.
K vedľajšiemu stolu si sadne slečna, z očí si elegantne sníme štýlové slnečné okuliare značky Revlon a nasadí si štýlové dioptrické okuliare značky tiež Revlon, rozhliadne sa, pozrie na devianta, potom do jedálneho lístka, potom opäť na devianta, deviant sa usmeje, slečna sa tiež štýlovo usmeje, objedná si. Deviant reálne zhodnotí svoje šance: Sú vysoké. Doje, zaplatí. O pár minút za staničnou budovou pretiahne štetku.

 


Tags: , , , , ,

Prečítajte si aj:









pošli na vybrali.sme.sk

Komentáre ku článku: Neusadená
  1. […] Neusadená […]

    Komentoval Kultúrna kronika 2013 – To najlepšie z archívu Zajtrajších novín | Zajtrajšie noviny dňa 10.03.2014 o 13:45:11







Time limit is exhausted. Please reload the CAPTCHA.

KRUK Košice T-Systems