Aj komerčná fotografia je umenie

| Rozhovory, Skutočné príbehy | 20. 5. 2013

Hoci čas nezastavíme, každý moment si môžeme zvečniť. No len zrkadlovka nestačí. „Fotografiu nerobí fotoaparát, ale fotograf,“ tvrdí Peter Kováč, nájomný fotograf známy pod umeleckým menom reefe. Ako vyštudovaný elektrotechnik prišiel časom na to, že šťastným ho robí fotografovanie a reportáž. Fotografuje srdcom a možno aj preto si už klientov môže vyberať.

Peťo, si nájomný fotograf. Čo to v praxi znamená?

To, že som k dispozícii 24 hodín denne, 7 dni v týždni, 365 dní v roku.

 

Čiže súkromie ide na úkor fotografovania?

Snažím sa zladiť prácu so súkromím tak, aby sa mi to nemiešalo. Moji známi by vedeli povedať, aké je niekedy náročné vytiahnuť ma von „len tak“. Sú dni, keď je to ozaj ťažké.

Berieš všetko?

Okrem porna (smiech).

Mal si aj takéto ponuky?

Áno, mal a v Českej republike viac ako na Slovensku. No neprijal som to.

Ako komerčný fotograf fotíš priestory, akcie, podujatia a najbližšie máš zrejme k reportážnej fotografii.

Áno. Po komerčnej stránke si zarábam reportážnou fotkou. Keď si môžem vybrať, tak uprednostňujem fotografovanie kultúrnych podujatí. Ale väčšinou sa mi to darí skĺbiť. Cez deň fotím podujatie, v noci párty.

Kedy spíš?

Málokedy (smiech). Nad ránom, dve až štyri hodiny, alebo počas cesty na akciu. Preto si spánok veľmi cením.

Existuje názor, že nájomní fotografi majú menej voľnosti ako umeleckí, ktorí sú na voľnej nohe. Súhlasíš?

Ako sa to vezme. Je rozdiel, keď sa fotkou živím a keď ju robím pre svoje súkromné použitie. Ja som si zvolil cestu komerčného fotografovania, no aj tak môžem povedať, že som voľný. Do reportážnej fotky vkladám investigativitu a originalitu môjho pohľadu a cítenia. To je to podstatné, čo klienti odo mňa vyžadujú. Nechcú len fotografa, chcú mňa.

Neprekáža ti prípadný diktát od klientov?

To je otázka ega. Pre mňa je dôležitý klient a jeho spokojnosť. Je to možno taká prostitúcia. Nielen nájomný fotograf, ale aj grafici a mnohí umelci bojujú sami so sebou, keď pracujú na zákazke, ktorá má byť podľa predstáv klienta a nie ich vlastných. Trvá len do chvíle, keď klient pochopí, že viem, čo robím a nechá mi voľnosť.

Často narábaš s komerciou. Slovom, ktorému sa mnohí bránia… 

Podľa mňa sa mnohí hrajú na umelcov, a pri tom sú radi, že dostanú 100 eur za koncert alebo svadbu. Ja som hrdý na to, že som našiel ten správny pomer medzi komerčným a nekomerčným. Živí ma to, čo ma baví.

Ako dlho sa tým živíš?

Takmer 10 rokov.

Fotíš aj sám pre seba?

Pre seba fotím, keď cestujem alebo sa vraciam domov z akcií. Zvyčajne to vyzerá tak, že o tretej – štvrtej ráno si nájdem lokalitu, rozložím statív a celá nočná obloha je len moja. Fotografie aj upravujem, no nikdy nerobím radikálne zásahy, ako výmeny oblohy a podobne. Fotka má ostať fotkou, len jej farebné podanie je také, ako ho vidím a cítim v momente. Mnoho ľudí moje fotky vyhľadáva práve pre tú inú hru farieb. Je to môj rukopis.

Tvoja najväčšia akcia, ktorú si fotil?

Najväčšie nie sú vždy len tie veľké, ale medzi môj top patrí koncert Roxette. Veľké mená, ktoré sú v brandži dlho, so sebou nosia skúsenosti a je to cítiť aj na fotke.

Roxette, David Guetta, Sting, Oláfur Arnalds a mnohí iní. Ostalo to len pri fotke?

Záleží od toho, ako a kde sa mi podarí dostať. Takmer so všetkými interpretmi, ktorých som fotil, som si podal ruku a prehodil niekoľko slov. Bol to dobrý pocit.

Dobrý pocit musí byť aj vidieť svoje fotografie na stránkach Roxette či speváčky Nicol J McCloud.

Určite áno, najmä keď ich tam vidím náhodou. Niekoľko rokov po koncerte Nicol som navštívil jej stránku a zbadal tam svoje staré fotografie.

V Košiciach si známy aj ako párty fotograf. Je to pre teba práca či zábava?

Profesia a vášeň. Beriem tieto fotenia rovnako seriózne ako čokoľvek iné. Mám svoju cenu a nemôže si ma dovoliť každý klub. Avšak je aj mnoho fotení, na ktoré idem rád aj bez nároku na honorár.

Čo veľké ťa čaká?

Nechcem predbiehať, ale pripravujem fotenia a produkcie v Chorvátsku, Anglicku, na Ibize. Potom Londýn a Praha. Nie všetko je veľké, ale teším sa že budem súčasťou zaujímavých projektov a vynaložím na to veľa energie.

Pôsobíš spokojne a šťastne. Je za tým spomínaná sloboda?

Určite áno. V angličtine je úžasné slovo s charizmou a energiou, a to free. Symbolizuje jednoduchosť, nezávislosť, slobodu a voľnosť. Po malej hre s písmenami ho používam ako umelecké meno. Reefe totiž znamená zdôraznené freee.  Byť voľný, nezávislý, robiť čo chcem, kedy chcem a s kým chcem. Sloboda je filozofia a slobodná fotografia môj životný štýl.

Ďakujem za rozhovor.

 

6RuzdLjn8wz3omCXy1afxQCNKjQOsxVN8Tn2i4klCV8,we1NdT8iTcZYJHBftLqgrmv95iykP1Mwz3cKBG47QBs copy

Gabriela Kuchárová

Foto: Peter reefe Kováč


Tags: , , ,

Prečítajte si aj:









pošli na vybrali.sme.sk

Komentáre ku článku: Aj komerčná fotografia je umenie

Zatiaľ neboli pridané žiadne komentáre.





Time limit is exhausted. Please reload the CAPTCHA.

KRUK Košice T-Systems