Metercia má stredoeurópsky primát

| Košický samosprávny kraj | 15. 4. 2013

Unikát z biskupského kostola maľovali podľa Rozgangu pri Čučme.

Biskupský kostol v Rožňave odhalí návštevníkovi unikátny tabuľový obraz Svätej Anny Samotretej, ktorý je známy ako Rožňavská Metercia. V roku 1513 ho namaľoval neznámy maliar a patrí medzi najslávnejšie diela neskorej gotiky na Slovensku. Na obraze je svätá Anna so svojou dcérou Pannou Máriou a vnukom Ježiškom. Trojica, ktorá sa stala námetom aj pre iných autorov. To, čo robí Rožňavskú Meterciu jedinečnou, je zvyšok obrazu – dokonalý dokument ručnej ťažby rudy. Je to prvé sakrálne dielo, na ktorom sa v pozadí svätých objavujú svetské výjavy zo súdobého baníctva a hutníctva.

Za postavami žien s dieťaťom sú reálne vyobrazené všetky druhy baníckej práce od zameriavania banského poľa cez ťažbu spod zeme až po dopravu rudy. Vidieť tu aj dobové mechanizmy, vozíky a kladky potrebné na dobýjanie rudných žíl. To všetko na mieste, ktoré dodnes existuje a kde sa dajú nájsť zvyšky banskej ťažby, na Rozgangu pri Čučme, obci na sever od Rožňavy. Zo stredu bývalej baníckej obce vás na miesto stvárnené na obraze zavedie dokonca aj náučný chodník.

Mravčia práca maliara

Svätá Anna je patrónkou baníkov. To, že je na pozadí obrazu znázornená práve ich práca, bolo pre maliara celkom logické. Dokumentácia baníctva na obraze je veľmi detailná. Dokonca aj odev či samotná práca baníkov, ktorá bola na to obdobie v gemerskej oblasti veľmi vyspelá. Na všetky detaily sa prišlo až po podrobnom skúmaní obrazu. Ide o najstaršie výtvarné zobrazenie baníckej činnosti v strednej Európe, preto záujem o obraz prejavujú priaznivci histórie baníctva z domova i zo zahraničia. Olejomaľbu s rozmermi 170 x 125 cm namaľoval neznámy autor, ktorý mal monogram L. A. Urobil tak zrejme z poverenia niektorého baníckeho spolku, ktorý obraz následne venoval cirkvi. Pohľad na originál obrazu v Biskupskom kostole je zážitok. Podrobnejšie poznanie ponúka jeho kópia so zväčšeninami detailov a ich popisom v Baníckom múzeu. V expozícii histórie baníctva návštevník navyše zistí, ako to voľakedy fungovalo, čo všetko patrilo k životu gemerského baníka.

Zlato v Rožňave

Rožňava a jej okolie sa do priemyselnej histórie Európy zapísali baníctvom a železiarstvom. Od začiatku letopočtu sa tu na ploche 48 kilometrov štvorcových v rudnom poli na severovýchode i severozápade dobývali drahé a farbené kovy a železné rudy. Najstarším získavaným kovom bolo zlato, ktoré sa ryžovalo. Stopy po tejto činnosti sú ešte aj dnes viditeľné v časti zvanej Klepuš. Dobývanie východov rudných žíl na povrch má svoje počiatky na južných svahoch Volovca, Kalvárie a Rozgangu. Do polovice 16. storočia sa tu ťažili rudy zlata, striebra a medi. Od 17. storočia antimón, ortuť, kobalt a mangán. Vznikli tu prvé banícke osady. Jedno z banských polí dostalo meno Rozgang, čo znamená ruža – žila. Práve toto miesto je zobrazené na slávnom obraze. Detaily z neho sa dajú nájsť aj dnes. Vďaka náučnému banskému chodníku môže návštevník porovnať detail obrazu so skutočnosťou. V Čučme, bývalej baníckej obci, uchovávajú slávnu tradíciu, siahajúcu až do 13. storočia.

 

Gotický kostol Nanebovzatia Panny Márie v Rožňave bol postavený v 13. storočí. Pôvodný farský kostol je od roku 1776 povýšený na biskupský. Koncom 15. storočia za arcibiskupa Tomáša Bakócza prikročili k nákladnej prestavbe, na ktorej sa zúčastnili kamenári z Košíc. Už pri týchto prácach sa ukázalo, že kostol nestačí rastúcemu počtu obyvateľov, preto začali stavať severnú kaplnku sv. Kríža, ktorá bola pôvodne baníckou kaplnkou. Veľká interiérová úprava kostola sa uskutočnila po vyhlásení Rožňavy za biskupské sídlo v r. 1776, keď sa farský kostol stal katedrálnym a bol znova zariadený. Počas poslednej komplexnej obnovy v roku 1938 sa našli zvyšky stredovekých nástenných malieb v kaplnke Srdca Ježišovho. Kostol bol pôvodne bez veže, mal iba malú strešnú vežičku, ktorá zhorela po zasiahnutí bleskom. Vežu postavili v rokoch 1778 – 1779 pod vedením miestneho staviteľa J. Mayera. Hlavný oltár je neskorobarokový (1779), bočný oltár sv. Ondreja klasicistický (1828). Kazateľnica barokovo-klasicistická.

 

Tabuľový obraz Svätej Anny Samotretej, známy ako Rožňavská Metercia.

Zuzana Bobriková

www.terraincognita.sk

 

 

 


Tags: , , ,

Prečítajte si aj:









pošli na vybrali.sme.sk

Komentáre ku článku: Metercia má stredoeurópsky primát

Zatiaľ neboli pridané žiadne komentáre.





Time limit is exhausted. Please reload the CAPTCHA.

KRUK Košice T-Systems