Jakubiskove fantázie

| Film, Kultúra | 15. 4. 2013

Množstvo zvedavcov, kameramani, blesky fotoaparátov a túžba vidieť Majstra réžie naživo. Takto to vyzeralo v Múzeu Vojtecha Löfflera v Košiciach na vernisáži výstavy Juraja Jakubiska v sobotu 23. marca. Ako symbol úcty a vďaky si z rúk Richarda Rašiho prevzal Plaketu primátora mesta a od riaditeľky múzea Mileny Gašajovej fotografiu jeho rodného Kojšova, ktorej autorom je Alexander Jirousek. Na kytice by, ako sám povedal, potreboval samostatnú miestnosť, ale pozornosť Košičanov ho veľmi potešila. Na našu otázku, na čo sa najviac teší, keď sa vracia do Košíc, odpovedal: „Na to, že zaznie reč, ktorá je mi už vzdialená.“

 

Juraj Jakubisko je jednou z kľúčových osobností EHMK 2013 a cieľom festivalu Jakubiskove dni bolo predstaviť ho ako komplexnú osobnosť. Nielen ako slávneho režiséra, ale aj maliara, spisovateľa, vysokoškolského pedagóga, kameramana či človeka so skvelým srdcom a humorom. Práve vtipom a jeho humornými postrehmi sa niesla aj samotná vernisáž. „Bol som na druhom brehu života, a keď som sa dozvedel, že Košice sú Európskym hlavným mestom kultúry, vrátil som sa,“ zavtipkoval režisér na margo košického titulu a svojej operácie srdca.

Kojšovská žena s rohmi

Hoci je maľba len jeho koníčkom, veľakrát mu pomohla aj v profesii, pretože do svojich filmov namaľoval niekoľko obrazov. Podľa slov kurátora výstavy a umeleckého riaditeľa EHMK 2013 Vladimíra Beskidu výstava tridsiatich obrazov nie je retrospektívou, ale sondou do posledných 4 – 5 tvorivých rokov, ktorá odhaľuje magický realizmus, imaginárny svet záhrad plných krásnych žien, jabĺk, vzťahov, lásky, ale aj pretvárky, nenávisti, snenia, ľudových rozprávok a jeho filmov. Pre Jakubiska sú to skôr spomienky, ako umelecké diela: „Pri spomienke na svadbu v Kojšove som namaľoval obraz Tretia noc kojšovskej svadby, keď kapely sa striedali, ale ľudia nie. Tak to aj vyzerá na obraze.“ Juraj Jakubisko pri tvorení premýšľa a hľadá symboly. „Rozmýšľal som, ako spoznať kojšovskú ženu, keď je nahá. Vychádzam zo svojej teórie, že tieto ženy sú silnejšie, ale to nestačí. Kojšovské ženy používajú v kroji na hlave hrebienok a z vlasov si robia akoby rohy. A žena s rohmi, to pôsobí veľmi dobre a človek hneď vie, že je to kojšovská žena.“ Jakubisko pracuje renesančnou technikou. Do čiernej plochy maľuje tváre a ďalej dotvára ramená, ruky, celé postavy. Ako sám hovorí, sú to jeho pokusy.

Spoznáme svoju minulosť

Juraj Jakubisko momentálne pripravuje svoj najdrahší film, Slovanskú odyseu. Natáčanie by sa malo začať v zime. A prečo historický veľkofilm? „Nemôžem už súperiť s mladými režisérmi, ktorí nanovo objavujú Ameriku. Pre mňa je filmový experiment už uzavretý, táto etapa je dávno za mnou. Preto sa vraciam k historickým filmom a tie sú drahé. Chcem sledovať naše dejiny, to, čo sa nás dotýka, aby sme my a okolité krajiny poznali našu históriu. Rád robím filmy, čo nahrádzajú literatúru.“

 

Živé striebro

Príjemný, uznávaný a talentovaný Jakubisko je dôkazom toho, že vek nie je prekážkou. Popri režírovaní, maľovaní, posúvaní svojich skúseností budúcim filmárom, napísal aj 300 stranovú knihu Živé striebro o jeho ceste za filmom. „Kojšov a Košice pre mňa znamenali moju mladosť, a preto sa ich polovica knihy týka. Aké boli kedysi a kam sa dostali. Aké ťažké boli moje pokusy prísť o panictvo  (smiech). Jakubisko sa v knihe zamýšľa aj nad otázkou ľudského vedomia. Vnímanie kombinoval s inými podnetmi, čomu hovoríme magický realizmus. Jeho priateľ a jeden z najznámejších predstaviteľov toho smeru Gabriel García Márquez mu po zhliadnutí Tisícročnej včely dal dokonca povolenie na sfilmovanie knihy Sto rokov samoty.

Prednáška na Technickej univerzite

Jakubiskove dni pokračovali v pondelok 25. marca verejnou prednáškou v Aule Maxima. Prednáška sa začala dokumentom o filme Báthory a pokračovala tým, čo na Jakubiskovi najviac oceňujeme. Jeho spomienkami, fantáziou a výrokmi, z ktorých niektoré prinášame aj vám.

„Najväčším umelcom vedľa mňa je Deana. Nájsť peniaze pre historické filmy je veľkým umením.“

„Filmové umenie je od začiatku podvod. Sú to predsa statické obrazy.“

„Fellini nenávidel televíziu, pretože začala vysielať filmy a na tej malej obrazovke ich zneúcťovala. Ale nevedel, že televízia dala filmom digitálne triky.“

„Filmy sa zachraňujú technikou.“

„Technika robí zázraky, ale vymyslieť ich musí človek.“

„Hľadám, čo historici nevedia, lebo to je môj priestor na fantáziu.“

Na záver dal Jakubisko poslucháčom niekoľko cenných rád a zodpovedal na ich otázky. Aký dojem zanechal? „Rozprávanie pána Jakubiska o jeho začiatkoch bolo pre mňa veľmi povzbudzujúce. Každý začínajúci filmár vie, že to nie je jednoduché a často rozmýšľa nad tým, či film bola dobrá voľba. Jakubisko je výborná inšpirácia na to, že ak niečo chceme, nič nás nezastaví. Ani režim, ani iné obštrukcie,“ opísala svoj dojem tridsaťjedenročná Košičanka Lucia, ktorá vyštudovala scenáristiku na Newyorskej filmovej akadémii.

Slávnostné otvorenie

Hoci mu predchádzala vernisáž obrazov, práve slávnostné otvorenie odštartovalo v nedeľu 24. marca festival Jakubiskove dni. Divákov v kine Ster Century Cinemas Košice privítali Juraj Jakubisko, Vladimír Beskid a Renáta Lenártová. Historický veľkofilm Báthory otvoril maratón všetkých Jakubiskových filmov. Aj napriek nie práve zaplnenej sále sedeli v hľadisku všetky vekové kategórie. Pre dvadsaťtriročného Košičana Martina bolo poctou vidieť Jakubiskove diela:„Vďaka tomu, že sme Európske hlavné mesto kultúry, je to skvelá príležitosť spoznať ho a vidieť všetky filmy. Pán Jakubisko je vtipný človek, dobre sa počúva a verím, že aj prednáška sa bude niesť v takomto duchu. Určite na nej nebudem chýbať.“

 

 

Gabriela Kuchárová


Tags: , , , , , , ,

Prečítajte si aj:









pošli na vybrali.sme.sk

Komentáre ku článku: Jakubiskove fantázie

Zatiaľ neboli pridané žiadne komentáre.





Time limit is exhausted. Please reload the CAPTCHA.

KRUK Košice T-Systems