Maličkosť v škrupinke

| Skutočné príbehy | 19. 3. 2013

Záľuba päťdesiatosemročného Košičana vyrástla zo škrupiniek vlašských orechov. Vkladal do nich svoje prvé miniatúrne betlehemy. Od tých čias sa veľa vecí zmenilo a orechy doplnili kokosy, žalude, tekvice, a najmä vajcia. „Skúsil som všetky druhy vajíčok. Od holubích po pštrosie. Chýba mi už len dinosaurie,“ smeje sa modelár Ondrej Müller.

Ondrej Müller a jeho obľúbení Detvianci.

Výrobe miniatúr sa venuje už 14 rokov. Vyrobil ich viac než tisíc. Vajíčka s prekvapením vnútri putovali aj za hranice a Ondrej sa s nimi zúčastnil množstva akcií: „Najradšej spomínam na Zvolenský jarmok. Boli sme tam s manželkou asi päť rokov po sebe. Predalo sa veľa vajíčok a ľudia ma neskôr vyhľadali, aby si objednali ďalšie.“ Výroba je časovo náročná a namáhané sú pri nej najmä oči. „Donedávna som okuliare nepotreboval, dnes si bez nich neporadím. Držať v ruke lupu je však nemožné,“ vysvetľuje modelár.

Potápač z vajíčka

Námety zbiera Ondrej kdekoľvek. Učaroval mu najmä slovenský folklór: „Každý kraj má svoje kroje, zvyky a tak je táto téma takmer nevyčerpateľná,“ vysvetľuje. Pre svoju záľubu začal študovať aj Bibliu. Jeho veľdielom je krížová cesta v pätnástich husacích vajíčkach, ktorej výroba mu trvala celé tri mesiace. Tvorí ju okolo 70 postáv a každý obraz predstavuje jedno zastavenie. Modeluje aj na objednávku a špeciálne požiadavky berie ako výzvu „Robil som už všakovaké modely. Dirigenta, potápača, vodiča autobusu, ako sedí za volantom, elektrikárov, mamičku s dieťaťom. Kto chce špecialitu, rád mu ju vyrobím,“ hovorí Ondrej.

 

Detail rozhoduje

Oblievačka vodou z cukríka. Foto: archív Ondreja Müllera

Vo svojej práci sa musel naučiť improvizovať. „Nevedel som, ako urobiť napríklad tečúcu vodu. Tá je potrebná obzvlášť pri Veľkej noci. Raz som jedol ovocný cukrík a napadlo mi vložiť obal do džbánu. Zrazu bola voda,“ vysvetľuje modelár. Sám vyrába aj pánty malých otváracích vajíčok či drobné hudobné nástroje. „Najdôležitejšie sú detaily. Vlniaci sa plášť, farba očí, vzorka na sukni, klince, tŕňová koruna, stužky na korbáčoch, lienka na liste slnečnice,“ popisuje. Postavy, ako aj väčšina detailov, sú z moduritu a pri ich výrobe používa Ondrej jednoduché nástroje, štetce, pinzety, špendlíky a pilníčky. Najradšej majstruje v kuchyni, popritom, ako jeho manželka Tereza varí. Vajíčka však často nejedáva. Používa len také, ktoré sa nedajú konzumovať. S úsmevom však spomína na jemnú chuť pštrosej praženice, ktorá sa takmer nezmestila na tanier.

Betlehem na zápalke

Jeho práca je unikát, ktorý nerobí nikto na Slovensku. „Nenašiel sa nik, kto by mi pomohol, ukázal mi postup. Na všetko som musel prísť sám.“ Jedinečnosť miniatúr si vyslúžila aj mnoho ocenení. „Mám celý štós víťazstiev o Najkrajšiu kraslicu v rôznych mestách aj zápis v Knihe slovenských rekordov,“ neskrýva modelár svoju hrdosť. Za jeden zo svojich najväčších úspechov považuje betlehem, ktorý je vysoký 10 mm a zmestí sa na hlavičku zápalky.

Remeslo bez dediča

Napriek tomu, že Ondrej by rád svoju techniku odovzdával ďalej, nenašiel sa nik, kto by sa ju chcel naučiť. „Mravčia práca dnes láka len málo ľudí. Ak sa však robí poriadne, výsledok stojí za to. Nedávno som objavil vajíčka, ktoré sa chceli podobať na tie moje. Boli to však len také čudné paškvile. Dúfam, že sa časom nájdu pokračovatelia hodní môjho remesla. A ak nie, som rád, že práve po mne ostane toľko krásy,“ uzatvára Ondrej. Aj keď farby vyblednú a škrupinka popraská, nesmrteľné motívy ostanú. Bohatstvo vajíčok je ukryté vnútri.

 

Krížová cesta.

 

 

 

 

 

 

 

Veronika Samková, študentka masmediálnych štúdií

Foto: autorka, archív Ondreja Müllera

 


Tags: , , ,

Prečítajte si aj:









pošli na vybrali.sme.sk

Komentáre ku článku: Maličkosť v škrupinke

Zatiaľ neboli pridané žiadne komentáre.





Time limit is exhausted. Please reload the CAPTCHA.

KRUK Košice T-Systems