Mo/nu/ment dôvery

| K13 a VÝMENNÍKY, Školstvo a vzdelávanie | 14. 2. 2013

Do hláv ľudí zasadila semienko, aby z kvetináča vyrástol kvet. Išlo len o maličkosť. O láskavosť. „Postaráte sa mi jeden deň o kvietok?“ Postarali sa. Päťdesiat dní putovalo semienko z hlavy do hlavy, z ruky do ruky, z domu do domu, až z neho vyrástol kvet. Dostal meno Hosta.

Absolventka Vysokej školy výtvarných umení v Bratislave Ľudmila Horňáková hľadala vo svojej diplomovej práci mo/nu/ment dôvery. Našla ho v košickom Čermeli, medzi svojimi susedmi.

Bežný monument je niečo statické, nehybné, pevné, chladné, neprístupné k ľuďom, ktorí ho majú zdieľať. Mŕtva hmota. Prešmyčka na moment je nielen slovná hra, ale aj testovací proces, niečo hybné, meniace sa. Na moment dôvery,“ vysvetľuje mladá výtvarníčka. Jej cieľom bolo vytvoriť monument dôvery viacerých ľudí v niečo spoločné. Najprv však musela vzniknúť dôvera k jednotlivcovi. Tak zasadila do kvetináča kvietok, trvalku Hostu. Na kvetináč pripevnila kameru, a potom si už kvet žil svoj dobrodružný život. Takmer každý deň putoval do inej domácnosti na Čermeľskej ceste. Pritom nevyžadoval zvláštnu starostlivosť. Občas poliať. Nespáliť na slnku. Porozprávať sa. Pohladkať. Proces starostlivosti zaznamenávala kamera. Susedia tak dostali ľahkú i neľahkú úlohu. Postupne sa starali, aby rastlina prosperovala a museli si dôverovať.

 

Prečo si sa zaoberala práve momentom dôvery?

Vychádzam s generačného momentu. Základom všetkého, sociálnej komunikácie aj vzťahov je dôvera. Vo verejnom i súkromnom priestore. Dnes sa prenáša na anonymné inštitúcie a tým pádom sa stráca.

 

Rastlina rástla v priebehu päťdesiatich dní takmer v päťdesiatich domácnostiach. Všetky si na úvod osobne navštívila?

Áno, bola to osobná agenda. Ľudia si voči mne, projektu i procesu museli vytvoriť dôveru. Veď niečo spoločné mohlo zlyhať na ich osobnom faktore. Základom dôvery je faktor rizika a miera zodpovednosti, ktorú vkladáme do iných.

 

Ulica, to sú, ako hovoríš, ľudia známi aj neznámi. Ako si ich presvedčila, aby sa zapojili do projektu?

Dôležité bolo správne im podať informácie. Vysvetľovala som, že budovaním dôvery sa medzi sebou spoznajú. Musela som im dávať pádne dôvody. Predstaviť zmysel mojej diplomovej práce. Mali sme šancu vybudovať niečo spoločne. Hľadali sme základný faktor dôvery, či existuje, či sú ľudia k sebe dobrí, či medzi nimi funguje ľudskosť a dôvera. Ľuďom som vysvetlila systém, nežiadala som nič dramatické, čo by im zaberalo veľa času. Avšak mali istú zodpovednosť, na ktorú museli myslieť a nesmeli na rastúci kvet zabudnúť. Zasiala som do ich mysle semienko, ktoré im vŕtalo v hlave. Aby nezabudli na deň, keď sa kvet dostane do ich rúk. Niektorí mali strach z techniky, ale prekonali ho.

 

Reakcie boli asi rôzne.

Niektorí susedia boli veľmi pragmatickí. Dokonca reagovali tak, že sa projektu nezúčastnia a radšej mi dajú peniaze. Čo je absurdné, keďže sme sa bavili o vzťahových a sociálnych veciach a nie o finančnej podpore. Boli aj maniacke reakcie typu: „Polícia mi skopíruje ruky, tvár, môj hlas použijú v rádiu.“ (Úsmev.)

 

V Čermeli býva aj bývalý prezident Rudolf Schuster. Zapojil sa do tvojej diplomovej práce?

Reagoval slovami, že sa nezapojí, pretože to aj tak nikto nezrealizuje a určite sa mi to nepodarí. Pre mňa to bola dôležitá šanca, pretože i samotní obyvatelia sa ma pýtali, či sa zapojí aj pán exprezident. Bohužiaľ som ho nepresvedčila, pretože to bolo podľa neho zbytočné. Niektorí susedia chceli skrz diplomovku riešiť problémy, na ktoré nemám dosah. Na druhej strane, o projekt sa začali zaujímať aj ľudia, ktorí nebývajú v Čermeli. Susedia sa navzájom spoznali, vytvorili sa medzi nimi vzťahy. V Čermeli totiž nie sú žiadne zasadania mestskej časti, ani schôdze. Ani starosta sa osobne nezúčastnil, ale poskytol nám povolenie na záhradku na verejnom pozemku. Keď kvietok vyrástol, zasadili sme ho do spoločnej záhradky, ktorú sme vybudovali. Mojím cieľom bolo, aby mali obyvatelia pocit, že exituje ich spoločný priestor. Nie iba reštauračné zariadenie poskytujúce servis, ale oporný bod, ktorý by reprezentoval ich susedstvo, kultúrny priestor.

 

Vnímali ľudia tvoju diplomovú prácu ako umenie?

S touto otázkou som sa stretávala často. Umením je výsledok i forma, ktorú volím. Dokumentácia, samotný objekt, to ako sa monument vyvíja vo filme. Za umelecký objekt vnímam aj podujatie v záhrade. Proces samotný.

 

A čo tvoja dôvera voči iným ľuďom, posunula sa vďaka projektu?

Stala som sa otvorenejšou. Naučila som sa prekračovať vlastné hranice. Lepšie sa viem vcítiť do inej roly. Nebojím sa osloviť cudzieho človeka. Vo vlaku som napríklad požiadala o dvojité mlieko. A pán sediaci naproti sa ku mne naklonil a pošepkal: „Vy ste ale odvážna!“ Moja odpoveď reakcia zmela: „ Aká odvaha? Pre niekoho odvaha, pre niekoho samozrejmosť alebo trúfalosť o niečo požiadať, či za niečo bojovať. Tak prečo nebojovať za ľudí a ľudskosť?!“

 

Počas toho, ako Hosta rástla, Ľudmila pracovala na budúcej spoločnej záhradke. Vyplela ju, nasadila malý živý plot. Ako prvú zasadili susedia hlavnú hrdinku filmu – Hostu. Ku nej prisadili ďalšie vonkajšie rastliny. Záhradku doplnili tabuľkami. Nie sú však na nich mená rastlín, ako to býva v botanickej záhrade. Vety na ceduľkách odpovedajú na otázku, čo pre susedov znamená dôvera. Moment dôvery je: Istota. Keď ťa niekto nesklame. Láska k ľuďom. Pravda. Vyžarovanie z človeka. Samotná existencia. Vzniká dlhodobou komunikáciou. To, že verím susede naproti…

Nakoniec si aj ľudia, ktorí boli sprvoti nedôverčiví a nevideli v diplomovej práci zmysel, vybudovali onen moment dôvery a Ľudmile pomáhali. Oslovila ich spoločná aktivita. Úprimnosť projektu a umelkyne. Stotožnili sa s projektom. Dôvera sa premieta v rôznorodých situáciách a sférach ako základná a dôležitá pri riešení konfliktov, núdze. Pocítila to i samotná autorka: „Rada by som poďakovala ľuďom z Čermeľskej cesty, za ich dôveru, pomoc a priateľstvo. Každému jednému, kto sa zúčastnil za ich odvahu a  vrúcne srdce. Veľmi si ich pomoc vážim a som rada, že sme to spolu dokázali, bez nich by tento projekt nevznikol a nebol by taký úprimný.“

 

Video diplomovej práce Mo/nu/ment dôvery si môžete pozrieť na adrese: www.vimeo.com/46052833.

 

Lucia Zacharová

Foto: Ľudmila Horňáková

 

Ľudmila Horňáková (1985) sa narodila v Bratislave, no s rodinou veľa cestovala. Chvíľu bývala v Moskve, Kijeve, Čechách, momentálne žije v Košiciach. Pracuje v SPOTs na projekte so seniormi, zaoberajúcim sa medzigeneračnými vzťahmi. Jej cieľom je, aby si verejnosť a mladšia generácia uvedomili, že senior má čo ponúknuť. Ale to už je iná téma.

Portfólio: www.milalud0.wix.com/mila-1


Tags: , , ,

Prečítajte si aj:









pošli na vybrali.sme.sk

Komentáre ku článku: Mo/nu/ment dôvery
  1. […] Mo/nu/ment dôvery […]

    Komentoval Kultúrna kronika 2013 – To najlepšie z archívu Zajtrajších novín | Zajtrajšie noviny dňa 14.12.2013 o 19:53:30







Time limit is exhausted. Please reload the CAPTCHA.

KRUK Košice T-Systems