Dzivé knižky na východe

| Literatúra, Rozhovory, Tretí sektor | 25. 2. 2013

Návšteva e-mailu? Enter. Status na facebooku… Enter. Potvrdiť objednávku. Enter. Vstup do súčasného a budúceho umenia. ENTER. O jedinom umeleckom časopise na východnom Slovensku s ešte umeleckejším formátom sme sa rozprávali s jeho šéfredaktorom a vydavateľom Richardom Kittom.

 

Časopis Enter vychádza od roku 2008 a už na prvý pohľad je jasné, že to nie je prvoplánová záležitosť. Prečo práve umelecký časopis?

Na začiatku bola nuda. Našťastie aj naša osobná ambícia robiť na zaujímavom a dlhodobom projekte. A keďže „echt“ umeleckých časopisov v Košiciach až tak veľa nie je, rozhodnutie bolo rýchle. Až postupne nám došlo, že takto vlastne užitočne plátame rôzne diery.

Dieru na trhu?

Podľa toho, aký trh máme na mysli. Podľa mňa tu stále chýba niečo kultúrne, čo by náš región výrazne reprezentovalo, pravdaže, okrem košického hokeja (smiech). Nehovorím, že tu na východe nie je potenciál, práve naopak. Robenie kultúry u nás je však stále ťažká improvizácia. My sa aj napriek tomu sústreďujeme na mapovanie a iniciáciu súčasnej domácej a zahraničnej umeleckej scény, nielen literatúry, výtvarného umenia, ale aj architektúry, hudby či komiksu.

Snažíte sa teda o prezentáciu východného Slovenska, ale hľadíte aj za hranice. Prečo?

Istým spôsobom chceme byť medzinárodní. Súvisí to s mojou predošlou odpoveďou. Vyberáme si svetové regióny a spájame ich s tým naším lokálnym. Osobne si myslím, že nie je dôvod nevystúpiť z vlastného tieňa. Enter je „local making“ a „global thinking“. V podstate je jedno, či ste tu, alebo v Tokiu.

Enter čítajú aj v Tokiu?

Áno, a spolupracujeme aj s ďalšími krajinami, napríklad Maďarskom, Nórskom, Francúzskom alebo Švédskom.

Časopis teda funguje na báze spoluprác. Podľa čoho si umelcov vyberáte?

Vyberáme si to, čo je podľa nás kvalitné a zaujímavé. Nechceme suplovať už existujúce časopisy, ktoré sú určené pre začínajúcu tvorbu alebo sú istým spôsobom zavedené a majú svoje vyhranené publikum. Na druhej strane nie sme uzavretá skupina ľudí, ktorá sa hrá na vlastnom pieskovisku. Každý, kto má pocit, že ho časopis oslovil, sa môže do jeho tvorby aj zapojiť.

Vyberáte si aj čitateľov? Alebo je to časopis pre všetkých?

Som fatálny idealista, čiže budem rád, ak by Enter zasiahol čo najväčší okruh ľudí. Avšak čím viac chcete zaujať, tým viac musíte byť jednoduchší a zrozumiteľnejší a to môže byť problém. Enter je síce koncipovaný širokospektrálne, no nemusí a nemá vyhovieť každému. Napriek všetkému chceme, aby bol Enter čo najviac zrozumiteľný. Samotné umenie má totiž v dnešnej dobe problém instantnosti a relativizácia sa dá veľmi ľahko zneužiť. Keď poviete autorovi diela, že je to gýč, tak vám odpovie, že je to jeho zámer. My sa snažíme ísť po podstate veci. Preto si vyberáme a nechceme vydávať hocičo.

Práve preto tie rozhovory o umení a názory samotných autorov?

Áno. Snažíme sa čitateľom (aj nám samým) ozrejmovať súvislosti. Napríklad prečo je ten komiks nakreslený ako nevydarená detská kresba. Podľa mňa sa nestačí na dielo iba pozrieť. Je dobré sa nad ním aj zamyslieť a rozprávať sa o tom. Chce to, samozrejme, vynaložiť istú námahu.

Z tohto pohľadu môžeme Enter považovať za edukatívny.

Áno, môžeme. Nie je vyslovene vzdelávací, ale určite prináša informácie, ktoré človek nenájde vo večerných komerčných programoch.

Vrátim sa na začiatok, keď som spomínala, že Enter už na prvý pohľad nie je prvoplánová záležitosť. S obalom ste sa pohrali. Prečo kartónová väzba?

Dôvodov je viacero. Okolo Enteru sa zišli ľudia, ktorí sú aj sami umelcami. Takže prirodzene chceme robiť niečo, z čoho budeme mať dobrý pocit. To je zdroj pozitívnej energie určenej aj našim čitateľom. Názov Enter odkazuje na lifestylové časopisy, čo bolo mienené aj ako irónia. A stratégiu lifestylových časopisov sme hneď na začiatku popreli použitím lacného (odpadového) kartónu. Týmto sa priznávame k našej lokálnosti, za ktorú sa nehanbíme. Naopak, referencie a reakcie na Enter sú aj zo zahraničia veľmi pozitívne.

Opäť sme pri zahraničí. S tým súvisia aj mimoriadne vydania Enteru. Ostatný je Enter Plus vo francúzštine. Prečo?

Enter+ vo francúzskom jazyku je samostatným projektom. Cieľom bolo predstaviť frankofónnemu publiku našich umelcov, predovšetkým východoslovenských autorov. Podobne máme za sebou už aj vydanie slovinského umenia v slovenčine. Tento rok pracujeme na švédskom čísle, v nasledujúcom roku by mali vyjsť nórske a maďarské, neskôr aj špeciálne číslo venované japonskému mediálnemu umeniu.

A Enter v anglickom jazyku?

Na tejto mutácii sa momentálne pracuje, zatiaľ však prezradím iba to, že pôjde o elektronickú verziu časopisu.

Spomínal si, že Enter je medzinárodne „mysliaci“. Súvisí s tým aj samotný názov?

Názvom sme chceli pôvodne osloviť rodiacu sa počítačovú generáciu (smiech). Enter je stručný a jasný.

Enter vydáva nezávislé kreatívne vydavateľstvo Dive Buki, ktorého si zakladateľ. V repertoári máte aj publikácie ako Vrakoňovo alebo experimentálnu poéziu Milana Adamčiaka. Tituly, ktoré spočítam na jednej ruke…

V prvom rade nám ide nám o kvalitu, nie kvantitu. Dôkazom je aj spomínaná kniha Milana Adamčiaka, ktorá bola nominovaná na Cenu Tatrabanky a dostala sa do finále. Tento rok vyjdú, samozrejme, ďalšie tituly. Dive Buki je mikrovydavateľstvo, ktoré sa venuje najmä propagácii vizuálnej kultúry. Nie je zamerané na vydávanie klasickej beletrie alebo vyslovene technickej literatúry. Ak, tak nás možno zaujíma práve ich netradičná kombinácia.

Prečo názov Dive Buki?

Chceme tým povedať, že sa tu snažíme robiť „dzivé knižky“. Slovo „buki“ vychádza z anglického výrazu „books“. Myslím, že z toho vznikla celkom milá slovná hračka.

Marec je mesiac kníh, aké čítanie by si odporučil našim čitateľom?

Jednoznačne Enter (smiech). Ale osobne fandím napríklad projektu Mestských či Medzimestských zásahov a knihe Vranokoňovo, ktorá je jednou z našich koprodukčných záležitostí. Budem naozaj rád, ak sa vďaka nej ľudia dozvedia viac o tomto nezvyčajnom socio-kultúrnom projekte.

 

Ďakujem za rozhovor.

 

Periodicita časopisu Enter je 3 až 5 vydaní za rok a kúpiť si ho môžete vo vybraných kníhkupectvách alebo na stránke divebuki.sk.

 

Gabriela Kuchárová

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 


Tags: , , , , , , , ,

Prečítajte si aj:









pošli na vybrali.sme.sk

Komentáre ku článku: Dzivé knižky na východe
  1. […] Dzivé knižky na východe […]

    Komentoval Kultúrna kronika 2013 – To najlepšie z archívu Zajtrajších novín | Zajtrajšie noviny dňa 14.12.2013 o 19:55:18







Time limit is exhausted. Please reload the CAPTCHA.

KRUK Košice T-Systems