Súkromné potulky po Košiciach

| Predstavujeme | 25. 1. 2013

Príbehy, ktoré by mal poznať každý Košičan. (Aby ich rozpovedal iným.)

 

Stretli sme sa v historickom centre Košíc na súkromnej potulke. Ukázal mi niekoľko zaujímavých a ľahko zapamätateľných miest. Aby ste i vy vedeli svojim deťom či turistom porozprávať príbeh  nášho mesta. S Milanom Kolcunom sme sa prechádzali len po Hlavnej ulici. Na krátkom úseku od Morového stĺpu po dom slávneho Košičana. Vydajte sa po našich stopách so zámerom, čo by sme mali o Košiciach vedieť.

 

Morový stĺp

Obyvatelia Košíc, ktorí prežili v 18. storočí epidémiu moru, dali postaviť stĺp, aby ich Nepoškvrnená Panna Mária chránila od ďalších. Od toho aj názov, Immaculata, čo znamená nepoškvrnená. Morové stĺpy sa však stavali v mnohých mestách. Čím je ten náš špecifický? „Nie tak dávno Gabriel Kládek poukázal na to, že v tom našom je aj relikvia svätého Valentína, populárneho svätca všetkých zaľúbených. Existuje o tom dokument. Sú tam aj ostatky iných svätcov, napr. sv. Šebastiána, rímskeho vojaka vyobrazeného na súsoší stĺpa,“ ozrejmuje Milan Kolcun.

 

Žobrákov dom

„Legendu o chlapíkovi tam hore, azda pozná každý Košičan,“ usmieva sa Milan a ukazuje na dom ľudovo pomenovaný ako Žobrákov. „Žobral, až mal dosť na výstavbu domu na Hlavnej ulici. Druhá verzia síce neznie tak dobre, ale je pravdivejšia. Dom patril istému obchodníkovi Strasserovi. Tento variant potvrdzujú aj symboly na dome. Boh obchodu Merkúr, žatevný výjav, čo je symbol prosperity, a anjel s mestským erbom. Doslova čerešničkou je socha “žobráka“ s plným mešcom na vrchole strechy. Takú istú sochu by sme kedysi našli napríklad v Starom Smokovci, pretože už vtedy boli katalógy a stavalo sa na objednávku.“

 

Divadelné podzemie

Spontánne sme sa presunuli do parku k fontáne so zverokruhom. „Málokto si uvedomuje, že práve kráčame po divadle. Pod nami sú šatne členov zboru opery. Počas potulky Podzemné Košice sa prechádzame práve týmto podzemím. Pod nami je aj obrovská kulisáreň. Inak, Štátne divadlo malo byť dvakrát také veľké, malo siahať až po túto fontánu,“ vysvetľuje známy potulkár. Keď najbližšie zavítate do tohto malého parku, všimnite si obdĺžnikový medený kryt na trávniku. Je to núdzový východ z podzemia divadla.

 

Hrajúca fontána

Svetelná hrajúca fontána možno nepatrí medzi umelecké skvosty, ale pozornosť návštevníkov priťahuje. A najmä, i ona má svoj príbeh, ktorý Milan Kolcun samozrejme ovláda. „Rudolf Schuster bol za socializmu v sovietskom meste Vladimír, kde videl hrajúcu fontánu. Pozval jej konštruktéra do Košíc. Ten tu nakreslil ventily a v železiarňach ich vyrobili. Za pár mesiacov (1. mája 1985) bola fontána  hotová. Potom podobnú zachcela aj Praha, preto tam Košičania z VSŽ vynovili v deväťdesiatych rokoch Křížikovú fontánu.“

 

Zvonkohra

Vedľa fontány sa nachádza ďalšie vizuálno-akustické dielo. Zvonkohru „vytesal“ Peter Sceranka. Pozostáva z 22 zvonov, ktoré symbolizujú 22 mestských častí mesta Košice. Sochár bol takisto autorom novej podoby Milana Rastislava Štefánika, ktorú po ňom dokončil Dušan Zahoranský. Neortodoxné súsošie čaká už roky na poslednú fázu – odliatie do bronzu a osadenie v meste.

 

Historická radnica

Usporadúvajú sa v nej audiencie a v bývalom kine Slovan rôzne podujatia. Reč je o budove z roku 1780, ktorej priečelie je bohaté na symboly. „Na budove je košický erb, pretože ju dalo postaviť mesto. Naľavo od erbu drží socha ženy roh hojnosti, čiže radnica sa má starať, aby mesto prosperovalo. Napravo je fasces, zväzok prútov, ktoré vlastnili rímski úradníci (liktori). Tí mali právo i popraviť, čo značí, že košický richtár mal aj súdnu moc. To symbolizuje aj bohyňa Justícia s váhami a mečom. Podoba kráľa ukazuje, že Košice boli kráľovským mestom. Rímsky vojak demonštruje vojenskú moc mesta a múza zase jeho kultúru. Najzaujímavejší je výjav s kráľom Šalamúnom pod erbom. Je to známy príbeh, v ktorom sa dve matky hádali o dieťa. Šalamún rozkázal, nech ho teda roztnú na polovicu. Skutočná matka sa dieťaťa radšej zriekla a Šalamúnovi bolo všetko jasné,“ hovorí Milan a jedným dychom dodáva: „prvý  februárový víkend organizujeme potulku na tému Reč symbolov v Košiciach. Tam si ukážeme a objasníme aj desiatky ďalších symbolov, okolo ktorých chodíme, ale už si ich nedokážeme vysvetliť.“

 

Dóm sv. Alžbety

Najväčší kostol na Slovensku, gotická dominanta Košíc, je Milanovou srdcovkou. O Dóme svätej Alžbety by vedel rozprávať hodiny. Čo špeciálne by nám však nemalo uniknúť? Vnútri katedrály je zatiaľ málo známa miestnosť, kde sa odkladala relikvia Kristovej svätej krvi. Výnimočne sa tam dá dostať. Milan Kolcun ukazuje aj na podobizeň Panny Márie, ktorá visí zo stropu. Či na ňu hľadíte spredu alebo zozadu, vždy sa jej pozeráte do očí. Ide zrejme o posolstvo, táto svätica sa k človeku nikdy neotočí chrbtom. Iným zaujímavým detailom je kamenárska značka, akoby stredoveké logo autora. Konkrétne v Dóme svätej Alžbety ju nájdete v južnej časti napravo vedľa oltára svätého Antona Paduánskeho.

Zvonku katedrály Milan upozorňuje na chrliče: „Pri nich mohli kamenári popustiť uzdu fantázii. Vidíme kombináciu levej hrivy, netopierích krídel a kopýt. Iný chrlič je za nohu držaný rytierom, ďalší krmí mláďatko… Chrliče sú preto také škaredé, lebo mali spodobovať diabla. V stredoveku sa verilo, že ak diabol zbadá svoju podobu, stratí moc. Takto je kostol chránený, diabol sa dnu nedostane.“

 

Kaplnka svätého Michala

To, že stojí na stredovekom cintoríne, je známe. Dôvod stavby má rôzne vysvetlenia. Podľa najnovších zistení Kaplnka sv. Michala súvisí so zázrakom Kristovej sv. krvi. Čerstvú hypotézu prináša vo svojej publikácii Kult svätej krvi cirkevný historik a dlhoročný archivár Arcibiskupského úradu v Košiciach profesor Peter Zubko. Dnes už zabudnutý eucharistický zázrak sa stal za panovania Ľudovíta I. Veľkého (1342 – 1382). Kňaz pri svätej omši nedopatrením rozlial na korporál premenené víno, čiže Kristovu svätú krv. Na tejto bielej podložke, ktoré sa používa pri slávení sv. omše, sa nevysvetliteľne, bez ľudského pričinenia, vytvoril obraz Kristovej tváre. Je možné, že kaplnku postavili práve ako miesto na uchovávanie vzácnej relikvie. Podobne ako Sainte Chapelle v Paríži.

 

Košický erb

Košice vlastnia najstaršiu zachovanú erbovú listinu v Európe, ktorá je z roku 1369. Siedmeho mája ju mestu udelil kráľ Ľudovít Veľký. Košický erb drží socha anjela, ktorá je umiestnená pri Dolnej bráne. Predtým sa na tomto mieste vystriedali sochy Gottwalda, Stalina či Štefánika. Práve toto je priestor, kde možno raz bude stáť aj spomínaná nová plastika Milana Rastislava Štefánika.

 

Dom slávneho

„Ukáž mi dom nejakého slávneho Košičana!“ vyzvala som na záver Milana Kolcuna. Ten nezaváhal a hneď ma zaviedol pár krokov od sochy anjela k rodnému domu Bélu Gerstera. Ako architekt a stavbyvedúci vybudoval Korintský prieplav a ako spoluautor sa podieľal aj na Panamskom prieplave. Na jeho rodnom dome na Hlavnej ulici 9 objavíte tabuľu, na ktorej je všetko zreteľne znázornené. A nebol by to Milan, keby ma neupozornil ešte na jednu zaujímavosť. „Vidíš, tu pri dome na chodníku, kedysi stál obranný múr mesta.“

 

Mikve

Pri Gersterovom dome by sa naša reportážna potulka Košicami mohla pokojne skončiť. Nebyť toho, že Milan pozná tých správnych ľudí. Krátky telefonát a zaviedol ma do zatiaľ nezrekonštruovaných priestorov na Krmanovej ulici, do pravdepodobne najstaršie zachovaného mikve na Slovensku. Ide o bazén, v ktorom sa rituálne očisťovali židovskí muži v piatok pred šabatom. Ženy sa tu ponárali napr. pred sobášom. Vedľa bazéna je ešte jeden, menší, na riad. Mikve bolo pred vojnou, keď bol židom každý piaty Košičan, veľmi potrebné. Židovská potulka, ktorá bude v júli, býva jednou z najnavštevovanejších. Táto, ako aj ostatné témy, zvyknú totiž zaviesť Košičanov aj na miesta verejnosti neprístupné.

I vy máte možnosť počúvať príbehy Milana Kolcuna o našom meste každý prvý víkend v mesiaci vždy na inú tému počas Potuliek mestom Košice. Ak radšej čítate, siahnite po niektorej z jeho kníh. Je fajn poznať svoje mesto.

Lucia Zacharová

Foto: Ján Radzo

 

 

 

 


Tags: , , , ,

Prečítajte si aj:









pošli na vybrali.sme.sk

Komentáre ku článku: Súkromné potulky po Košiciach
  1. […] Súkromné potulky po Košiciach […]

    Komentoval Kultúrna kronika 2013 – To najlepšie z archívu Zajtrajších novín | Zajtrajšie noviny dňa 16.12.2013 o 17:56:45







Time limit is exhausted. Please reload the CAPTCHA.

KRUK Košice T-Systems