Kubo, Richard III. a Jožko Púčik v jednom tele

| Rozhovory, Skutočné príbehy | 4. 1. 2013

Hoci v decembri oslavuje šesťdesiatku, diváci si ho stále spájajú s mládežníckou postavou Hlúpeho Janazo Zlatej brány. Asi som to hral dobre, keď si ma po toľkých rokoch ľudia pamätajú,“ usmieva sa Jozef Úradník, herec, pedagóg na konzervatóriu a šéf činohry Štátneho divadla Košice.

Foto: archív štátneho divadla Košice

Máte mnoho rôznych povolaní, čomu sa najradšej venujete?

Venujem sa tomu, čo ma baví. Divadlo ma baví, bavia ma moji študenti, hríby v lese, moja rodina, deti, vnúča, po 38 rokoch ma ešte stále baví moja manželka. Baví ma to, aby som mohol robiť niekomu radosť. Asi by som nedokázal byť úradníkom a osem hodín sedieť v kancelárii.

Cítite sa zaneprázdnený?

Nie je toho málo, ale človek si vždy musí nájsť čas, aby niečo nevystrkoval na vedľajšiu koľaj. Treba mať čas aj na prácu, aj na oddych.

Pri týchto aktivitách vám asi nie je blízky pojem nuda.

Nuda ma obchádza. Asi je to tým, že jej nejdem oproti a nemá šancu skočiť mi na krk.

Pochádzate z Kotešovej a do Košíc ste sa presťahovali po štúdiu na VŠMU, pretože ste dostali konkrétnu ponuku z divadla. Ako ste sa adaptovali na “šaľeny” divoký východ? Je ozaj taký?

Áno, strašili ma. Ale musím povedať, že nie je to tak. Som Stredoslovák, ale musím povedať, že východniari sú veľmi dobrí ľudia. Navonok majú hrubšiu škrupinu, ale dá sa pod ňu dostať. Sú to tí najlepší ľudia na svete a dali by zo seba aj to posledné.

Vy sa necítite ako východniar?

Asi nie, stále som ten Stredoslovák, ale poznačený.

Čo vás viedlo k herectvu?

Každý človek, aj keď si to nechce priznať, je svojím spôsobom exhibicionista. Chce sa prejavovať, ukazovať. Chce byť stredobodom pozornosti. Pôvodne som chcel byť farárom, lenže potom som sa dozvedel, že sa nemôžu ženiť, tak som cúvol. Rád som bavil ľudí, rád som spieval, recitoval. Dokázal som strhnúť na seba pozornosť a odmenili ma potleskom, to sa mi zapáčilo. Keď som to začal študovať, uvedomil som si, že človek vie byť cez deň žobrákom a večer na javisku kráľom.

Baví ma študovať psychológiu postavy, anatómiu duše.

Stvárnili ste vyše 160 postáv. Ktorá je tá vaša naj?

Každá postava je najobľúbenejšia. Keď na nej človek robí chvíľu na ňu nadáva, hádže ju do kúta, uteká od nej, a potom ju objíma, miluje.

Blízke sú mi však postavy Kuba, Richarda III. a Jožka Púčika. Mám rád tragikomické postavy, ktoré sú živé.

Mení sa košický divák? Viac sa smeje, menej tlieska?

Nedokážem to posúdiť. Skôr si myslím, že sa naučil chodiť do divadla, čo je neskutočné dobré nielen pre nás, ale aj pre diváka. Veľkú službu nám robí televízia, lebo v nej nič nie je a ľudia idú radšej do divadla, z ktorého si niečo odnesú. Nehovoriac o tom, že divadlo je živé umenie. Každé predstavenie je iné, lebo je tam živý kontakt. Mnohokrát si človek povie, či mu nebolo nastavené zrkadlo.

Medzi vašich absolventov konzervatória, ktorí sú známi na Slovensku i v zahraničí, patria mená ako Igor Timko, Marián Čekovský, Rastislav Kopina, Přemysl Boublík, Petra Humeňanská, Lukáš Pavlásek, Dominika Kavašová. Čo pre vás znamená úspech vašich absolventov? Beriete to osobne?

Beriem to osobne. Asi sme dobre urobili, keď sme ich vybrali na prijímačkách. O to väčšiu radosť mám, keď sa dostanú na vysokú školu, venujú sa hudbe alebo učia na ZUŠ deti estetickému cíteniu.

Je tu čas Vianoc. Čo pre vás znamenajú?

Vianoce sú pre mňa veľkým sviatkom, ktorý trávim v kruhu rodiny. Som kresťansky založený a aj tak ich vnímam. S božou pomocou sa všetko dá a všetko funguje.

Ďakujem za rozhovor.

 

Lucia Zacharová


Tags: , ,

Prečítajte si aj:









pošli na vybrali.sme.sk

Komentáre ku článku: Kubo, Richard III. a Jožko Púčik v jednom tele

Zatiaľ neboli pridané žiadne komentáre.





Time limit is exhausted. Please reload the CAPTCHA.

KRUK Košice T-Systems