Príbehy rozpráva aj fotografiami

| Rozhovory | 3. 12. 2012

Fotografia v knihe, to je ako exotický vtáčik v klietke,“ odvetil Boris Filan na otázku, prečo sa rozhodol dať svojim fotozážitkom z ciest iný ako knižný rozmer. Doteraz dopĺňali snímky prevažne jeho Tam-tamy, ale skúsil to už aj S Japoncom na cestách, čo bola jeho prvá veľká výstava fotografií. O tom, ako dopadla Cesta okolo seba alebo (Ne)Obyčajné veci, sa s nami podelí v Slovenskom technickom múzeu v Košiciach. Výstava potrvá celý december. Cez fotoobjektív sa prihovorí spolu so synom Oliverom. V rozhovore prezradil, čo je jeho životnou energiou, prečo si vybral pre svoju výstavu práve Košice, či napríklad aký objekt sa fotografuje najhoršie.

S výstavou začínate v Košiciach. Prečo?

Košice sú moje obľúbené mesto. Často som v nich krstil svoje knihy, rád tu pracujem aj sa zabávam. Výstava potom poputuje do Moskvy a ďalej po Slovensku – Trnava, Trenčín, Piešťany… Verím, že aj naše fotografie príjmu ľudia tak, ako moje vystúpenia a knihy.

O čom sú vaše fotografie?

Sú o ľuďoch a ich príbehoch. Mojou tajnou láskou sú mestské ulice. Mám cyklus, ktorý sa volá Kľaknúť si k zanedbateľnému. Páči sa mi nachádzať tajnú krásu všedných vecí.

Čo je esenciou dobrej fotografie?

Páči sa mi, ak je to doteraz nevideným spôsobom sprostredkovaný detail všednej pravdy.

Kto alebo čo je najvďačnejší objekt na fotografovanie?

Najhoršie sa fotí mrakodrap a svokra. Vďační sú šťavnatí ľudia, ktorí už majú takú tvár, akú sú zaslúžili. Mám rád prostredia, kde sa ma chytí úplný ošiaľ, neviem, kam mám namieriť objektív. Nedávno som takto dostal možnosť fotiť v mešite v Sarajeve začiatok veľkého moslimského sviatku bajram. Pred dvomi rokmi oslavy boha Kataragamu na juhu Srí Lanky. Veľké sviatky sa fotia dobre. Nemám rád to, v čom sa vyžívajú slávni fotografi – násilie a nešťastie v každej podobe.

Vystavujete spolu so svojím synom. V akých ďalších umeleckých sférach sa s ním stretávate?

Oliver vyštudoval Literárnu akadémiu Jozefa Škvoreckého v Prahe. Má vedomosti o dramaturgii, ale aj o technológiách, ktoré mne chýbajú. Občas spolu cestujeme. Máme taký rituál. Výborne si rozumieme, ale keď ja poviem doprava, Oliver ide doľava. Vďaka tomu preskúmame všetky možnosti.

Spolu s výstavou odštartuje jej generálny partner VSE a.s. aj fotosúťaž Život s energiou. Čo je vašou životnou energiou?

Zvedavosť.

Máte dobré tipy pre nádejných fotografov?

Nemám, lebo nie som fotograf. Ja som rozprávač príbehov, ktorý má to šťastie, že vďaka novým technológiám môže okrem slov využívať aj obrazy. Ale ponúknem to, čo som hovorieval svojim poslucháčom na vysokej škole:

“Ak niečo začnete, tak to aj dokončite.”

“Opakom zábavy nie je vážnosť, ale nuda.”

Ďakujeme za rozhovor.
Andrea Vlková, VSE a. s.

Foto: archív Borisa Filana


Tags: , , , ,

Prečítajte si aj:









pošli na vybrali.sme.sk

Komentáre ku článku: Príbehy rozpráva aj fotografiami

Zatiaľ neboli pridané žiadne komentáre.





Time limit is exhausted. Please reload the CAPTCHA.

KRUK Košice T-Systems