„Všetko, čo chcete, aby ľudia robili vám, robte aj vy im!“

| Školstvo a vzdelávanie | 22. 10. 2012

Základná škola je najmä o výchove. Deti sú v týchto rokoch najviac formované okolím, a preto je dôležité, aby ich rodičia i učitelia správne viedli. Jedným z rozhodnutí rodičov je, ktorý výberový predmet v prvom ročníku zvoliť pre svoje dieťa. Náboženská či etická výchova? Ako vnímajú učitelia a žiaci výučbu týchto predmetov som zisťovala na Súkromnej základnej škole Dneperská 1 v Košiciach.

Nadprirodzené predpokladá prirodzené

Hodina etickej výchovy. Foto: autorka

Výchovné predmety učia žiakov predovšetkým osvojovať si morálne hodnoty a etické pravidlá. Katechéta základnej školy Peter Ferenčák vysvetľuje rozdiel, ale aj spojitosť predmetov: „Kým etická výchova je cestou hľadania pravdy prirodzeným spôsobom, na náboženstve veríme v to nadprirodzené, že princípom pravdy a dobra je Boh. Ale ak chceme rozvíjať v deťoch vieru v Boha, nemôžeme obísť prirodzenosť človeka.“

Učenie hrou

Žiaci sa radi učia hravou formou. Napriek tomu, že hodiny nie sú klasifikované známkou, sú niekedy ešte aktívnejší ako na iných predmetoch. Stačí ich len motivovať. „K tomu používam aj maňušky. Rozprávame sa o vlastnostiach zvierat, v čom sú podobné a naopak, v čom sa odlišujú, aký majú spôsob života a povahové vlastnosti. To všetko prenášam na žiakov v triede. Inokedy hráme rôzne didaktické hry – telefón, opička stratila farbičku alebo pantomímu. Tú majú veľmi radi. Snažím sa, aby si rozširovali slovnú zásobu a pestovali odvahu, ktorá niektorým deťom v iných momentoch chýba,“ objasňuje priebeh výučby na etickej výchove učiteľka Alžbeta Čurmová. Deti si takto ľahšie zapamätajú pravidlá. Vzorným príkladom sú aj samotní druháci, ktorí si z hodín odnášajú aj to, že majú pomáhať starším, vážiť si rodičov, vedieť prosiť i ďakovať, nesmú sa obehovať, strkať a biť druhých.

 

Dôležité je posolstvo

Náboženská výchova nie je len o duchovných veciach. Aj tu sa vychádza z ľudskosti. Peter Ferenčák vysvetľuje: „Náboženstvo prepája antropologické s teologickým. Niektorým témam sa venujeme aj štyri vyučovacie hodiny. Postupne prechádzame od ľudského k teologickému.“ Takto to bolo i dnes. Deti si zopakovali, čo sa naučili na predchádzajúcich hodinách a prvýkrát čítali aj úryvok z Biblie. „Nevyučujeme len teoreticky, ale privádzame k istému posolstvu,“ dodáva Peter Ferenčák. Žiaci vedia, čo je správne, a tak sa doma i medzi rovesníkmi stávajú malými pomocníkmi. „Pomáhame mamke v kuchyni a ockovi v záhrade. Upratujeme si izbu. V škole si pomáhame s úlohami a zotierame tabuľu,“ reagujú druháci na otázku, ako prenášajú do svojho okolia to, čo sa naučia na náboženstve.  

 

Každý človek je duchovný

Na druhom stupni je to už ťažšie. „Piataci sa ešte dajú zatiahnuť do problematiky, zaujímajú ich knihy a encyklopédie. U šiestakov a starších sú prioritou vzťahy. Všetko ostatné je kdesi na periférii,“ hodnotí Jana Zaťovičová, učiteľka etickej výchovy druhého stupňa. Pri výučbe sa používajú modelové situácie. Napríklad či žiaci dokážu vyjadriť svoje pocity. Našli sa aj odvážlivci, ktorí sa o svoje kladné aj záporné pocity podelili so spolužiakmi, čo prinieslo zaujímavé situácie. Na otázku, či vníma nejaký zásadný rozdiel vo výchovách, Jana Zaťovičová odpovedá: „Etická a náboženská výchova sa v systéme výchovy a vzdelávania podávajú ako alternatíva a tu vzniká dojem, že stoja v protiklade. To však plynie len z neznalosti obsahov a cieľov týchto predmetov. Etická výchova je inak povedané výchova k prosociálnosti. Byť prosociálny znamená vyjsť zo svojho egoizmu a zohľadňovať aj potreby iných. Znamená to byť dobroprajný, robiť dobro nezištne a zachovávať zlaté pravidlo mravnosti: „Čo chcete, aby ľudia robili vám, robte aj vy im“. Toto pravidlo, ktoré poznáme z Biblie (Mt 7,12), je základom mravného kódexu našej kultúry ale aj mnohých iných, ktoré k nemu dospeli prirodzenou cestou. Teda to, čo spája oba predmety, to sú hodnoty, mravné normy, ku ktorým má vychovávať aj katechéta aj učiteľ etickej výchovy. Samozrejme, že medzi predmetmi sú rozdiely, no obe výchovy formujú vnútro a správanie človeka. Etická výchova vo vzťahu k iným, náboženská výchova aj vo vzťahu k Bohu. Človek, či chce, či nechce, má aj duchovný rozmer. Etická výchova je výchova aj k tomu, aby človek to duchovno v sebe vnímal.“

 

Základná škola je miestom, kde deti dospievajú, sú zraniteľné a ľahko ovplyvniteľné. Učiteľ musí byť zároveň vychovávateľom, ktorý dieťa nasmeruje správnym smerom. Túto zodpovednosť za svojich žiakov si veľmi dobre uvedomujú. „Som rada, že učím a môžem mať pozitívny vplyv na bytosti, ktoré sú mi zverené. Je to pre mňa podnetné a  verím, že i ja som rovnako podnetná pre nich,“ s úsmevom hovorí Jana Zaťovičová. Často je to však beh na dlhé trate. Niekedy nevidieť výsledky hneď, ale to, čo učitelia zasejú do sŕdc detí, v budúcnosti prinesie ovocie.

 

 

Miroslava Psárová, študentka Masmediálnych štúdií na UPJŠ v Košiciach

 


Tags: , ,

Prečítajte si aj:









pošli na vybrali.sme.sk

Komentáre ku článku: „Všetko, čo chcete, aby ľudia robili vám, robte aj vy im!“

Zatiaľ neboli pridané žiadne komentáre.





Time limit is exhausted. Please reload the CAPTCHA.

KRUK Košice T-Systems