Dvojité výročie

| Kultúra, Tretí sektor | 9. 7. 2012

Košice sa môžu pochváliť mnohými významnými rodákmi zo sveta športu, politiky či umenia. Medzi nich patrí aj Alexander Eckerdt. O maliarovom živote a diele rozpráva jeho švagriná, ktorá sa stará o malú galériu na Kováčskej 33.

Archív Alexandra Eckerdta

Klub priateľov umenia

Útulná galéria v historickej uličke vznikla vďaka občianskemu združeniu Berenika, ktoré založila pani Emília Nedzelová so svojimi priateľmi z Košíc a Svitu. Združenie vzniklo v roku 2006 a jeho pomocný názov znie Klub priateľov umenia. Usilujú sa predstaviť verejnosti život a dielo Alexandra Eckerdta, ktorý prežil v Košiciach celý svoj život. Dňa 6. júla by sa výtvarník dožil 80. rokov. Žiaľ, rok 2012 je aj 20. výročím jeho predčasnej smrti. Preto som  poprosila bývalého riaditeľa múzea Vojtecha Löfflera pána Gazdáka, aby rezervoval miesto a čas pre Eckerdtovu výstavu. Keď všetko dobre pôjde, 11. júla by malo byť otvorenie výstavy, ktorá by mala trvať až do konca augusta.“

Bez citu pre farby?

Alexander Eckerdt o sebe tvrdil, že v detstve nemal k umeniu žiaden vzťah. Jeho otec bol mäsiarom a očakával, že syn bude kráčať v jeho šľapajách. Podľa pani Nedzelovej ho k umeniu doviedla matka. „Myslím, že tie gény pre estetiku a cit pre všetko krásne zdedil po nej.“

Hovorí sa, že cesta za úspechom býva tŕnistá. Ani známy Košičan to nemal zo začiatku ľahké. Začínal v tlačiarňach Pravda. Neskôr sa dostal do Prahy na grafickú priemyslovku a odtiaľ pokračoval na VŠVU k profesorovi Čemickému, ktorý tvrdil, že nemá cit pre farby. Tiež o ňom hovorili, že nikdy nebude vedieť maľovať, ale školu dokončil pod vedením profesora Vincenta Hložníka. Maliarova švagriná má na výtvarníkove kvality vlastný názor: „Eckerdt zrejme svojou tvrdohlavosťou, zaujatosťou, ale aj, myslím si, veľkou dávkou talentu dokázal, že naozaj patrí medzi najvýraznejších predstaviteľov slovenského výtvarného umenia.

Košičan telom aj dušou

Alexander Eckerdt mal Košice bytostne rád.  „Z Košíc by nebol nikdy odišiel. Mal ponuky, aby sa presťahoval do Bratislavy, čo jednoznačne odmietol. Dokonca v rokoch 1968 – 1969 mal možnosť zostať vo Francúzku. Vyjadril sa však na tú dobu možno odvážne, že tam by sa stratil, a tu je niekým. Vzhľadom na jeho tvoru aj postavenie v slovenskom výtvarnom modernom umení mal pravdu,“ dodáva jeho švagriná.

Alexander Eckerdt patril medzi svojráznych ľudí nielen v umení, ale aj v živote. „Povedané slovníkom vtedajšieho spoločenského systému, stáli sme na opačných svetonázorových póloch, ale to nám nebránilo, aby sme si rozumeli nielen príbuzensky, ale aj ľudsky,“ uzatvára spomienky na švagra zakladateľka občianskeho združenia Berenika.

 

Denisa Rybárová, študentka Prešovskej univerzity v Prešove, redakcia

Foto: Miroslava Poklembová

 

 

 


Prečítajte si aj:









pošli na vybrali.sme.sk

Komentáre ku článku: Dvojité výročie

Zatiaľ neboli pridané žiadne komentáre.





Time limit is exhausted. Please reload the CAPTCHA.

KRUK Košice T-Systems