Vyšívanie nahradila televízia

| Tretí sektor | 25. 6. 2012

Namiesto do práce sa kedysi chodilo do roboty, diskotékam predchádzali ľudové zábavy a minisukňa (možno) vznikla skracovaním biloty. Folklór a ľudová kultúra už nie sú bežnou súčasťou našich životov, ale v duchu zachovania tradícií sa s nimi môžeme stretnúť. Na folklórnych  slávnostiach, kultúrnych vystúpeniach či v babkinej kuchyni. Niektoré staré mamy sú majsterky v šití folklórnych krojov. Takéto, avšak o niečo mladšie, šikovnice má aj folklórny súbor Železiar v Košiciach.

Vydržia aj 30 rokov

Umelecký vedúci súboru Železiar Vlado Urban

Ako nám prezradil Vladimír Urban, umelecký vedúci súboru, pri šití krojov sa snažia zachovávať tradície a nemodernizovať: „Dnes sa už niektoré tradičné materiály na kroje nedajú zohnať, dávame ich ušiť na zákazku firmám a remeselníkom. Tých však nie je veľa. V krajnom prípade sa snažíme nájsť materiál, ktorý sa vzhľadom veľmi podobá, dokonca sa v ňom lepšie tancuje a nebráni pohybu.  Pri výrobe krojov sa snažíme zachovávať aj typické farby. Niekedy sa však stáva, že vyhovieme zákazníkom a zmeníme ich.“ K tradičným postupom patrí aj ručná výroba a vyšívanie ozdôb. Podľa Urbana je to však nesmierne zdĺhavá práca: „Veľa vecí vyšívame ručne. Pri väčšom počte odevov, napr. záster, sa to dá urobiť pomocou počítača. Pamätám si, keď som býval v Žiline, tak ženy v Čičmanoch vyšívali, keď išli na autobus či na pole. Keď pršalo, sadli si pod veľký strom a vyšívali. Televízory neboli, tak sa vyšívalo aj  po večeroch. Teraz sa tie hodiny práce nedajú zaplatiť.“ O tom, akú kvalitnú prácu robili naše prastaré či staré mamy svedčí aj životnosť krojov. „Kedysi som kupoval vyradené kroje zo SĽUK-u s istotou, že vydržia ešte 10 až 15 rokov. Boli z ozajstného domáceho plátna, ktoré sa ručne spriadalo. V súbore máme kroje, ktoré boli  ušité v roku 1982 či v rokoch 70-tych a stále sa používajú.“

Chudobné Košice

Hovorí sa, aký kraj, taký mrav a platilo to aj pre kroje. Typický zemplínsky, šarišský, spišský či abovský. Každý mal svoje špecifiká ako farby, dĺžku sukne, typ rukávov, vyšívanie. Na Above sa vyšívalo preťahovanou technikou, v Myslave a okolí nosili kroje s tulipánmi. Monika Ripcsu, vyšívačka krojov v súbore Železiar, nám vysvetlila, prečo bol kroj v niektorých regiónoch málo farebný: „Oblasť bola chudobná a odrazilo sa to aj na krojoch.Neboli tak bohato vyzdobené, akurát mladé devy nosili farebné stužky vo vlasoch.“ Ľudové kroje sa postupom času menili. Sukne sa skracovali, vzory dostávali svoje názvy a ľudia si medzi sebou techniku  vyšívania posúvali. Dnes môžeme túto precíznu prácu vidieť na folklórnych udalostiach alebo práve v Dome ľudového tanca v Košiciach, kde sídli aj súbor Železiar. Ľudové kroje šijú na predstavenia, zákazky a okrem toho ich aj požičiavajú. Za zachovávanie kultúrnych tradícii a našej minulosti im veľmi pekne ďakujeme.

Ľudový slovník

región Spiš:

košuľa – košeľa

vist, ľajbličok – živôtik

volťienka, švorc, fartuch – zástera

ľajbľik – kabátik

kolcúny – čižmy

gerok – mužský kabát mestského typu

gači – mužské spodné nohavice

nohavki – sviatočné mužské gate

región Zemplín:

deregaľ – živôtik

vizitka – ženský kabátik

bilota – spodná sukňa

kabat – vrchná sukňa

fordáš – sukňa

šurc – zástera

krpce – obuv z jedného kúska kože

gubaňa – mužský kabát z ovčej vlny

ľajbik – mužská vesta

nohavki – nohavice

región Šariš:

fartuch – zástera

huňka – ženský kabátik

kidľa – vrchná sukňa

bočkori – krpce

gerok – mužský kabát

gače – mužské plátené gate

chološne – nohavice

Gabriela Kuchárová

Autor Foto: Monika Ripcsu / kroje

Vlado Urban / Martina Pešáková


Prečítajte si aj:









pošli na vybrali.sme.sk

Komentáre ku článku: Vyšívanie nahradila televízia

Zatiaľ neboli pridané žiadne komentáre.





Time limit is exhausted. Please reload the CAPTCHA.

KRUK Košice T-Systems