Odišiel sprievodca ľudskosti

| Predstavujeme | 25. 6. 2012

Spomienková reflexia na sochára Jána Mathého

Ján Mathé

Zomrel v tichosti, tak ako plynul jeho život. Kratučko pred svojimi deväťdesiatinami. Smutná správa z 5. júna. Naposledy sme sa videli vlani koncom októbra. Jeho ateliér a sochy symbolicky osireli ešte krátko pred príchodom zimy. Už netvoril a len s námahou mi podpísal svoju monografiu.

Od utrpenia k duchovnosti

Za tie roky, čo sme sa poznali, priblížiť sa k Jánovi Mathému znamenalo pre mňa priblížiť sa predovšetkým k pokornému človeku, činorodému sochárovi, hlboko uvažujúcemu umelcovi, ktorého ambíciou bolo vložiť celý svoj život do sochárstva a do sochárstva celú svoju ľudskosť. Otázky ľudských vzťahov a záujem o človeka sa stali jeho trvalou umeleckou výzvou aj témou. Už detstvo prežil v tesnom spojení s človekom v utrpení, keď býval priamo v areáli košickej nemocnice, kde pracoval jeho otec na prosektúre.

„Práve život v nemocnici mi dal impulzy na uvažovanie o duchovných dimenziách,“ zdôveril sa mi pred rokmi. „Keď je človek vystavený bolesti, utrpeniu, úzkosti, má možnosť poznávať vzťah k blížnemu a zároveň k sebe. Duša je v každom z nás a iba od nás záleží, koľko času venujeme telesnosti a koľko duchovnosti.“

Veľké umenie sa rodí v samote a tichu

Podstatou jeho sochárstva bola abstraktná línia tvarov. V čisto duchovných dimenziách sa sochársky vyjadroval ako jeden z prvých na Slovensku. Prišiel s témami so silným existenciálnym obsahom. Podistým v čase, keď unikol smrti po ťažkej autohavárii. Vplyvom životných okolností sa utiahol do bezpečia ateliéru, aby sa mohol hlbšie pohrúžiť do seba samého a zbavovať sa prostredníctvom tvorivého aktu depresívnych pocitov. Do pozoruhodných umeleckých polôh kreoval také abstraktné témy ako úzkosť, strach, bolesť, smútok. Do výrazu moderného sochárstva výrazne posunul v minulosti prísne tabuizovaný kresťanský motív Plod života tvojho… so symbolikou božského, duchovného narodenia dieťaťa v nás. Toto dielo prestavuje nielen jeden z podstatných vrcholov Mathého sochárstva, ale aj ako príklad sakrálnej sochy riešenej tvaroslovím abstraktného umenia.

 S pokorou niesol sochársku pochodeň

„Človek sa pýta, čo socha znázorňuje, aký má názov. Zaiste je mu bližšia popisnosť, než jednoduché tvary. Tie ho nútia rozmýšľať a dnešný svet je pohodlný myslieť. Tým, že určitá socha nič nepopisuje, neznamená, že nič nevyjadruje. Áno, stáva sa pre niekoho nezrozumiteľnou, hoci každé dielo má v sebe zašifrovanú správu.“

Majster Mathé nepretržite tvoril viac než šesť desaťročí. Podstatnú časť svojho sochárskeho života prežil v ústraní. Mimo umelecký virvar. Za neho hovorilo a bude hovoriť jeho dielo. Sochy, z ktorých mnohé pôsobivo dotvárajú ráz Mathého rodných milovaných Košíc. Išiel a kráčal vlastnou cestou. V sochárstve, a nielen slovenskom, ale s presahom na stredoeurópsky kontext, zaujal významné miesto. Dobre to vystihol Marián Grolmus, sochár pôsobiaci na VŠVU v Bratislave: „Ján Mathé bol skvelým človekom a vynikajúci sochárom. Aj vďaka jeho tvorbe sme mohli na sochárskej scéne držať krok so svetom.“

 

Tibor Kočík, výtvarný publicista

Foto: autor


Tags: , ,

Prečítajte si aj:









pošli na vybrali.sme.sk

Komentáre ku článku: Odišiel sprievodca ľudskosti

Zatiaľ neboli pridané žiadne komentáre.





Time limit is exhausted. Please reload the CAPTCHA.

KRUK Košice T-Systems