Mentálne hendikepovaní herci nie sú bábky

| Kultúra, Tretí sektor | 2. 5. 2012

Projekt Hopi Hope vznikol spojením divadelných nadšencov z dvoch občianskych združení, ArtEst a Divadla Neon. O myšlienkach projektu, tragikomike a mentálne hendikepovaných divadelníkoch som sa zhovárala s Petrom Kalmárom a Zuzanou Dovičákovou.

ArtEst a Neon

„O. z. Artest sa zaoberá už 7 rokov výchovou mentálne znevýhodnených ľudí, ktorí ukončili povinnú školskú dochádzku. Výtvarnou, hudobnou, literárno-dramatickou a tanečno-pohybovou výchovou pracujeme s klientmi na podobnej báze ako základné umelecké školy,“ začína svoje rozprávanie Peter Kalmár. Svojich klientov, artesťákov, sa snažia motivovať, pretože doma na invalidných dôchodkoch alebo v domovoch sociálnych služieb môžu ľahko upadať na duchu. Popri kreatívnej výuke lektori zistili, že ľudia s mentálnym hendikepom sú hraví, kreatívni a učenliví. Keďže sa radi predvádzajú, spoločne nacvičili niekoľko muzikálov, s ktorými ich opakovane pozývajú aj do budapeštianskeho Národného divadla.

Občianske združenie Divadlo Neon je košické nezávislé divadlo. Predstavenia pre rôzne vekové skupiny hráva približne dvakrát mesačne. Divadelní nadšenci, ako sa sami nazývajú, nemajú radi označenie „ochotníci“. „Hráme už niekoľko rokov a snažíme sa robiť divadlo moderné, experimentálne, tragikomické,“ vysvetľuje Zuzana Dovičáková, režisérka, scenáristka a herečka v jednej osobe.

Divadlo Hopi Hope

Herci a tvorcovia z Neonu a ArtEstu sa dali dokopy v roku 2011 pri príležitosti organizovania medzinárodného festivalu ArtFest – integračného festivalu dramatickej tvorivosti. Prečo si artesťáci vybrali ako formu sebavyjadrenia práve divadlo? „Divadlo je celistvé umenie, ktoré spája viacero druhov umení. V rámci neho využívame niekoľko zložiek – hudobnú, tanečno-pohybovú a pri tvorbe kostýmov a kulís aj výtvarnú,“ zhodujú sa divadelníci. Mentálne hendikepovaných hercov si Peter aj Zuzana pochvaľujú. Ťažšie im síce ide učenie textov, ale s tým už tvorcovia dopredu rátajú. Kalmár konkretizuje: „Pomáhajú nám aj rodičia a artesťáci sa najlepšie učia neustálym opakovaním. Na druhej strane, ako sa raz naučia, už nezabudnú.“ Na otázku, či dokážu po svojom uchopiť postavu, s úsmevmi pritakajú: „Samozrejme, až príliš. A vedia trefne a k veci improvizovať. V konečnom dôsledku je to veľmi dobré a zaujímavé. Artesťáci nie sú bábky na špagátikoch, s ktorými hýbeme,“ hovorí Dovičáková a brnká na strunu o ľudských predsudkoch.

Tragikomika

Oba súbory tvoria dospelí ľudia. Hoci v ich repertoároch nájdete aj rozprávky, ich cieľom je uchopiť náročnejšiu tematiku. V  dramatizácii známej poviedky od Kukučína, Neprebudený, sa snúbi tragika s komikou, ľudové prvky s modernými. Prináša to rôzne situácie, opisuje Kalmár: „Artesťákom bolo na začiatku ťažké vysvetliť, že Ondráš na konci hry zomrie. Danuška preto nechce v záverečnej scéne na pohrebe hrať, lebo tvrdí, že bude plakať, takže odmieta vyjsť na pódium. No s tým sa musí človek zmieriť.“ Napriek vážnej téme tvorcovia schválne vnášajú do hier prvky komiky. „Aby sa divák zabavil, zasmial,“ prízvukuje Dovičáková a Kalmár ju dopĺňa tvrdením, že košický divák je nevysmiaty. „Na Slovensku sme aj vďaka reláciám ako Modré z neba zvyknutí nazerať na znevýhodnených ľudí s ľútosťou. Cieľom divadla Hopi Hope je prinášať pozitívnu energiu. Možno aj na základe uvedomenia si, že naše každodenné problémy sú smiešne v porovnaní so starosťami ľudí s hendikepom.“

Myši, ľudia, komédie

„Hendikepovaní herci majú vďaka divadlu pocit zodpovednosti, sú zanietení a získavajú pracovné návyky. Kolektívny duch, ktorý vládne pri predstavení, ich stmeľuje, vytrháva z letargie. Radi sa predvádzajú, trému skoro nikdy nemávajú. Po každom predstavení sú spokojní, šťastní,“ vyratúva Kalmár pozitívne pôsobenie projektu Hopi Hope. Okrem Neprebudeného práve pripravujú ďalšiu hru svetového formátu, Steinbeckovo O myšiach a ľuďoch. Do budúcna plánujú divadelníci naskúšať aj čistú komédiu, aby sa celkom zbavili predsudkov o smútku a depresiách, ktoré sa svetu znevýhodnených ľudí podvedome pripisujú.

Artesťáci, Divadlo Neon a Divadlo Hopi Hope zatiaľ svoju stálu scénu nemajú. Vidieť ich však môžete v Centre voľného času elokované pracovisko Domino, v Radničnej sále mestskej časti Košice – Staré mesto či v Átrium klube Košice  – Západ. Najbližšie sa predstavia 2. 5. na celodennej charitatívnej akcii VSE CITY RUN, ktorej výťažok bude venovaný na podporu práve tohto projektu.

 

Lucia Zacharová

 

 


Prečítajte si aj:









pošli na vybrali.sme.sk

Komentáre ku článku: Mentálne hendikepovaní herci nie sú bábky

Zatiaľ neboli pridané žiadne komentáre.





Time limit is exhausted. Please reload the CAPTCHA.

KRUK Košice T-Systems